Začiatky môjho hrania boli spojené so zábavou. „Veď nešlo o nič“, len o pobavenie sa v meste za nejakú stovku. Takto nevine sa to začalo.
Bral som to vtedy ako niečo nepodstatné. Ako čas plynul a výherné automaty sa stávali súčasťou pohostinstiev a nočných barov, kde som občas s partiou vyrazil, všimol som si občas, že niektorí ľudia tam môžu vyhrať pekné peniaze. Napr. 10.000,-. Vtedy niekedy ma to zaujalo. Povedal som si: prečo neskúsiť šťastie? Keď môžu iní vyhrať a mať z toho prospech, prečo nie ja? Tak som začal pomaly hrať. Samozrejme, zo začiatku opatrne, kontrolovane. Skúšal som najprv malé čiastky na malých vkladoch. Prišli prvé malé výhry od 100 – 500 až po malé prehry od 100 – 500. ako však plynul čas, začal som byť v otázke vkladov tolerantnejší. Čiastky sa začínali postupne zvyšovať na 500 – 1000 a zároveň sa dostavila túžba, chuť zvyšovať stávky. Veď keď má prísť nejaká výhra, tak poriadna. Kto už dnes hrá za drobné? A tak som kombinoval vklady od základných po tie stredné. Nechcel som ísť vtedy na maximum, pretože maximálne vklady žiadali maximálne čiastky a to som vtedy ešte nechcel. A jedného večera, už ani neviem presne, to prišlo. Moja prvá veľká výhra – 20.000,-. Môj pocit vtedy sa dá opísať asi takto: No paráda, KONEČNE!!! V duchu som jasal. Peniaze som hneď vyhral, na oslavu som si kúpil francúzsky koňak a šťastný som išiel domov. A to ma naštartovalo. Po pár dňoch, keďže som mal nadbytok peňazí, aspoň som si to myslel, som opäť išiel hrať za účelom opáskovaného vyhrania, dokonca zvýšenia mojej predchádzajúcej výhry. Ale tentoraz to nevyšlo. To, čo som mal pri sebe za pár korún som prehral. Z veľkej výhry mi však zostalo ešte dosť. Vtedy som si povedal: „Dobre, nevadí, svoje si neprehral, a viac už hrať nepôjdeš!!!“ Žiaľ postupom času som začal byť k tomuto predsavzatiu tolerantnejší a opäť
som začal hrať tzv. kontrolovane. Táto kontrola však dlho nevydržal a, začal som hrať čoraz viac a viac, až to začalo mať príznaky chorobného blúznenia, posadnutosti po veľkej výhre. Toto je aspoň podľa mňa hlavný dôvod prečo som začal hrať. CHAMTIVOSŤ A ZAUJATOSŤ HRANÍM.
