V čase hrania sa mi moc nesnívalo. Neviem, čím to je, pravda je však taká. Prvé sny začali až tu, v Banskej Bystrici: Ocitol som sa na terase tamojšieho mafiána v Nitre, Zobori. Spoznal som tam moju spolužiačku, s ktorou sme sa chvíľu rozprávali. Obzrel som sa a ona bola celá zrazu od krvi. Snažil som sa jej pomôcť, no hlavu mala prestrelenú guľkou zo zbrane. Spanikáril som a išiel som neviem kam. Na ďalší deň sa scenár opakoval. Miesto aj doba boli totožné. Náš rozhovor sa týkal už nebohej dievčiny, ktorú sme obaja poznali. Neviem prečo ma začala obviňovať z vraždy a tvrdila, že nik iný ako ja ju nemohol zabiť, len ja. Jej obvinenie ma tak vzalo, že som ju začal škrtiť a chcel som, aby už bolo ticho. Keď už zmĺkla a nejavila známky života, odišiel som bez výčitiek preč. Poobede som sa vrátil, aby som zistil, čo sa deje. Na terase, kde sa opaľovala bola aj rýchla zdravotnícka pomoc, ktorá ju oživovala. Po prebratí a prvom nádychu ukázala potom na mňa a povedala „to je on“. Utekal som, čo mi nohy stačili nevedno kam a hlavou sa mi plietli myšlienky. Strašne som sa bál väzenia, ktoré som porovnával s touto liečbou. Ten čas, ktorý tu musím stráviť je sedem týždňov a zdal sa mi nekonečne dlhý a potom v base asi zhyniem, keď dostanem doživotie. Uzavretý priestor a nekonečne dlhý čas bez slobody mi naháňali smrteľné pocity. Skutočnosť sna bola taká reálna, že strach z neho zostal ešte dve hodiny potom a spomienka až dodnes.

• Predch.
• Nasl.