Ja mám myslím že problém aj s alkoholom. Pijem viac, ako by som mal. Začal som piť, keď som mal asi tak 16 rokov a to si myslím, že je dosť zavčasu. Ja som zvyknutý, keď idem z roboty dať si jedno pivo, niekedy aj viacej a to nie je dobre. Chcem si od toho odvyknúť, alebo prestať úplne piť. Možno raz začas, keď pôjdem s otcom alebo s bratom, ktorý ma budú mať pod dohľadom, aby som náhodou nešiel hrať automaty. Tu sa dosť často spomína, že alkohol je spúšťač a toho sa dosť bojím, lebo vo Hruštíne nepoznám žiadneho abstinenta, tam skoro celá dedina pije, to by som musel byť stále zavretý doma a to by som nevydržal. Bojím sa toho, že raz neodolám pitiu, začnem jedným pivom a skončím zase na protihráčskom liečení. Bojím sa toho, že keď ma niekto ponúkne, nebudem mať takú silnú vôľu a nedokážem povedať nie. Poviem si len jeden a skončí to celou fľašou. Ja by som najradšej po liečení odišiel od nás niekde preč za robotou, zase tam sa bojím, že tam nebude rodina a nebude ma mať kto kontrolovať, či zase v tom nelietam. Mám obavy z celého môjho života, keď vyjdem z liečenia. Ja sa vlastne bojím sám seba, čo so mnou bude, ako budem žiť, ako vyplatím dlhy, či nebudem mať recidívu. Ja mám strach aj z ľudí, lebo sme malá dedina a ak sa dozvie jeden, čo som porobil, tak to budú vedieť všetci a bojím sa toho, že budú na mňa ukazovať prstom a hovoriť o mne aj také veci, čo nebude pravda a ja z toho zrecidivujem. Bojím sa toho, že nebudem mať takú silnú vôľu, aby som to dokázal a život mi bude musieť dať ešte jednu poriadnu facku, aby som sa z toho všetkého dostal.

• Predch.
• Nasl.