Tak tíško, nebadane,
ako rosa zrána,
priľnula sa ku mne deva,
závislosťou zvaná.
Sľubovala bohatstvo,
mať peňazí veľa.
Sľúbila mi čo som chcel,
len mňa dostať chcela.
Keď ma raz dostala,
zrazu som bol v keli.
V automatoch premrhal som
majetok svoj celý.
Trpko som zaplakal,
bol som tak sklamaný.
Stal sa zo mňa žobrák,
v srdci samé rany.
Žalúdok mám prázdny,
deravé vrecká mám.
Tak ma doriadila,
moja frajarečka.
Oddal som jej všetko:
Silu, lásku, dušu.
Telo zhumpľované,
myšlienky smutné vo svedomí kušú.
V duchu sám pýtam sa,
čo som to len spravil.
Pre vidinu bohatstva,
šťastie, lásku zradil.
