Koľkokrát som sa chválil encyklopedickou znalosťou vrcholového športu. Zvlášť teraz, v dobe internetu nie je problém nájsť akúkoľvek informáciu. V neprimeranom optimizme som sa neraz
verejne chválil, že poznám zostavy, viem, kto je zranený a zaručene nenastúpi, že včera zomrel starosta Pittsburghu a tak basketbalisti Pittsburgh Pirates dnes určite vyhrajú. Samé veľkohubé jalové reči. Utvrdzoval som sám seba a iných hráčov, že treba zaručene staviť, pretože výhra je tak blízko, peniaze sa váľajú na zemi, stačí ich len zodvihnúť. Kto na to má, stavte veľa, pretože takáto príležitosť sa dlho nebude opakovať. Podobnými hlúposťami som premárnil toľko času. Keby som sa išiel liečiť oveľa skôr, dnes by som pravdepodobne žil úplne ináč. Nemyslím materiálne. Určite by som ma pokope rodinu. Teraz nemám nič okrem predsavzatí, smelých plánov a vlastnej vôle a sebadôvery. Rozhodnúť sa ísť na liečenie z vlastnej vôle nie je malý skutok. Okrem vynútenej situácie si toto rozhodnutie vyžaduje určitú dávku osobnej statočnosti. Možno v čase veľkých rečí o svojich športových znalostiach stačilo zavolať mame, sestre, manželke, deťom... zdôveriť sa, priznať, poprosiť o morálnu podporu.