Vždy som unikal kritike rodičov, keď chceli začať tému môjho tipovania. Útekom som sa bránil komunikácii a vyhýbal som sa tým výčitkám, ktoré som mal sám na seba. Útek bol taký, že som skončil v stávkovej a podaním tiketu som si dokázala, že keď vyhrám, všetko bude v poriadku. Niekedy mi ani nič nemuseli hovoriť, stačil pohľad a vedel som, koľká bije. Moje klamstvá alebo mlčanie uspokojovali akurát mňa. Čo si mysleli rodičia, ma ani nezaujímalo, dôležité bolo mať schovaný tiket. Nervozita, stresy zo mňa opadali a dalo sa so mnou komunikovať, ale nie o mne, ale o niekom, o kom som si myslel, že je horší ako ja. Bol to taký prázdny život založený na tipovaní. Tipovanie bolo všetko a bolo tomu všetko podriadené. Moja nervozita, môj voľný čas, moja starostlivosť o dieťa, záujem o chod domácnosti,, záujem o ženu. Keď boli peniaze, bolo všetko v poriadku, ale keď bolo zle, tak bolo naozaj všetko zle. Kritika ma nezaujímala vôbec, ale dokázala ma nahnevať vtedy som sa neurážal, lebo mi každý ubližoval (z môjho pohľadu). Vôbec mi nedochádzalo, že niečo nie je v poriadku, strácam sa ja, stráca sa mi rodina, stráca sa mi život, ktorý žijem, bolo len tipovanie.

• Predch.
• Nasl.