Život hráča ten je fádny
rovnaké sú jeho plány.
Potreba je stále hrať,
veď je možnosť požičať.

Bez rodiny a pohody, životom hráča rozhodol som sa žiť,
Nad následkami som nerozmýšľal, v herni hráčom chcel som byť.
S myšlienkami na hru zaspávam, ráno peniaze zasa zháňam,
deň čo deň sa vyhováram, manželke sa vyhrážam.

Včera ráno na svitaní, boleli ma všetky rany,
za to nočné hýrenie, prišlo vytriezvenie.
Keď som sa tak prebudil, neveril mi už zas nik,
cigarety, alkohol, zas bol z toho žiaľ a bôľ,

Niekde začať predsa musím
pridlho to v sebe dusím.
Každá skúška niečo stojí
pomaly sa rana hojí.

Slepo oči otváram
strašnú tvár nespoznávam.
Samá vráska, ťažký stres,
žiadna farba, hrôza des.

Otvor oči doma z rána,
Ráno to je prvá správa.
Aj keď správa asi taká,
Každé ráno vrana kváka.

Domov som sa dnes ja vrátil,by som našiel, čo som stratil.
Tie straty už nejde vrátiť,
s láskou sa chcem kamarátiť.

Keď človek prehrá prvú kačku,
to ešte nejde až tak z vačku.
Ak však prehrá tisíce,
často sa díva z ulice,

Myšlienky blúdia v mojej hlave.
Sú dobré? Zlé? Azda hravé.
Ich sled sa nedá zastaviť,
no dá sa nasmerovať, upraviť.

Raz som bol hore, potom dole
mohol som byť na vrchole.
Nebolo mi rady dosti,
hral som až do zúfalosti.