Napriek tomu, že už nejaký ten čas nehráte, môže sa časom objaviť chuť, alebo pokušenie opäť začať hrať. Častou reakciou na tieto chute býva pochybnosť, či dokážem odolať. Takéto pochybnosti sú normálne a nie sú nebezpečné , pokiaľ v danej chvíli nespanikárite a nestratíte nad sebou kontrolu. Kľúčom k úspechu je udržať si kontrolu nad svojimi myšlienkami, udržať si pokojnú myseľ a sústredenosť. Tu je niekoľko krokov, ktoré Vám k tomu môžu pomôcť.

Krok 1
Doprajte si čas: nechajte chuť, alebo pokušenie, aby naplno „prišla" a potom opäť „odišla". 
Predstavte si ju ako vlnu na oceáne: narastá, dosahuje svoj vrchol, opadá a odchádza. Presne toto sa stane aj s chuťou, alebo nutkaním hrať: ak nebudete na ne reagovať, je veľmi pravdepodobné že za chvíľu sa stratia.

Krok 2
Popíšte svoju chuť, alebo nutkanie, ktoré cítite: pokúste sa vo svojej mysli popísať ich vlastnými slovami. Napríklad môžete svoj stav opísať akoby Vás chceli „divoké kone" stiahnuť späť k starým zvykom.

Krok 3
Spýtajte sa sám seba, „Kde je moje dno?" Nakoľko dôležité je pre mňa získať kontrolu nad mojim hraním? Pamätajte na to, že Vy ste ten, kto rozhodne, kadiaľ pôjde Vaša cesta. Rozhodnite sa.

Krok 4
Prečítajte si Záchrannú kartičku. Vždy keď zažívate tieto stavy pokušenia a nutkania je ťažké udržať si chladnú hlavu. Je pre ne príznačné, že Vás dostávajú do stavu nabudenia a Vaša myseľ je akoby v ohni. Ak si doprajete čas na rozdýchanie, môže Vám to pomôcť pri upokojení myšlienok. Pripomeňte si tiež ciele, kvôli ktorým ste sa rozhodli skončiť s hrou.

Zahral som...

Mýtus okamžitej dokonalosti

Ľudia, ktorí sa pokúšajú znížiť frekvenciou hrania často prekročia limity, ktoré si stanovili - buď hrajú dlhšie než chceli, alebo prehrajú viac, než chceli. Prvou reakciou na takéto prekročenie hranice býva pocit viny a obviňovanie sa za to, že sa nechali vtiahnuť do hry. Niektorí idú ešte ďalej a interpretujú udalosť ako dôkaz toho, že úplne zlyhali: pociťujú pochybnosti o zmysle doterajšej snahy a začínajú premýšľať nad návratom k „poriadnemu hraniu".

Takéto reakcie sú normálne a nie sú nebezpečné, pokiaľ sa nevzdáte kontroly nad sebou a prekonáte stavy pochybností. Zvládanie takýchto myšlienok si vyžaduje niekoľko krokov:

• Zmena spôsobu myslenia o zážitku tak, aby sa stal súčasťou procesu učenia
• Zmena správania tak, aby sa znížila pravdepodobnosť, že sa zážitok zlyhania opäť zopakuje.

Ponúkame vám niekoľko kľúčových zručností, ktoré vám môžu pomôcť porozumieť vašim zlyhaniam a pripraviť vás na to, aby ste nabudúce dokázali uspieť.

1. Vyhýbajte sa značkovaniu. - "Som úplný slaboch, blbec,...Totálne som zlyhal." -. Jedna epizóda v ktorej ste prekročili hranice, ktoré ste si dali ešte neznamená, že ste totálne zlyhali. Neznamená ani, že nemáte žiadnu vôľu, že ste úplná troska, alebo že vaša situácia je beznádejná. Je to jednoducho udalosť, ktorá sa stala a ktorej sa v budúcnosti pokúsite vyhnúť. Najlepší spôsob ako sa na to, čo sa stalo pozerať, je vnímať ju ako možnosť poučiť sa z vlastnej chyby.

2. Upevnite svoje predsavzatie - Uvedomte si, že najdôležitejšou úlohou je pre Vás udržanie motivácie. Motivácia je motorom každej zmeny. Motivácia je zmysel a odhodlanie v jednom. Niekedy môžete mať chuť na všetko sa vykašľať, pretože ste presvedčení, že ste všetko pokazili. Je to častý pocit ľudí, ktorým sa veci nedaria na prvý raz. Aby ste tieto pocity beznádejnosti zvládli, vyskúšajte nasledovné:

• Spomeňte si na svoje dno. - Ako by ste nechceli skončiť. Prejdite si dôvody, pre ktoré chcete obmedziť prípadne skončiť s hraním. Napíšte si na papier výhody a nevýhody hrania a obmedzeného hrania (resp. nehrania) a tiež dlhodobé výhody takejto zmeny. Spýtajte sa sám seba: Stojí za to vzdať sa cieľov a výhod len preto, že ste neuspeli? Stojí zato začať znova hrať vo veľkom?
• Diskutujte so sebou. - Objavte v sebe jednu časť, ktorá chce hranie obmedziť, prípadne s ním prestať a druhú, ktorá sa chce „vzdať a poddať dianiu." Pamätajte na to, že meníte svoje zvyky v prvom rade pre seba, a uvidíte, ktorá časť zvíťazí. Takto sa môžete postarať o seba aj o svoj život.
• Spomeňte si na doterajšie úspechy. - Uznajte úspechy, ktoré ste doteraz dokázali. Spomeňte si na situácie, keď ste mali chuť prekročiť svoje hranice resp. chuť opäť začať hrať a zvládli ste to. Spýtajte sa sami seba, čo Vám vtedy pomohlo najviac.
• Zmeňte pohľad na to, čo sa stalo. - Ľudia ktorí uspeli vnímajú svoje návraty k hre ako potknutia na ceste za svojim cieľom. Tak , ako keď sa učíte chodiť a spadnete, tak aj v snahe abstinovať je dôležité nezúfať a opäť vstať. Zlyhanie, „potknutie" je súčasťou každého ťažkého procesu zmeny. Naučte sa na svojom zlyhaní všetko, čo sa len dá a potom sa vráťte späť na cestu.

3. Preskúmajte svoje zlyhanie - Namiesto toho, aby ste sa poddali pocitom viny za to, čo sa stalo, vyberte si jednoduchšiu cestu, ktorá vám umožní kráčať ďalej.

• Spomeňte si na svoje zlyhanie:

• Kde ste boli? 
• Čo sa dialo? 
• Aký bol deň, koľko bolo hodín? 
• Kto bol s Vami? 
• Akú ste mali náladu? 
• Čo ste robili keď chuť hrať začala narastať? 
• Ktoré myšlienky vás povzbudili k tomu, aby ste opäť začali hrať?
• Ktoré myšlienky Vám „dali povolenie" prekročiť hranice, ktoré ste si určili?
• Boli pred zlyhaním nejaké varovné signály? Ak áno, aké?

Každá z týchto otázok Vám poskytuje dôležitú informáciu o pocitoch, myšlienkach, a okolnostiach, v ktorých ste sa dostali do problému. V budúcnosti budete musieť reagovať ináč.

• Zopakujme si kroky na prevenciu zlyhaní

Ak ste sa pokúsili niečo robiť pred zlyhaním:

• Akú stratégiu ste použili, aby ste zvládli nutkanie hrať?
• Prečo to nefungovalo?

Ak ste predtým, než ste zlyhali nič nevyskúšali:

• Z akého dôvodu? Čo Vám v tom bránilo? Ako ste vtedy rozmýšľal? 
• Vytratila sa Vaša motivácia? Ak áno, v dôsledku čoho? 
• Plány do budúcnosti: Predstavte si, že sa rovnaké okolnosti, za ktorých ste zlyhali opäť zopakujú. Predstavte si tiež, že ste silnejší a schopnejší v zvládaní nutkania.

• Čo by ste nabudúce mohli urobiť ináč, aby ste boli úspešnejší?
• Nový spôsob rozmýšľania:
• Nové formy správania: Ako sa budem správať?

4. Požiadajte o pomoc

Ak máte pocit, že ste urobili všetko, čo bolo vo vašich silách a nedokážete prísť na to, prečo ste zlyhali, požiadajte o pomoc. Či už priateľa, podpornú organizáciu, alebo terapeuta, hlavne nezostaňte so svojim problémom sám. Druhý pár očí Vám môže pomôcť určiť, čo sa stalo. Ako sa hovorí, „Viac hláv, viac rozumu."
Šofér, ktorý má problém s autom a nedokáže ho opraviť neváha a zájde s ním k automechanikovi. Neváhajte preto ani vy a požiadajte o pomoc.

Kartička pomoci:

Keď pocítim silné nutkanie, alebo zlyhám tak:
1. Zostanem pokojný, zachovám si odstup a zamyslím sa nad tým, čo sa stalo.
2. Identifikujem myšlienky, ktoré ma navádzali k hraniu/prekročeniu hranice.
3. Zopakujem si princíp náhody:
4. Pripomeniem si všetko doterajšie úsilie, ktoré som vynaložil.
5. Pripomeniem si všetky výhody kontrolovaného hrania resp. nehrania.
6. V prípade, že zlyhajú všetky kroky, požiadam o pomoc druhých.


Na stiahnutie

• Predch.
• Nasl.