Neskrývam, že manželku milujem,
neskrývam, že nebesiam za ňu ďakujem.
Ja skrývam v sebe svoju slabosť,
buď chlap a povedz konečne dosť.
Pravým menom veci pomenuj,
ľuďom, čo „vidia" viac dôveruj
a nestratím to, čo najviac milujem,
bojím sa, čakám, dúfam - nie ďakujem.
Skrývam sám seba za masku?
A preto som vždy na počiatku?
Hovorím v hádankách, ja viem,
kedy začnem zas vidieť?
Ešte nie, ďakujem.
Kde je môjho trápenia ventil?
Prečo sa správam ako debil?
Dokedy bude ovládať ma stres?
Povedz konečne: „Posledný deň je dnes!"
Ó, aké ťažké spraviť krok
a nevidieť už iba začiatok.
K cieľu sa viacej priblížiť
a nechcieť milovaným ublížiť.
Chcem pozrieť pravde do očí,
i keď potom so mnou život zatočí.
Neviem však či je správny čas,
či dospelo to rozhodnutie vo mne - vás.
