Zdravím Ťa dusiander2,
ako som napísal, rád by som získal kontakt na ľudí s podobným osudom, ktorí si týmto peklom prešli, pravdu povediac, nemám tušenie čo ďalej...viem len, že to chcem zmeniť, lebo ak sa tak nestane bude to môj koniec. Veľa som o tejto závislosti čítal, no dobre viem, že ak sám nebudem chcieť, nepomôže mi nik. Priznal som sa už aj priateľke, no stále nemám odvahu oznámiť to rodine, s ktorou nemám práve najlepšie vzťahy. Som v tej fáze, že som hral, aby som splatil dlhy a pritom všetky príbehy, ktoré som čítal sú takmer navlas rovnaké, no ja som si nezobral ponaučenie. Chcel by som získať radu ako pokračovať, viem že najlepšou cestou je liečenie, ale čo potom? Ak sa odhodlám k tomuto kroku, prídem ozaj o všetko, o byt,prácu,...ostanú len dlhy, ktoré bude treba splácať.Toto je asi to, čo ma najviac brzdí, aby som pozbieral v sebe odvahu a prihlásil sa na liečenie. Rozmýšľam začať navštevovať Klub abstinujúcich gamblerov, navštevovať odborníka a pokúsiť sa s tým bojovať aspoň takto. Ako som písal,nemám nikoho, nemám sa na koho obrátiť so žiadosťou o podporu, preto viem, že všetko je to len a len na mne, ale práve to je na tom to najťažšie...

Ahoj scoud,

tvoje povrchné vyznanie si ako ,tak zvládol ale čo ďalej? Aká je tvoja predstava a vízia o buducnosti,co si schopný stratit aby si ziskal a tvoj zmysel života sa obratil k lepšiemu a ty si kracal po novej ceste života tým správnym smerom?

Zdravim vsetkych registrovanych uzivatelov stranky a aj tych, ktori sem chodia len nahliadnut, tak ako som to dlhu dobu robil aj ja...
Vacsina z vas uz tusi, ze som rovnako ako vacsina prispievatelov GAMBLER. Hm, ako lahko sa to slovo pise, ked je clovek pod urcitym ruskom anonymity, no kazdy dobre vie, myslim tych, ktori si tymto peklom presli, ze vyslovit ho a priznat pravdu nie len sebe samemu, ale aj svojim blizkym a okoliu, je nesmierne narocne. Prejdem teda aj ja k tomu mojmu pribehu, beriem to ako moznost "vyrozpravat" sa a mozno ziskat par uzitocnych rad a kto vie, mozno par ochotnych ludi, ktori su na tom podobne ako ja a maju chut a zaujem pomoct inym.
Moja zavislost siaha dlhe roky dozadu, prvy krat som hazard okusil uz na strednej skole, ked som mal zhruba 16, alebo 17 rokov. Zacalo to nenapadne, ked sme s partiou hravali karty "z nudy". Ako iste tusite, po urcitom case sa z nevinne vyzerajucej zabavky, stal hazard. Hrali sme akukolvek kartovu hru, no vzdy o peniaze. Uz v tej dobe som sa stal "plnohodnotnym gamblerom". Iste to poznate, to slastne opojenie z hry a najma vidina rychlo a lahko zarobenych penazi, nebol som iny...no tak ako to vzdy byva, ked cloveka pohlti hra, nevie kedy dost, stale sa mu mali, az kym neprehra uplne vsetko. Kedze som bol student a pochadzam z neuplnej rodiny, nastala otazka, kde zohnat peniaze?! Nuz zacal som robit to, co mi vtedy prislo ako najjednoduchsie riesenie - kradnut. Kradnut peniaze svojim blizkym, ved co tam po tom, ze vydavok z obchodu som vratil o dvadsat korun mensi, co tam po tom, ze obcas som starym rodicom potiahol par korun z penazenky...to bolo moje zmyslanie a robil som to dost dlhu dobu...ano, s odstupom casu sa hanbim ako pes, ze som nieco take dokazal urobit, no vtedy mi to bolo jedno...ukoncenim strednej skoly a narukovanim na zakladnu vojensku sluzbu sa pretrhli stare priatelstva a puta, no ziskal som nove, ovela horsie a zakarnejsie. Ako velitel druzstva som mal slusny zold, venoval som sa sportu, rodine a uzival si bezstarostne obdobie, ktore vsak netrvalo dlho. Ano, aj pocas zakladnej vojenskej sluzby som zacal s hazardom, ved partia "mazakov" ma s oblubou brala so sebou na vychadzku, hlavne ze mal kto v krcme zaplatit kolo. V tomto obdobi som sa dostal k automatom a pohltilo ma to zavratnou rychlostou. Narobil som si medzi "spolubojovnikmi" dlhy a chtiac-nechtiac som musel doma s pravdou von. Rodina sa k tomu postavila super, pomohli mi splatit to, no pod podmienkou, ze podstupim "liecenie". Nenamietal som, no stale som to bral ako potrebu pre ich upokojenie, nie preto, ze JA som to potreboval. Keby som tak vtedy tusil, co ma caka, urcite by som sa k tomu postavil uplne inac, nebral by som to ako dvojtyzdnovy oddych od vojenskych povinnosti. Pre ozrejmenie, zatvorili ma na psychiatriu, kde s liecbou patologickych hracov nemali ziadne skusenosti. Liecenie ubehlo ako voda, po navrate som mal mesiac do civilu a na chvilu som s hranim uplne prestal. Mal som zamestnanie, vyplatu slabu, no pomahal som mame ako sa dalo a splacal som rodine peniaze, ktore mi pozicali. Netrvalo dlho a nasiel som si inu, stabilnu pracu s velmi slusnym prijmom. Peniazky boli, nevedel som co od rozkose, tak hybaj do herne...kolotoc, ktory vacsina z vas pozna - vyhry striedali prehry. No prehier bolo coraz viac a peniaze ziadne. Vdaka stabilnej praci a dobremu prijmu, nebol problem vybavit uver v banke - opat kolotoc, opat totalna prehra a dalsi uver. Nebudem to tu rozpisovat, no striedalo sa obdobie totalneho hrania s obcasnou "abstinenciou". Neboli prachy, nehral som, bol som rad, ze ako - tak stiham dodrzat terminy splatok. Casom som sa dostal na urcite obdobie do zahranicia, kde som na tu dobu zarabal ozaj velmi pekne peniaze. Na hranie som ani nepomyslel. No akurat v tej dobe zacal boom s Inernetom a samozrejme aj s online stavkovanim. Nebolo mi treba vela, nuz skusil som. Prva velka vyhra vo mne len utuzovala ten pocit ako lahko sa da prist k peniazom...omyl, prehral som vsetko, co som mohol a domov som sa vratil s par korunami vo vrecku, gamblerska klasika. No nestacilo mi, opat kolotoc uverov a prehier, az to doslo do bodu, kedy som opat zufaly, poziadal o pomoc rodinu. Chytila sa toho sestra, bol som doslova pod papucou, ziadne peniaze, uplna kontrola uctov, penazenky, podmienka navstevovat specialistu, atd. Neprotestoval som, mal som priatelku, chcel som s tym nieco urobit, rozhodol som sa, ze to skusim. Darilo sa mi, postupne posplacala vacsinu dlzob, nasiel som si novych priatelov, opat som zacal sportovat a zil som ozaj nadherny zivot...az jedneho dna sa brat rozhodol, ze ukonci svoj zivot, stalo sa to pred dvoma rokmi...tiez mal svoje problemy a najma zavislosti ale skor tie latkove ako drogy a alkohol. Nikdy nezabudnem na ten den, ked som ho musel ozivovat a ked mi potom neskor v noci v nemocnici oznamili, ze to vzdal. Ta zmes pocitov a myslienok sa neda opisat. No a odvtedy som v tom zas, no tentokrat je to uz tak vazne, ze sam sa z toho nevysekam. Za tie dva roky som dokazal zburat a rozbit vsetko, co mi to obdobie, ked som nehral, dalo. Narobil som si opat dlhy, ktore uz nestiham splacat, rozbil som vztahy s priatelmi, rodinou...nemam odvahu sa im pozriet do oci, nemam silu sa im opat priznat...nemam na to pravo, nemam pravo nicit stastie inym a tahat ich so sebou ku dnu, tak to momentalne citim a podla toho sa aj riadim, no zaroven viem, ze som ostal uplne sam, nemam nic a nikoho a doslova som si prehral zivot...
Prosim vas, berte to ako taku moju spoved, ktora mozno niekomu otvori oci, tak ako mne otvorili oci diskusie, ktore tu uz su. Potreboval som sa aspon takto "vyrozpravat" a budem vdacny, ak sa najde niekto, kto zareaguje. Rad by som bol v styku s niekym, kto si tym presiel, kto je teraz uspesny a dari sa mu odolavat tomuto zakernemu neduhu...vopred vdaka za vsetky komenty a prispevky...