Kto za to môže,
že závislý som ostal.
Kto za to môže,
že hrať som sám neprestal.
Keď som začal tipovať,
chcel som stále vyhrávať.
Výhra, prehra, remíza,
bola moja devíza.
Tak tíško, nebadane,
ako rosa zrána,
priľnula sa ku mne deva,
závislosťou zvaná.
Ranil som láska teba,
sklamal som, hoc ťa rád.
Zradil som seba,
bol som hrať.
Znova som sám a plačem, nadávam na svet, zas nemám nič.
Korunky ťažko zarobené,
v herni som bez škrupúľ zamenil.
Stratil som pojem čo je krása,
bohatstvo, čo je dobrota.
O citoch ani nehovorím,
zavládla v srdci mojom clivota.