Dve ruže, smútok, cesta známa,
studený kameň, slzy, ahoj mama...
Dám ružiam vodu, knôtu plamienok
a smutné oči vánkom spomienok
vysušíš mama, celkom dosucha.
Som doma, malý v tvojom náručí
môžem ti šepkať tíško do ucha
prečo sa smútok so mnou nelúči.
Mama, vieš chodím stále v čiernom
a stále verím na lásku.
Mama vieš, visím tu na jednom
z pavučín zo snov na vlásku.
Mama vieš, Katka je už matka
Tebe však vnučku nedala.
Mama vieš, život je vec vratká,
kýva si s nami odmala...
Mama, viem, aj keď nás od seba delia svety,
mama, viem, smiem prísť zas
keď ti tu umrú kvety,
povedať všetko, čo už dávno vieš...
