S manželkou veľmi nepočítam.

V poslednom čase dosť prehodnocujem svoj doterajší život. Uvedomujem si, kde som urobil chyby, čo všetko som zanedbával. Vlastne, keď sa na to pozerám, tak som viedol dosť taký bezduchý život. Veď som ani nežil, ale len prežíval. Nemal som žiadne plány, sny do budúcnosti. Stačilo mi splniť si svoje najzákladnejšie povinnosti ako bola práca, prípadne kúpiť cestou domov nejaké jedlo, doma si upratať, aj to nie vždy a pravidelne, ale len keď sa mi nazbieralo toho toľko, že už som musel, lebo bol plný drez riadu, plný stôl papierov zo schránky, a na stoličkách špinavé prádlo. To už bolo, keď som žil sám. Kým som žil s manželkou a so synom. Kým som žil s manželkou, tak som sa ešte snažil. Teraz si uvedomujem, že liečba prišla pre mňa veľmi vhod, len škoda, že som na to neprišiel skôr. Možno mám teraz väčšiu motiváciu, vďaka tomu ako hlboko som padol, myslím, že až na dno, no musím sa z neho odraziť a už ísť len cestou hore. Začnem úplne iný život. Hlavne si to musím rozumne rozdeliť, aby ma čím menej vecí zaskočilo. Najhlavnejšie bude pre mňa rozdeliť si čas na prácu, rodinu a odpočinok. Už som premýšľal a rozprával som sa o tom aj s rodičmi, že hlavne s tou prácou musím opatrne...keďže stále neviem, či budem žiť s manželkou, alebo nie, tak sa snažím počítať s tou horšou verziou, preto, aby som sa vyhol sklamaniu a aj svoje plány riadim tak, že s ňou veľmi nepočítam,...