Kedysi dávno sa jedna žena presťahovala do jaskyne v horách, aby sa učila od majstra. Vravela, že sa chce naučiť všetko, čo by mala vedieť pre život. Majster jej poskytol kopy kníh a zanechal ju samú, aby mohla študovať.
Každé ráno sa majster vrátil do jaskyne s drevenou tyčou v ruke, aby skontroloval jej pokrok. Každé ráno sa jej spýtal tú istú otázku: "Už si sa naučila všetko, čo máš vedieť?" Každé ráno bola jej odpoveď rovnaká. "Nie," povedala, "Nenaučila." Majster ju potom vždy udrel tyčou po hlave.
Tento scenár sa opakoval niekoľko mesiacov. Jedného dňa vošiel majster do jaskyne a spýtal sa tú istú otázku, počul tú istú odpoveď a zodvihol tyč, aby ju znova udrel, ale žena vytrhla tyč majstrovi z rúk a zastavila jeho úder v polovici.
Spokojná s tým, že ukončila každodennú bitku, ale s obavami, že bude potrestaná, sa žena pozrela na majstra. Na jej prekvapenie sa majster usmieval. "Blahoželám," povedal, "svoje štúdium si ukončila. Teraz vieš všetko, čo potrebuješ vedieť."
"Ako to?" spýtala sa žena.
"Naučila si sa, že nikdy nebudeš vedieť všetko, čo vedieť možno," odvetil. "A naučila si sa, ako skoncovať s bolesťou."
