Mohla som mať krásnu jeseň života

Dnes, keď si po dlhých rokoch sadám k zošitu, aby som niečo napísala, tak sa sama seba pýtam, prečo a načo som dopustila sama seba tak ďaleko, až som sa dostala na toto liečenie. Bolo to z roztopaše? Z nevydareného manželstva? Bolo to zo žiaľu? Alebo som sa naozaj zbláznila?Keď tu teraz počúvam ľudí okolo seba – zisťujem, ako som ja mojimi hráčskymi vášňami ubližovala ľuďom okolo seba, ktorí ma mali radi, majú radi a ja som nevidela, nepočula, nechcela si nechať poradiť, keď ešte bol na to všetko čas. Ako som mohla dopustiť, aby som kvôli automatom stratila dôstojnosť a lásku mojich detí? Som rada, že som sa prihlásila na liečenie, lebo jedine tu si môžem pripomenúť samú seba, jedine tu sa môžem znova naučiť kontrolovať sa a ovládať. Lebo ja som úplne prestala kontrolovať a ovládať na sebe tieto základné veci a stal sa zo mňa človek, ktorý myslí iba na seba a stará sa len o svoje záujmy a ide si za svojim aj za cenu, ktorá sa nedá zaplatiť žiadnymi peniazmi. Hoci som mohla mať krásnu jeseň života, poznačila ju moja hráčska vášeň tak hlboko, že sa mi ťažko o tom aj píše. Hoci som prehrala strašne veľa peňazí a mám veľký dlh, najviac ma ubíja, že môj jediný syn ma odhodil ako špinavú handru a to ma prebudilo k tomu, aby som sa buď zobudila, alebo našla cestu späť a bola tou dámou a dobrou mamou, ako predtým. Preto som tu a chcem preto urobiť všetko, čo bude v mojich silách...