Asi pred dvanástimi rokmi som odchádzal z liečenia s tým, že už nikdy nebudem hrať. Odchádzal som s tým, že som vyliečený gambler. Dnes, po dvanástich rokoch som späť na liečení. A som na tom ešte horšie než predtým. Čo som podcenil?
Hlavný dôvod pripisujem tomu, že som zabudol, kto som - že som závislý hráč a myslel som si, že všetko mám pod kontrolou. Skutočnosť však bola iná. To, že som na túto dôležitú vec zabudol bol následok môjho ľahkovážneho prístupu k procesu doliečovania, pretože na klube som bol iba raz, aj to asi tri týždne po ukončení liečby. Tiež som neabsolvoval žiadnu Necítil som sa ako hráč a to my vlievalo falošnú istotu do abstinencie.Necítil som sa ako hráč a to mi vlievalo falošnú istotu do abstinencie. Myslel som, že už mám všetko pod kontrolou, ale keby som sa lepšie prizrel pod pokrievku, videl by som, že to tam vrie.Rady, ktoré som dostal na liečení som doržiaval len čiastočne a postupom času som aj na tieto rady zabudol. Hovoril som si, že na kluby chodiť nemusáím, lebo sa mi darí a nehrám a opakovačku som si ani nepripustil, respektíve som si to odôvodnil pre seba, že na to nemám čas, ale bola to len výhovorka pre seba samého. Moje správanie sa postupom času menilo k tomu, ako som sa správal pred liečením, ale ja som si to neuvedomoval, lebo som si ani len v kútiku duše nepripustil a ani som o tom nerozmýšľal, že som stále hráč, len od hrania abstinujem. Teraz to musím brať ako "dobrú" skúsenosť pre túto liečbu a hlavne doliečovanie. Dnes viem, ženesmiem nikdy zabudnúť na to, že som hráč a tým ostanem až do konca svojho života. K tomu mi pomôžu návštevy klubov a tiež opakovacie ličby, ktoré chcem absolvovať raz za rok.
Takže som hráč a vždy ním aj budem - táto dôležitá veta mi pomôže v abstinencii od hrania, ale len pomôže a preto si ju musím pripomínať.
