Zachránil ma zázrak.

Šestnásť rokov som nechcel si priznať, že mám problém, ktorý neviem zvládnuť. Keďže som si tento problém nepripúšťal, nemal som potrebu zistiť si, či sa dá liečiť, nezaujímalo ma to. Bol som neschopný sa o to zaujímať, nechápal som, že by to mal byť problém. Bol som neschopný sa o to zaujímať, nechápal som, že by to mal byť môj prioritný záujem. Myslel som si, že som nad vecou a s nikým som sa neradil. Myslel som si, že svoju závislosť kedykoľvek zvládnem. Keď sa mi to nedarilo, prišli výčitky svedomia, nenávisť k sebe samému, depresie, zhoršenie mojich medziľudských vzťahov a napokon úplný kolaps. Zachránil ma zázrak, pochopil som, v akej zúfalej situácii som sa ocitol. Mal som dve možnosti, buď pred ňou uniknem, čo by sa zrejme skončilo tragicky, alebo začnem konečne bojovať bitku za dôstojnejší život. Vybral som si druhú možnosť...tu, v Banskej Bystrici som začal nový maratón. Stávka je vysoká. Najprv bežím o holý a potom o dôstojný život. Mám všetky predsavzatia dobehnúť. Viem, že to bude ťažké. Som odhodlaný dobehnúť do cieľa. Ešte ho nevidím, ale viem, že existuje tam v diaľke. Ostáva mi veriť, modliť sa a...tvrdo trénovať. Začal som tu, v Banskej Bystrici...