Môj prvý deň. Začal sa normálne, ako každý iný pracovný - budíčkom o 5:00. Líši sa od ostatných ale jednou závažnou a dosť podstatnou vecou. Konečne som sa rozhodol niečo spraviť so svojim životom, nebolo jednoduché priznať sa rodine a kamarátom a hlavne sebe, že je tu jeden veľký problém, ktorý treba riešiť skorej ako sa bude opakovať scenár z roku 1999 a skončí sa to celé vo väzäní. Tak som sa dostal až sem a spravím všetko preto, aby som sám sebe dokázal, že sa dá žiť a riešiť problémy aj normálnoiu cestou a nie stále sa snažiť dostať k čo najviac peniazom cez všelijaké automaty, stávky, karty a podobné veci. Že sa dá žiť a uživiť aj normálnou prácou, len sa treba uskromniť. S prostredím a s ľuďmi tu som sa už zoznámil a myslím si, že si budeme rozumieť. S režimom nebudem mať problém vzhľadom na to, čo všetko som už prežil. Na otvorenie sa budem ešte potrebovať trocha času.

Po liečení (ale aj pre ním) býva jedným z najčastejších problémov nájsť ľudí, s ktorými by ste sa mohli stretnúť a otvorene porozprávať o rôznych problémoch, ktoré Vám znepríjemňujú život.

Napriek tomu, že ste sa rozhodli s hrou prestať, môže sa stať a obvykle sa aj stáva, že chuť na hru príde. Niekomu sa to stáva po týždni, inému po mesiacoch, no môže sa objaviť aj po rokoch abstinencie od hry.Netreba sa tým dať zaskočiť - aj na takúto možnosť je potrebné sa pripraviť - vedieť, čo robiť v prípade, keď dostanem chuť na hru...

Relaps možno definovať niekoľkými spôsobmi. Pre niektorých znamená relaps návrat k starým spôsobom hrania. Pre iných je relaps návrat k hre, aj keď len ojedinelý. Podľa nášho názoru je relaps návratom do hráčskeho kolotoča, prípadne strata kontroly nad hraním. Relaps býva a je normálnou súčasou procesu uzdravovania. Napriek tomu