Kto za to môže,
že závislý som ostal.
Kto za to môže,
že hrať som sám neprestal.
Bola to túžba,
čo ma tak lákala,
aby som nakŕmíl
mincami satana.
Kto za to môže,
že rád som jej podľahol,
a že som sa pred ňou,
neraz až zatriasol.
Bola tak silná,
že som ju nevidel,
pokiaľ bola so mnou,
nič viac som už nechcel.
Sadnúť si len večer,
s peniazmi vo vrecku,
nahádzať pár stovák
a buchnúť po vrecku.
Dnes mi to už vyjde,
všetko potom zmením,
vyplatím si dlhy
znovu sa začlením.
Pár krát sa aj stalo,
že výhra dobrá bola,
ale moja túžba,
ma zas raz premohla.
Výhru, čo som držal,
znásobiť som skúsil,
Za vidinou blaha,
celú som ju pustil
Kto za to môže,
že závislý som ostal,
kto za to môže,
že hrať som sám neprestal.
Vidina zisku
vždy je veľmi krásna,
ako to však býva,
veľmi rýchlo spľasla.
Ani neviem ako,
dlhovo bolo moc,
túžbu vystriedala
moja chamtivosť.
Predstava, že robím,
na to čo som prehral,
bola dobrý dôvod
aby som neprestal.
Kto za to môže,
že chamtivý som ostal,
voči svojim dlhom,
kladný postoj nemal.
Keď už bolo veľa,
toho, čo som spravil,
túžbu s chamtivosťou,
v sebe som popravil.
Nechcem už ja ďalej,
po vreckách sa búchať,
sedieť kdesi v herni
a túžobne dýchať.
Ten čas čo som stratil,
ťažko budem hľadať
a to hlavne preto,
že neviem čo čakať
od života ďalej,
ktorým budem kráčať,
či sa ma pokúsi,
zase satan lákať.
Všetko je to vo mne,
v mojom presvedčení,
či vydržím kráčať
s túžbou za pätami.
