„Ako si to mohol spraviť?“, „Prečo práve ty?“, „Tak od teba by som niečo také nečakal...“, takéto a iné otázky som dostal množstvá. Nikto nechápe čo sa to so mnou stalo, ako som mohol vykonať to čo som vykonal. Ja, človek vzdelaný, inteligentný, zábavný, bezproblémové dieťa, abstinent, nefajčiar, športovec...
A stal sa zo mňa klamár, podvodník, zlodej, vypočítavý a sebecký človek ochotný urobiť čokoľvek preto, aby mal peniaze na hru. Čo viedlo človeka ako ja k tomu, aby som sa tak veľmi zmenil, za tak krátky čas? Čo poviem mame keď sa spýta kde je zlato? Niečo si vymyslím. Klamem. Výčitky necítim. Veď zlato je moje tak čo sa stará? Vyhrám. Zlato zo záložne vyberiem a víťazoslávne ho ukážem mame. „Pozri tu je zlato...“ Klamstvá pribúdajú, priamoúmerne k prehrám. Už klamem aj keď nemusím. Zbytočne. Vymýšľam si rôzne situácie a vyberám si tú, ktorá sa mi najviac hodí a tú použijem. Žijem v začarovanom kruhu – výhra, prehra, klamstvo, prehra, klamstvo, výhra, prehra... Tlak sa zvyšuje, kruh sa pomaly uzatvára. Cítim ako sa začínam dusiť. Robím zúfalé činy, viem čo robím, ale nedokážem sa zastaviť. Musím hrať, musím vyhrať späť to čo som prehral. Ja musím, musím... Prečo to nikto nechápe? Keby mi tie peniaze dali, nemusím si ich zobrať sám. Veď im ich vrátim, tak čo? Raz všetkým vrátim, len musím vyhrať... Nie, neberte mi to, neberte mi to jediné čo mi ostalo... Stratil som všetko, už nemám nič tak prečo mi chcete zobrať aj hru? Veď už toľko neprehrávam... Nemám auto, byt, frajerku, splácam ako tak dlhy, tak prečo sa mám vzdať toho čo mi ako jediné prináša radosť, uvoľnenie? Ja to potrebujem, potrebujem hrať. Čo iného mám robiť? Nič iné ma nebaví, nechcem robiť nič iné. Liečenie? Ja? A prečo? Nie, nie ja sa nepotrebujem liečiť, som poučený na celý život. Pozrite sa, veď už ani toľko nehrajem...
Je koniec, som tu. Čo mi už len tu povedia iné ako už sám viem? Ako ma chcú liečiť keď ja nechcem prestať? Pozor, to čo hovorí ten človek? To čo má znamenať na tej nástenke? Oni vedeli že sem prídem a niekde si našli môj životopis? Ako je to možné? Ako je možné, že vedia čo som robil kvôli hre? A prečo to robili všetci čo sú tu? Niečo sa deje. So mnou. Dostávam odpovede, vidím sám seba v iných, už vidím svoje chyby, zrazu sa začínam na ne pozerať inak. Začínam to chápať. Je to začiatok. Je to prebudenie zo zlého sna. Nebol to sen, ono sa to naozaj stalo. Bol som ako bábka, za nitky ťahali stávkové kancelárie. Už nie, stačilo. Odteraz budem za nitky ťahať ja sám. Sú moje, nedám ich nikomu. Som na začiatku cesty, cesty dlhej a náročnej. Prosím Vás – „Ukážte mi smer, cieľ tej cesty už nájdem sám.“
Je koniec, som tu. Čo mi už len tu povedia iné ako už sám viem? Ako ma chcú liečiť keď ja nechcem prestať? Pozor, to čo hovorí ten človek? To čo má znamenať na tej nástenke? Oni vedeli že sem prídem a niekde si našli môj životopis? Ako je to možné? Ako je možné, že vedia čo som robil kvôli hre? A prečo to robili všetci čo sú tu? Niečo sa deje. So mnou. Dostávam odpovede, vidím sám seba v iných, už vidím svoje chyby, zrazu sa začínam na ne pozerať inak. Začínam to chápať. Je to začiatok. Je to prebudenie zo zlého sna. Nebol to sen, ono sa to naozaj stalo. Bol som ako bábka, za nitky ťahali stávkové kancelárie. Už nie, stačilo. Odteraz budem za nitky ťahať ja sám. Sú moje, nedám ich nikomu. Som na začiatku cesty, cesty dlhej a náročnej. Prosím Vás – „Ukážte mi smer, cieľ tej cesty už nájdem sám.“
