Zbierka zákonov č. 368/2008

V Y H L Á Š K A


Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 3. septembra 2008, ktorou sa vydáva

Poriadok výkonu trestu odňatia slobody

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 102 ods. 1 písm. a) až l) a s) a t) a ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2008 Z. z. (ďalej len „zákon") ustanovuje:

 


PRVÁ ČASŤ - ZÁKLADNÉ USTANOVENIE


PRVÁ HLAVA
PREDMET ÚPRAVY

§ 1
Predmet úpravy
(1) Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o
a) prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených,
b) vnútornej diferenciácii,
c) zaobchádzaní s odsúdenými,
d) zabezpečovaní práv odsúdených,
e) zaraďovaní odsúdených do práce,
f) účasti orgánov a organizácií na výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „trest"),
g) disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch, rozsahu disciplinárnej právomoci, zhabaní veci a disciplinárnom konaní,
h) zabezpečení poriadku a bezpečnosti v miestach, kde sa vykonáva trest1) (ďalej len „ústav"),
i) výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom výkone trestu,
j) podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu trestu,
k) nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,
l) nosení preukazu odsúdeného.



(2) Podmienky výkonu trestu podľa odseku 1 zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor").
DRUHÁ HLAVA
PRIJÍMANIE, UMIESTŇOVANIE,
PREMIESTŇOVANIE
Prijímanie
§ 2
(1) Odsúdený nastupuje do výkonu trestu v určenom
ústave na výkon väzby
a) priamo po predchádzajúcej väzbe,
b) sám na základe nariadenia výkonu trestu súdom,
c) dodaním do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície alebo colníkmi.2)
(2) Prijímanie odsúdených sa vykonáva nepretržite.
(3) Odsúdeného, ktorý je dodaný do výkonu trestu podľa odseku 1 písm. c), môže prijať aj iný ústav na výkon väzby ako ústav určený na nástup do výkonu trestu v nariadení výkonu trestu. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. c) na základe príkazu súdu, prijíma ho ústav na výkon väzby, ktorý overí v príslušnom ústave správnosť údajov.
§ 3
(1) Po prijatí odsúdeného do ústavu na výkon väzby ústav overuje jeho totožnosť, aby bola vylúčená jeho zámena s inou osobou. Ak odsúdený dodaný do výkonu trestu podľa § 2 ods. 1 písm. c) nemá žiadny doklad, ktorým môže preukázať totožnosť, možno ho prijať, len ak jeho totožnosť písomne potvrdí orgán, ktorý ho do výkonu trestu dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť, ústav odsúdeného do výkonu trestu neprevezme.
(2) Na overenie podoby tváre a správnosti údajov zapísaných v doklade totožnosti predloženého odsúdeným nastupujúcim do výkonu trestu podľa § 2 ods. 1 písm. b) poskytne na písomné požiadanie ústavu príslušný útvar Policajného zboru, ktorý doklad vydal, informáciu z informačného systému; obdobne sa postupuje, ak vznikne podozrenie zo zámeny osoby vo výkone trestu.
§ 4
(1) Ak má odsúdený pri nástupe do výkonu trestu strelnú zbraň alebo strelivo, tie sa odnímu a odovzdajú najbližšiemu útvaru Policajného zboru; pri dodaní odsúdeného podľa § 2 ods. 1 písm. c) ústav strelnú zbraň alebo strelivo od príslušníka Policajného zboru neprevezme.
(2) Odsúdený si môže ponechať veci uvedené v § 23 zákona; ostatné veci vrátane peňažných prostriedkov, cenností a dokladov ústav prevezme do úschovy.
(3) Ak prevzatie niektorých vecí do úschovy vzhľadom na ich množstvo alebo charakter nie je možné alebo ak odsúdený o to požiada, ústav ich na náklady odsúdeného odošle osobe, ktorú určí. Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na odoslanie vecí alebo ich nemá možnosť odovzdať počas návštevy, náklady na odoslanie môže znášať ústav.
(4) Odňatá vec sa odsúdenému vydá pri prepustení z výkonu trestu okrem vecí uvedených v odseku 1. O odňatí a vydaní veci sa vyhotoví záznam, ktorý podpíše príslušník zboru a odsúdený.
(5) Osobnú prehliadku odsúdeného pri nástupe do výkonu trestu vykoná osoba rovnakého pohlavia.
(6) O odsúdenom sa založí osobný spis.
§ 5
(1) Ak je odsúdený podozrivý z infekčného alebo parazitárneho ochorenia, ústav zabezpečuje jeho izoláciu až do vykonania lekárskej prehliadky.
(2) Po nástupe na výkon trestu sa odsúdený oholí a ostrihá. Vlasy na zadnej časti temena hlavy nesmú siahať nižšie ako po golier košele, bočné partie vlasov môžu siahať do polovice ušníc. Odsúdený si môže ponechať fúzy do úrovne kútikov úst a nakrátko pristrihnutú bradu. Úprava vlasov sa neobmedzuje u odsúdenej ženy.
§ 6
(1) Ústav odosiela hlásenie o nástupe odsúdeného do výkonu trestu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, útvaru Policajného zboru príslušnému podľa miesta trvalého pobytu odsúdeného a u odsúdených poberajúcich dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona príslušnému orgánu sociálneho poistenia podľa § 29 ods. 3 zákona; nástup odsúdeného do výkonu trestu sa zaznamená do informačného systému zboru.
(2) Pri nástupe cudzincov3) a osôb bez štátnej príslušnosti do výkonu trestu sa postupuje podľa osobitného
predpisu.4)
§ 7
Umiestňovanie
(1) Umiestnením odsúdeného sa rozumie určenie
a) ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest,
b) oddielu, kde je odsúdený ubytovaný; pri umiestnení do oddielu sa spravidla určí aj zaradenie odsúdeného do práce.
(2) Rozhodnutie o tom, do ktorého ústavu sa odsúdený umiestni, sa oznámi odsúdenému, aby mohol informovať blízke osoby podľa § 2 písm. d) zákona. Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na informovanie blízkej osoby o mieste, v ktorom vykonáva trest, požiada ústav o zabezpečenie vyrozumenia o svojom pobyte. Ústav na tieto účelymôže poskytnúť zo svojho rozpočtu nenávratný peňažný príspevok alebo vyrozumie iným spôsobom na náklady ústavu blízku osobu o mieste výkonu trestu odsúdeného.
(3) Odsúdený po umiestnení do určeného ústavu sa ubytuje v nástupnom oddiele alebo v nástupnej izbe, ak sa v tejto vyhláške neustanovuje inak.
(4) O umiestnení odsúdeného v ústave a o zmene umiestnenia v ústave rozhoduje riaditeľ ústavu na návrh umiestňujúcej komisie (ďalej len „komisia"), ktorej predsedom je vedúci oddelenia výkonu trestu; o zaradení do práce a zmene zaradenia do práce rozhoduje riaditeľ ústavu spravidla na návrh komisie. Členmi komisie sú pedagóg, psychológ, lekár, sociálny pracovník, príslušník zboru z organizačno-právneho oddelenia, úseku zamestnávania, výroby a odbytu, preventívno- bezpečnostnej služby, oddelenia ochrany a obrany a ďalší príslušníci zboru alebo zamestnanci zboru určení riaditeľom ústavu. O rozhodnutí vykoná určený príslušník zboru záznam v príslušnej dokumentácii.
(5) Komisia prerokuje do siedmich kalendárnych dní od prijatia odsúdeného do ústavu jeho ďalšie umiestnenie v ústave a zaradenie do práce; odsúdeného pritom umiestni do diferenciačnej skupiny podľa
§ 9.
(6) Pedagóg oddielu organizuje a zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je zaradených spravidla 35 odsúdených; u mladistvých odsúdených oddiel tvorí spravidla 15 mladistvých odsúdených. Pedagóg špecializovaného oddielu zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je zaradených spravidla 20 odsúdených.
§ 8
Premiestňovanie
(1) Premiestnenie odsúdeného je jeho presun medzi jednotlivými ústavmi podľa § 10 zákona.
(2) Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálne riaditeľstvo") vydáva rozhodnutie o premiestnení odsúdeného do iného ústavu okrem prípadu uvedeného v § 10 ods. 1 písm. a) zákona.
(3) O žiadosti odsúdeného o premiestnenie do ústavu s rovnakým stupňom stráženia rozhoduje riaditeľ ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest. Ak riaditeľ ústa- vu žiadosť posúdi ako opodstatnenú, spracuje návrh na premiestnenie odsúdeného, ktorý odstúpi na rozhodnutie generálnemu riaditeľstvu, inak žiadosť zamietne.
(4) Ak žiadosť o premiestnenie bola zamietnutá, odsúdený môže opakovane požiadať riaditeľa ústavu o premiestnenie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti; rovnako sa postupuje, ak generálne riaditeľstvo zamietlo návrh riaditeľa ústavu podľa odseku 3.


DRUHÁ ČASŤ - ZAOBCHÁDZANIE


PRVÁ HLAVA
VÝKON TRESTU V ÚSTAVOCH S MINIMÁLNYM STUPŇOM STRÁŽENIA, STREDNÝM STUPŇOM STRÁŽENIA A MAXIMÁLNYM STUPŇOM STRÁŽENIA

§ 9
Všeobecné ustanovenia
(1) Odsúdený vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A", „B", „C" alebo v špecializovanom oddiele; v špecializovanom oddiele, okrem oddielu doživotných trestov, sa diferenciačná skupina neurčuje.
(2) Odsúdený na doživotný trest sa zaraďuje do diferenciačných podskupín „D1" a „D2". Odsúdenýmladistvý sa zaraďuje do diferenciačných skupín podľa § 72
zákona.
(3) Kde sa v tejto vyhláške hovorí o komunitnom systéme, rozumie sa tým organizovanie zaobchádzania na základe aktívnej účasti odsúdených, kolektívnych a skupinových foriem pôsobenia.
(4) Diferenciačná skupina sa určí na základe a) záverov a odporúčaní psychologického vyšetrenia, b) poznatkov o správaní odsúdeného vo výkone trestu a výkone väzby, c) poznania emocionálneho a sociálneho narušenia, d) poznania postojov k plneniu povinností a programu zaobchádzania.
(5) Základom diferencovaného zaobchádzania je režim. Zaobchádzanie v rovnako označenej diferenciačnej skupine v ústavoch s rôznymi stupňami stráženia je rozdielne.
(6) U odsúdeného prechodne premiestneného na výkon trestu do ústavu na výkon väzby podľa § 10 ods. 1 zákona a u odsúdeného, ktorý nastúpil do výkonu trestu a Generálne riaditeľstvo zboru ešte nerozhodlo o tom, do ktorého ústavu sa umiestni do výkonu trestu, sa zaobchádzanie podľa tejto vyhlášky uplatňuje primerane.
(7) Pri premiestňovaní odsúdeného medzi ústavmi s rovnakým stupňom stráženia sa diferenciačná skupina nemení. Výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia
§ 10
Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu alebo do otvoreného oddelenia. Zaobchádzanie s odsúdenými v ústave s minimálnym stupňom stráženia sa organizuje spravidla formou komunitného systému a samosprávy odsúdených.
§ 11
(1) Kde sa v tejto vyhláške hovorí o otvorenom oddelení, rozumie sa tým diferenciačná skupina „A" v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
(2) Do otvoreného oddelenia možno odsúdeného za trestné činy spáchané z nedbanlivosti umiestniť ihneď po pobyte v nástupnom oddiele na základe odporúčania uvedeného v závere psychologického vyšetrenia, ak umiestnenie do tohto oddelenia je odôvodnené súčasným stavom osobnosti odsúdeného, alebo aj za ostatné trestné činy, ak nastúpil sám do výkonu trestu a komisia takéto umiestnenie navrhne.
(3) Po vykonaní časti trestu v diferenciačnej skupine „B" možno odsúdeného umiestniť do otvoreného oddelenia na základe návrhu pedagóga spracovaného pri určení programu zaobchádzania alebo pri prehodnotení programu zaobchádzania; ak je to potrebné, vykoná psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného pred predložením návrhu na jeho umiestnenie do otvoreného oddelenia psychológ v ústave.
(4) Do otvoreného oddelenia možno umiestniť odsúdeného najskôr po vykonaní šiestich mesiacov trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia po jeho preradení z vyššieho stupňa stráženia, ak mu bol uložený trest za trestné činy uvedené v osobitnom predpise.5)
(5) Do otvoreného oddelenia nemožno umiestniť odsúdeného, ak
a) ani opakované psychologické vyšetrenie vykonané psychológom v ústave nezmení záver psychologického vyšetrenia, ktoré takéto umiestnenie neodporúčalo,
b) súd nariadil ochranné liečenie uvedené v § 80 ods. 3 a to ešte nebolo vykonané; pred umiestnením odsúdeného do otvoreného oddelenia po absolvovaní ochranného liečenia sa vyžaduje stanovisko psychiatra,
c) utiekol z výkonu väzby alebo výkonu trestu,
d) opakovane závažným spôsobom porušil ústavný poriadok vovýkone väzby alebo vo výkone trestu a ostatný disciplinárny trest za disciplinárne previnenie nebol zahladený.
§ 12
(1) Vedúci otvoreného oddelenia predloží komisii návrh na rozhodnutie o ďalšom umiestnení odsúdeného, ak
a) odsúdený neplní určený program zaobchádzania alebo závažným spôsobom porušil ústavný poriadok,
b) začne sa voči odsúdenému trestné konanie v inej veci alebo súd nariadil výkon ďalšieho trestu,
c) je na to dôvod uvedený v § 8 ods. 4 písm. b) zákona.
(2) Komisia rozhodne o ďalšom umiestnení odsúdeného v uzavretom ústave alebo zotrvaní v otvorenom oddelení najneskôr do troch pracovných dní od predloženia návrhu podľa odseku 1.
(3) Rozhodnutie komisie schvaľuje riaditeľ ústavu; odsúdený sa do schválenia rozhodnutia ubytuje samostatne podľa § 8 ods. 4 písm. b) zákona. Počas samostatného ubytovania sa odsúdený na cele uzamyká a neuplatňujú sa zmiernenia podľa § 76 ods. 2 zákona.
§ 13
(1) Do diferenciačnej skupiny „B" v ústave s minimálnym stupňom stráženiamožno zaradiť odsúdeného, ak
a) aktívne spolupracuje pri plnení programu zaobchádzania amá kritický postoj k svojej trestnej činnosti,
b) bol súdom preradený na ďalší výkon trestu z ústavu so stredným stupňom stráženia; taký odsúdený sa umiestni do oddielu s diferenciačnou skupinou „B" priamo po pobyte v nástupnom oddiele,
c) dlhodobo plní program zaobchádzania v diferenciačnej skupine „C" a jeho zaradenie je prospešné na prehĺbenie plnenia účelu výkonu trestu.
(2) V diferenciačnej skupine „B" v ústave s minimálnym stupňom stráženia
a) zaobchádzanie je zamerané najmä na rozvíjanie osobnostných rezerv odsúdeného,
b) vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,
c) odsúdeného možno zaradiť do práce na nestrážené pracovisko mimo ústavu,
d) odsúdený sa ubytuje v izbe.
§ 14
(1) Do diferenciačnej skupiny „C" v ústave s minimálnym stupňom stráženia sa zaradí odsúdený, ak
a) neplní program zaobchádzania,
b) opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia,
c) to odporúča záver psychologického vyšetrenia.
(2) V diferenciačnej skupine „C" v ústave s minimálnym stupňom stráženia
a) zaobchádzanie je zamerané na dôsledné dodržiavanie povinností a zabezpečenie základných práv,
b) odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisko v ústave alebo strážené pracovisko mimo ústavu,
c) dôraz sa kladie na režim, osvojovanie si pracovných návykov, zručností a zmenu hodnotovej orientácie a postojov,
d) o účasti na vzdelávacích aktivitách, osvetových aktivitách a aktivitách vo voľnom čase rozhoduje pedagóg podľa plnenia programu zaobchádzania,
e) odsúdeného možno ubytovať v cele alebo v izbe. Výkon trestu v ústave so stredným stupňom stráženia
§ 15
Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu, ak sa ďalej neustanovuje inak. Oddiel odsúdených s diferenciačnou skupinou „A", ktorý sa nachádza v stráženom objekte ústavu, je oddelený od ubytovacích priestorov ostatných diferenciačných skupín. Zaobchádzanie s odsúdeným sa spravidla organizuje formou režimu a zaraďovania do práce; v odôvodnených prípadoch možno uplatňovať aj formu komunitného systému a samosprávy odsúdených.
§ 16
(1) Do diferenciačnej skupiny „A" v ústave so stredným stupňom stráženia možno zaradiť odsúdeného
a) po pobyte v nástupnom oddiele na základe odporúčania zo záveru psychologického vyšetrenia, ak spĺňa aj trestnoprávne a bezpečnostné kritériá a ak tomu nebránia iné vážne dôvody,
b) na základe návrhu pedagóga podľa § 7 ods. 6 alebo na základe prehodnotenia plnenia programu zaobchádzania podľa § 26 ods. 1.
(2) Do diferenciačnej skupiny „A" v ústave so stredným stupňom stráženia možno zaradiť odsúdeného, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 1, až po vykonaní
a) polovice trestu v ústave so stredným stupňom stráženia, ak mu bol uložený trest za trestné činy uvedené vosobitnom predpise,4)
b) tretiny trestu v ústave so stredným stupňom stráženia, akmu bol uložený trest v trvaní viac ako päť rokov.
(3) V diferenciačnej skupine „A" v ústave so stredným stupňom stráženia
a) zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu výkonu trestu na osobnosť odsúdeného,
b) vytvára sa voľná ponuka vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,
c) odsúdený sa zaraďuje spravidla na nestrážené pracovisko mimo ústavu,
d) odsúdený sa ubytuje v izbe.
(4) Odsúdenému umiestnenému do diferenciačnej skupiny „A" v ústave so stredným stupňom stráženia sa môžu zmierniť obmedzenia výkonu trestu takto:
a) odsúdeného možno ubytovať v ubytovni zriadenej mimo stráženého objektu ústavu,
b) ubytovňa sa počas dňa neuzamyká,
c) odsúdený môže vo voľnom čase používať vlastný odev a obuv,
d) odsúdený je zaradený do práce spravidla na nestráženom pracovisku mimo ústavu,
e) na určenom priestranstve môže vykonávať záujmovú činnosť a športovú činnosť a možno mu povoliť voľný pohyb mimo ubytovne alebo oddielu, ak je situovaný vstráženom objekte ústavu,
f) odsúdenému možno udeliť na návštevu kultúrnych, osvetových, športových aktivít alebo na účely vzdelávania opustenie ústavu,
g) odsúdený môže prijať návštevu raz za dva týždne, počas ktorej sa mu môže povoliť mať oblečený vlastný odev; návšteva sa koná vo vymedzenom, spravidla voľnom priestranstve a jej trvanie je obmedzené iba časom vymedzeným v povolení na návštevu,
h) odsúdenému možno povoliť vychádzku mimo ústavu, aby navštívil blízke osoby mimo ústavu na čas najviac 24 hodín; počas vychádzky mimo ústavu sa odsúdený môže zdržiavať iba na určenom mieste,
i) odsúdenému sa umožní volať prostredníctvom telefónneho automatu.
§ 17
(1) Do diferenciačnej skupiny „B" v ústave so stredným stupňom stráženiamožno zaradiť odsúdeného, ak
a) prejavuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti,
b) bol súdom preradený do ďalšieho výkonu trestu z ústavu s maximálnym stupňom stráženia,
c) plní program zaobchádzania v diferenciačnej skupine „C".
(2) V diferenciačnej skupine „B" v ústave so stredným stupňom stráženia
a) zaobchádzanie je zamerané najmä na rozvíjanie osobnostných rezerv odsúdeného,
b) odsúdeného možno zaradiť do práce na strážené pracovisko alebo na nestrážené pracovisko mimo ústavu,
c) vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,
d) odsúdeného možno ubytovať v izbe alebo cele.
§ 18
(1) Do diferenciačnej skupiny „C" v ústave so stredným stupňom stráženia sa zaradí odsúdený, ak
a) neplní program zaobchádzania,
b) opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopustil disciplinárneho previnenia,
c) to odporúča záver psychologického vyšetrenia,
d) bol na návrh riaditeľa ústavu súdompreradený z ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
(2) V diferenciačnej skupine „C" v ústave so stredným stupňom stráženia
a) zaobchádzanie je zamerané na dodržiavanie ústavného
poriadku a disciplíny,
b) odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisko v ústave alebo strážené pracovisko mimo ústavu,
c) na aktivitách organizovaných pre celý ústav sa odsúdený zúčastňuje len so súhlasom pedagóga,
d) odsúdený sa spravidla ubytuje v cele. Výkon trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia
§ 19
Odsúdený zaradený na výkon trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu. Zaobchádzanie s odsúdeným v ústave s maximálnym stupňom stráženia sa organizuje formou dodržiavania ústavného poriadku a zaraďovania do práce; v odôvodnených prípadoch možno uplatňovať aj formu komunitného systému.
§ 20
(1) Do diferenciačnej skupiny „A" v ústave smaximálnym stupňom stráženia možno zaradiť odsúdeného najskôr po vykonaní tretiny trestu, ak odsúdený plní program zaobchádzania a má kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti.
(2) V diferenciačnej skupine „A" v ústave s maximálnom stupňom stráženia
a) zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone trestu na osobnosť odsúdeného,
b) dôraz sa kladie na rozvoj pozitívnych osobnostných vlastností odsúdeného a odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti,
c) vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít, osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,
d) odsúdený sa ubytuje v cele.
(3) Odsúdenému umiestnenému do diferenciačnej skupiny „A" v ústave smaximálnym stupňomstráženia možno zmierniť obmedzenia výkonu trestu tým, že
a) cela sa počas dňa neuzamyká,
b) návšteva sa vykonáva priamym kontaktom,
c) odsúdený môže byť výnimočne zaradený do práce na strážené pracovisko mimo ústavu.
§ 21
(1) Do diferenciačnej skupiny „B" v ústave smaximálnym stupňom stráženiamožno zaradiť odsúdeného, ak plní program zaobchádzania a prejavuje kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti; odsúdeného za obzvlášť
závažnú trestnú činnosť, ktorú vykonal ako člen organizovanej ,zločineckej alebo teroristickej skupiny, možno umiestniť do diferenciačnej skupiny „B" najskôr po vykonaní tretiny uloženého trestu.

(2) V diferenciačnej skupine „B" v ústave s maximálnym
stupňom stráženia
a) zaobchádzanie je zamerané na zmiernenie negatívneho
vplyvu dlhodobého pobytu vo výkone trestu na
osobnosť odsúdeného,
b) dôraz sa kladie na odstraňovanie subjektívnych príčin
páchania trestnej činnosti,
c) odsúdený sa zaradí do práce na pracovisko v ústave,
d) vytvára sa ponuka vhodných vzdelávacích aktivít,
osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase,
e) odsúdený sa ubytuje v cele.
§ 22
(1) Do diferenciačnej skupiny „C" v ústave smaximálnym
stupňom stráženia sa zaradí odsúdený, ak
a) bol odsúdený za obzvlášť závažnú trestnú činnosť,
ktorú vykonal ako člen organizovanej, zločineckej
alebo teroristickej skupiny alebo ktorému bol uložený
trest v trvaní viac ako 15 rokov,
Čiastka 136 Zbierka zákonov č. 368/2008 Strana 2891


b) neplní program zaobchádzania,
c) opakovane sa dopustil počas výkonu väzby alebo výkonu
trestu disciplinárneho previnenia,
d) to odporúča záver psychologického vyšetrenia,
e) bol na návrh riaditeľa ústavu súdom preradený z ústavu
so stredným stupňom stráženia.
(2) V diferenciačnej skupine „C" v ústave s maximálnym
stupňom stráženia
a) zaobchádzanie je zamerané najmä na režimové
ovplyvňovanie a dôsledné dodržiavanie ústavného
poriadku,
b) odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisko
v ústave alebo v celách,
c) do aktivít organizovaných pre celý ústav sa odsúdený
spravidla nezaraďuje,
d) odsúdený je ubytovaný a uzamykaný v cele a mimo
cely sa pohybuje zásadne pod dozorom príslušníka
zboru.


DRUHÁ HLAVA
PROGRAM ZAOBCHÁDZANIA

Program zaobchádzania
§ 23
(1) Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele, vypracuje program zaobchádzania a poskytne odsúdenému ponuku aktivít, ktoré sa v ústave organizujú. Odsúdený môže pri zostavovaní programu zaobchádzania spolupracovať tak, že sám navrhne aktivity, o ktorémá záujem. Na účely stanovenia programu zaobchádzania odsúdenému a hodnotenia jeho plnenia je príslušník zboru a zamestnanec zboru oprávnený spracúvať poznatky o prejavoch správania a postojoch odsúdeného, najmä vo vzťahu k plneniu povinností stanovených v § 39 zákona.
(2) Pedagóg vypracuje program zaobchádzania do
troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom a sociálnym pracovníkom. Ak súčasťou programu zaobchádzania je návrh na zmenu diferenciačnej skupiny, komisia navrhne riaditeľovi ústavu umiestniť odsúdeného do oddielu príslušnej diferenciačnej skupiny.
(3) Pri vypracúvaní programu zaobchádzania sa prihliada na
a) závery a odporúčania psychologického vyšetrenia,
b) poznatky získané počas výkonu väzby,
c) dĺžku trestu,
d) správanie odsúdeného,
e) možnosti sociálnej rehabilitácie, zaradenia do práce, zapojenia do individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania, záujmy, vzdelávanie, využívanie voľného času a ďalšie poznatky o odsúdenom.
(4) Program zaobchádzania obsahuje
a) edukáciu,
b) aktivity vo voľnom čase,
c) zaraďovanie do práce,
d) vzťahy s vonkajším prostredím,
e) iné metódy a postupy zaobchádzania.
§ 24
(1) Edukáciu tvorí súhrn aktivít pedagogického a psychologického pôsobenia na odsúdeného zameraných na resocializáciu a odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti s cieľom formovania primeraného správania a hodnotovej orientácie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(2) Aktivity vo voľnom čase tvoria súhrn činností, ktoré umožňujú uspokojovať potreby a záujmy odsúdeného s cieľom vytvárať a posilňovať spoločensky akceptovateľnú hodnotovú orientáciu, vôľové vlastnosti, vzťah k okoliu a vedú odsúdeného k sebarealizácii a zmysluplnému tráveniu voľného času.
(3) Zaraďovanie do práce tvorí súhrn aktivít v súlade s §42 až 49 zákona.
(4) Vzťahy s vonkajším prostredím tvoria súhrn prostriedkov a metód sociálnej práce zameraných na vytvorenie, udržanie a posilnenie sociálnych kontaktov mimo ústavu a vyhľadávanie kontaktov s inštitúciami na účely pomoci odsúdenému po prepustení z výkonu trestu.
(5) Inémetódy a postupy zaobchádzania tvoria súhrn špeciálno-pedagogických, psychologických, liečebných a rehabilitačných aktivít, ktoré môže uplatňovať len príslušník zboru, zamestnanec zboru alebo iný odborník s príslušnou odbornou kvalifikáciou.
§ 25
(1) Odsúdenému so zvyškom trestu kratším ako deväť mesiacov sa určia krátkodobé ciele zaobchádzania zamerané na jeho prípravu na život po prepustení z výkonu trestu. Pre ostatných odsúdených sa vypracuje základný program zaobchádzania, rozšírený program zaobchádzania alebo program zaobchádzania vo výkone trestu v špecializovaných oddieloch.
(2) V oddiele s diferenciačnými skupinami „A" a „B" sa odsúdenému určí rozšírený program zaobchádzania, pričom
a) odsúdený sa zúčastňuje na organizácii a činnosti oddielu, ak táto vyhláška neustanovuje inak,
b) zaobchádzanie je zamerané najmä na posilňovanie osobnostných vlastností, nácvik sociálnych zručností a stratégií zameraných na primerané zvládanie a odbúravanie stresu pri náročných životných situáciách, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia, akceptovanie spoločenských noriem a spoločensky prijateľnú hodnotovú orientáciu, podporovanie sebarealizácie, vytváranie zdravého sebavedomia a pracovných návykov a zručností,
c) odsúdený má možnosť rozvíjať a rozširovať okruh svojich záujmov, zúčastňovať sa na osvetových, kultúrnych, náboženských, vzdelávacích a športových aktivitách.
(3) V oddiele s diferenciačnou skupinou „C" sa odsúdenému určí základný program zaobchádzania, pričom
a) odsúdený sa nezúčastňuje na organizácii činnosti oddielu,
b) zaobchádzanie je zamerané najmä na dodržiavanie režimu, vytváranie pracovných návykov a zručností,
c) ponuka aktivít vo voľnom čase je obmedzená a o účasti odsúdeného na nich rozhoduje pedagóg.
(4) Odsúdený oboznámenie sa s určeným programom zaobchádzania potvrdí svojím podpisom.
§ 26
Plnenie programu zaobchádzania
(1) Plnenie programu zaobchádzania sa vyhodnocuje pedagógom; prehodnotenie plnenia programu zaobchádzania sa vykoná do šiestichmesiacov od jeho určenia alebo posledného hodnotenia odsúdeného.
(2) Hodnotenie plnenia programu zaobchádzania vypracuje pedagóg pri
a) preradení odsúdeného do ústavu s iným stupňom stráženia,
b) zmene diferenciačnej skupiny,
c) prvom udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu,
d) umiestnení do špecializovaného oddielu,
e) umiestnení do diferenciačnej skupiny, ak bol odsúdený zaradený do špecializovaného oddielu a dôvody na také zaradenie pominuli,
f) vypracovaní hodnotenia na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie.
(3) Hodnotenie plnenia programu zaobchádzania sa vypracuje tiež pri premiestnení odsúdeného do iného ústavu v rámci toho istého stupňa stráženia podľa § 10 ods. 3 písm. b) a c) zákona alebo na psychiatrické oddelenie nemocnice pre obvinených a odsúdených, ak premiestnenie bolo plánované najmenej päť dní pred jeho uskutočnením.
(4) Zmenu programu zaobchádzania, najmä pri krízových stavoch odsúdeného, výrazných zmenách správania, odporúčaniach na jeho zaradenie do inej diferenciačnej skupiny, do iného oddielu tej istej diferenciačnej skupiny alebo iného ústavu, prerokuje pedagóg so psychológom, sociálnym pracovníkom alebo s lekárom v ústave.
(5) U odsúdeného s dĺžkou trestu nad päť rokov sa po vykonaní troch rokov trestu vypracuje hodnotenie plnenia programu zaobchádzania raz za 12 mesiacov.
(6) Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu pedagóg vyhodnotí priebeh plnenia programu zaobchádzania; ak je zabezpečená postpenitenciárna starostlivosť, odporučí ďalšie resocializačné aktivity a v určených prípadoch aj liečebné aktivity.
(7) Za koordináciu a hodnotenie plnenia programu zaobchádzania zodpovedá pedagóg oddielu, v ktorom je odsúdený umiestnený.
§ 27
Sociálna práca
(1) Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa uplatňujú aj metódy sociálnej práce.
(2) Cieľom sociálnej práce pri zaobchádzaní s odsúdeným je zmiernenie sociálnych problémov alebo odstránenie možných príčin ich vzniku a príprava odsúdeného na prepustenie z výkonu trestu. Sociálnu prácu vykonáva sociálny pracovník v súčinnosti najmä s príslušníkmi zboru; pritom využíva možnosti spolupráce s orgánmi a organizáciami, ktoré sa môžu podieľať na riešení sociálnych problémov odsúdeného.
(3) Pri riešení sociálneho problému poskytuje sociálny pracovník odsúdenému pomoc spravidla formou poradenskej činnosti, metód a postupov sociálnej práce, najmä nácviku sociálnych zručností zameraných na podporu prosociálneho správania, zmenu postojov a konania odsúdeného.
§ 28
Poradný zbor
(1) Poradný zbor zriadený podľa § 17 zákona je poradný orgán riaditeľa ústavu, ktorý prerokúva otázky súvisiace s výkonom trestu a odporúča uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými, o čom sa vyhotoví záznam.
(2) Poradný zbor sa zaoberá koncepčnými, metodickými a aktuálnymi otázkami väzenskej teórie a praxe; poznatky a odporúčania predkladá riaditeľovi ústavu a generálnemu riaditeľovi na jeho žiadosť.

TRETIA HLAVA
ZABEZPEČENIE PRÁV

§ 29
Ubytovanie
Odsúdeným v diferenciačných skupinách „A" a „B" sa povolí primeraná individuálna estetická úprava ubytovacích priestorov. O spôsobe úpravy cely, izby, lôžka a priestorov na uloženie osobných vecí odsúdeného rozhoduje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru.
§ 30
Stravovanie
(1) Strava sa pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr jedál v spoločnom stravovaní, peňažných limitov na prípravu stravy a počtov stravníkov v rozsahu priznaných stravných dávok spravidla vo väzenskej kuchyni a podáva sa podľa časového rozvrhu dňa v jedálňach, celách alebo izbách. Ak z prevádzkových dôvodov alebo dôvodu zaradenia odsúdeného do práce nemožno dodržať časový odstup medzi vydávaním hlavných jedál podľa § 19 zákona, ústav zabezpečuje výdaj desiatej alebo olovrantu.
(2) Stravnou dávkou sa rozumie určené množstvo stravy, ktoré sa odsúdenému poskytuje na základe odporúčaných výživových dávok podľa veku, zdravotného stavu, zaradenia do práce a osobitostí vyplývajúcich z požiadaviek kultúrnych a náboženských tradícií.
(3) Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri špeciálnych diétach, štandardizovaných diétnych postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych a náboženských tradícií určí spravidla diétna sestra. Peňažné limity na prípravu stravy vyjadrujú priemernú hodnotu potravín obsiahnutých v stravných dávkach, zodpovedajú priemernej úrovni cien potravín a sú podkladom na výpočet peňažnej náležitosti stravovania vo väzenskej kuchyni.
(4) Len lekármôže rozhodnúť o priznaní, druhu, zmene a zrušení liečebnej výživy.
(5) Odsúdený zaradený v diferenciačnej skupine „A" a vo výstupnom oddiele si môže zo surovín kúpených v ústavnej predajni pripraviť tepelnou úpravou jednoduché jedlo; ak to podmienky v ústave umožňujú, riaditeľ môže povoliť prípravu jedla takýmto spôsobom aj ostatným odsúdeným.
(6) Hygienickú neškodnosť, kvalitu stravy a hygienické podmienky jej prípravy a výdaja okrem prípravy podľa odseku 5 kontroluje lekár alebo iný zdravotnícky pracovník.
§ 31
Odievanie
(1) Odsúdenému sa poskytuje ústavný odev, obuv a iné súčasti výstroja v súlade s § 20 zákona, o ktoré sa riadne stará.
(2) Pracovný odev odsúdeného je označený viditeľným spôsobom bielym pásom; to neplatí pre odsúdeného v otvorenom oddiele.
(3) Ak bolo odsúdenému podľa § 20 zákona povolené používať vlastný odev a obuv, udržiava ich na vlastné náklady.
(4) Ak odsúdený o to požiada, ústav môže zabezpečiť vypranie vlastného odevu a bielizne na náklady odsúdeného.
(5) Obmena ústavnej osobnej bielizne sa vykonáva najmenej raz za sedem dní, ústavnej posteľnej bielizne raz za 14 dní, ostatné súčasti výstroja sa obmieňajú podľapotreby.
§ 32
Nosenie preukazu odsúdeného Preukaz odsúdeného sa má nosiť odsúdeným vždy, keď sa nachádza mimo izby alebo cely; jeho stratu ihneďnahlási príslušníkovi zboru.
§ 33
Spánok a osobné voľno
(1) Počas nočného pokoja sa odsúdený zdržiava na svojom lôžku a nevykonáva žiadne činnosti, ktoré by mohli rušiť ostatných odsúdených, najmä nezapína osvetlenie cely alebo izby, nehrá kartové ani iné hry, nepoužíva hlasito rádioprijímač a nesleduje televízne vysielanie.
(2) Počas osobného voľna vymedzeného v časovom rozvrhu dňa v trvaní najmenej jednej hodiny môže odsúdený vykonávať činnosti, ktoré nie sú v rozpore so zákonom, touto vyhláškou, ústavným poriadkom a účelom výkonu trestu. Odsúdený môže využívať väzenskú knižnicu (ďalej len „knižnica"), priestory určené na kultúrne, športové a záujmové činnosti, venovať sa sebavzdelávaniu, uspokojovaniu duchovných potrieb alebo odpočívať.
§ 34
Osobná hygiena
(1) Ústav vytvára podmienky na udržiavanie osobnej hygieny odsúdených, najmä aby sa mohli denne umývať a pravidelne holiť.
(2) Ak z prevádzkových alebo iných dôvodov nemožno odsúdenému dočasne zabezpečiť sprchovanie, ústav zabezpečí, aby sa mohol umývať teplou vodou; ustanovenie
§ 22 ods. 2 zákona tým nie je dotknuté.
(3) Odsúdený je podľa potreby bezplatne strihaný, vlasya fúzy si odsúdený musí udržiavať čisté.
(4) Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky na nákup ďalších potrieb osobnej hygieny, môže požiadať ústav o ich bezplatné poskytnutie; ak pri nástupe do výkonu trestu odsúdený nemá potreby osobnej hygieny ani peňažné prostriedky na ich zakúpenie, základné a ďalšie hygienické potreby sa mu poskytnú ihneď po nástupe do výkonu trestu alebo počas pobytu v nástupnom oddiele.
§ 35
Veci osobnej potreby
(1) Na uloženie vecí osobnej potreby sa každému odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka. Odsúdený kedykoľvek umožní príslušníkovi zboru nahliadnuť do svojich osobných vecí. Náhradné kľúče od skrinky sú uložené v kancelárii pedagóga príslušného oddielu tak, aby bolo vylúčené ich zneužitie.
(2) Ak odsúdený používa ponorný varič, rýchlovarnú kanvicu alebo iný elektrický spotrebič podľa § 23 zákona, náklady na spotrebu elektrickej energie hradí podľa § 47 ods.2.
§ 36
Návštevy
(1) Návšteva sa koná v určených dňoch a v dennom čase za podmienok ustanovených v § 24 zákona a v ústavnom poriadku.
(2) Pred začiatkom a po skončení návštevy sa vykoná osobná prehliadka odsúdeného osobou rovnakého pohlavia.
(3) Za priebeh návštev zodpovedá určený príslušník zboru. Pred návštevou v súlade s § 24 zákona poučí odsúdeného a návštevníkov o pravidlách správania pri návšteve, odpovedá na ich prípadné otázky; návštevu predčasne preruší alebo ukončí, ak nastanú dôvody podľa § 24 ods. 6 zákona.
(4) Návšteva poverených zástupcov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, právnických osôb, fyzických osôb, záujmových združení občanov, cirkví, náboženských spoločností, nadácií a charitatívnych organizácií vykonaná v súvislosti s plnením programu zaobchádzania sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. 1 zákona.
(5) Návšteva počas výkonu disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase, disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby sa vykoná, len ak povolenie na vykonanie návštevy už bolo odoslané a okolnosti už neumožňujú návštevu odvolať; taká návšteva sa vždy vykoná bez priameho kontaktu.
(6) Pre návštevníkov je zriadená čakáreň a kútik pre matky s deťmi. V čakárni je k dispozícii zákon, táto vyhláška a ústavný poriadok.
(7) Neplnoletá osoba sa môže zúčastniť návštevy iba v sprievode plnoletej osoby alebo po preukázaní sa platným občianskym preukazom.
(8) Vykonanie návštevy, jej prerušenie alebo predčasné ukončenie podľa § 24 ods. 6 zákona sa eviduje.
§ 37
Korešpondencia
(1) Pre odsúdených sa umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené na odosielanie korešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v pracovných dňoch. Korešpondencia musí mať úplnú adresu a nalepenú platnú poštovú známku;6) inak sa vráti odsúdenému.
(2) Došlá korešpondencia sa po nahliadnutí bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému okrem korešpondencie, a) ktorá obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec, b) vinom ako štátnom jazyku.
(3) Na došlú korešpondenciu, ktorá obsahuje nedovolenú vec,sa primerane použije § 26 ods. 3 zákona.
(4) Ak je potrebné zistiť obsah korešpondencie napísanej v inom ako štátnom jazyku, zabezpečí sa jej preklad. Na účely vyhotovenia prekladu korešpondenciu nemožno zadržať dlhšie ako na tri pracovné dni; ak vyhotovenie prekladu trvá dlhšie, zabezpečí sa fotokópia písomnej správy a originál sa bez zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému alebo zašle adresátovi.
(5) Korešpondencia odosielaná a doručená ako doporučená zásielka sa eviduje v evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného. V evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného sa eviduje aj korešpondencia uvedenáv § 25 ods. 3 zákona.
(6) Odsúdený si môže ponechať pri sebe došlú korešpondenciu v množstve zodpovedajúcom možnostiam jej uloženia v skrinke. Ak množstvo korešpondencie, ktorú má odsúdený pri sebe, prevyšuje možnosti jej uloženia v skrinke, odsúdený korešpondenciu na vlastné náklady odošle na ním určenú adresu, zničí ju, alebo ak o to požiada, ústav zabezpečí uloženie korešpondencie do jeho osobných vecí.
§ 38
Prijímanie balíkov (1) Povolenie na prijatie balíka podľa § 26 a § 33 ods. 2 zákona (ďalej len „balík") zasiela odsúdený fyzickej osobe alebo právnickej osobe, od ktorej ho žiada zaslať na riadne vyplnenom predpísanom tlačive, opatrenom odtlačkom pečiatky ústavu a podpisom oprávneného príslušníka, ktorý tlačivo vyplnil.
(2) Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace od jeho vydania. Na predpísanom tlačive sa vyznačuje dátum posledného dňa platnosti povolenia na prijatie balíka. Pre časovú platnosť povolenia na prijatie balíka je rozhodujúci dátum jeho podania odosielateľom na poštovú prepravu.
(3) Ústav neprevezme od poštového podniku6) balík, ak
a) je doručený bez platného povolenia na prijatie balíka nalepeného na obale,
b) platnosť povolenia na prijatie balíka uplynula pred dátumom jeho podania odosielateľom na poštovú prepravu,
c) má poškodený obal,
d) presahuje maximálnu povolenú hmotnosť podľa § 26 ods.1 zákona.
(4) Dôvod odmietnutia prevzatia balíka podľa odseku 3 ústav uvedie na dodacom doklade poštového podniku.
(5) V záujme zaistenia bezpečnosti a predchádzania prieniku drog do ústavov sa vykonáva
a) kontrola všetkých balíkov na prítomnosť drog a výbušných systémov po doručení do ústavu a pred ďalšou manipuláciou s nimi,
b) zaistenie obsahu balíka podľa § 26 ods. 2 zákona,
c) nevydanie veci, ktorú môže odsúdený používať až po súhlasnom rozhodnutí riaditeľa ústavu,
d) nevydanie hygienických potrieb s obsahom alkoholu.
(6) Obsah balíka vydá určený príslušník zboru odsúdenému, ktorému je balík adresovaný. Prijatie balíka a jeho obsah sa eviduje. Odsúdený potvrdí prevzatie balíka vrátane neporušenosti obalu svojím podpisom v príslušnej evidenčnej knihe. Osobitne sa evidujú zaistené vecipodľa odseku 4 písm. b) a nevydané veci.
§ 39
Používanie telefónu
(1) Pre odsúdených sa umiestňuje na určenom mieste v ústave telefónny automat.
(2) Žiadosť o používanie telefónneho automatu v ústave predloží odsúdený určenému príslušníkovi zboru na predpísanom tlačive. Podmienky používania telefónneho automatu určí riaditeľ ústavu.
(3) V žiadosti o používanie telefónneho automatu odsúdený o osobe, ktorej chce telefonovať, uvedie jej 
a) meno a priezvisko,
b) príbuzenský vzťah k odsúdenému,
c) telefónne číslo.
(4) Odsúdený, ak sa v tejto vyhláške nehovorí inak, si môže uplatňovať svoje právo telefonovať blízkym osobám podľa § 2 písm. d) zákona a uskutočňovať ho tak, že telefonický hovor alebo viac telefonických hovorov v rámci jedného telefonovania trvá najviac 15 minút; odsúdený môže telefonovať ktorejkoľvek z piatich povolených osôb alebo aj všetkým povoleným osobám. Odsúdenému, ktorý nepretelefonuje celých 15 minút, sa tie doďalšieho telefonovania neprenášajú.
(5) Ústavom nie sú sprostredkované telefonické hovory adresované odsúdenému do ústavu.
(6) Riaditelia ústavov po vzájomnej dohode môžu povoliť telefonický hovor medzi odsúdenými navzájom a medzi odsúdenými a obvinenými, ak ide o manželov, rodičov a deti a ak to technické podmienky ústavu umožňujú. Náklady telefonického hovoru znáša volajúci odsúdený alebo obvinený.
(7) Obsahom telefonického hovoru odsúdeného nesmú byť skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmareniu účelu výkonu trestu alebo k ohrozeniu bezpečnosti ústavu. Odsúdený pri telefonovaní dodržiava zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými telefonuje.
(8) Ústav upozorní výveskou umiestnenou pri telefónnom automate na skutočnosti, ktoré nesmú byť obsahom rozhovoru; ak odsúdený nerešpektuje upozornenie uvedené na výveske, môže byť telefonovanie zrušené. Telefonovanie bude zrušené vždy, ak odsúdený nedodržiava zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými telefonuje, alebo poškodzuje telefónny automat.
(9) O každom použití telefónu odsúdeným sa vedie záznam obsahujúci telefónne číslo, dátum, čas, dĺžku volania apretelefonovanú finančnú sumu.
(10) Ak sa kontrolou zistí, že preukaz odsúdeného na účely použitia telefónu používa iný odsúdený ako ten, ktorému bol vydaný, telefonický hovor sa zruší. Neoprávnené použitie telefónu je konaním podľa § 52 ods. 2 zákona.
§ 40
Prijímanie finančných prostriedkov, nakladanie s nimi a iné finančné operácie
(1) Odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú a evidujú v účtovnej evidencii na účte cudzích prostriedkov ústavu na jeho konte podľa § 28 zákona tieto peňažné prostriedky:
a) ktoré sa odsúdenému odňali pri nástupe na výkon trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu alebo pri návrate z prerušenia výkonu trestu,
b) ktoré boli odsúdenému zaslané poukazom poštového platobného styku fyzickou osobou alebo právnickou osobou; za oprávnenú osobu na tento účel sa po vyplatení a prevzatí od poštového podniku podľa § 28 ods. 1 zákona považuje ústav,
c) ktoré boli odsúdenému zaslané prevodom na bankový účet ústavu fyzickou osobou alebo právnickou osobou,
d) úložné z rozúčtovania čistej pracovnej odmeny podľa § 45 ods. 3 písm. a) zákona,
e) úložné z dôchodku určené podľa § 29 ods. 8 zákona,
f) dávky úrazového poistenia,
g) získané odsúdeným nedovoleným spôsobom.
(2) Odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú v účtovnej evidencii na účte cudzích prostriedkov ústavu aj ďalšie peňažné prostriedky, ktorých čerpanie sa neobmedzuje, a to a) vreckové a nevyčerpané vreckové z rozúčtovania pracovnej odmeny podľa § 45 ods. 3 písm. b) zákona,
b) vreckové z dôchodku a nevyčerpané vreckové z dôchodku podľa§ 29 ods. 8 zákona,
c) udelené odsúdenému ako finančná odmena podľa § 50 ods. 3 písm. d) zákona.
(3) Odsúdenému sa okrem peňažných prostriedkov podľa odseku 1 a ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 2 uschovávajú a evidujú v pokladnici ústavu podľa osobitného predpisu7) aj ďalšie peňažné prostriedky vo voľne zameniteľnej mene, ktoré
a) sa odsúdenému odňali pri nástupe do výkonu trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri návrate z prerušenia výkonu trestu alebo pri návrate z opustenia ústavu v zmysle § 65 ods. 1 zákona,
b) odsúdený získal iným spôsobom.
(4) Odsúdenému sa okrem ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 3 uschovávajú a evidujú v pokladnici ústavu aj ceniny a ďalej najmä vkladné knižky, vkladové listy, bankové platobné karty a iné doklady preukazujúce existenciu účtu odsúdeného v banke alebo pobočkezahraničnej banky (ďalej len „ceniny").
(5) Odsúdenýmôže čerpať peňažné prostriedky podľa odseku 2, a ak ich nevlastní, potom podľa odseku 1 a až potom podľa odseku 3 po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
(6) Ak ústav neeviduje voči odsúdenému pohľadávku, môže na základe písomnej žiadosti odsúdeného vydať ceniny podľa odseku 4 blízkej osobe podľa § 2 písm. d) zákona alebo jeho advokátovi; o vydaní rozhodne riaditeľ ústavu.
(7) Odsúdený môže v nasledujúcom kalendárnom mesiaci po predchádzajúcom splnení podmienok podľa § 28 ods. 2 až 4 zákona čerpať peňažné prostriedky podľa odseku 1 písm. a) až f), a ak ich nevlastní, z ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 3 písm. a) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(8) Úhrada nákladov spojených s používaním vlastného rádioprijímača a televízneho prijímača podľa § 34 ods. 1 zákona a nákup dennej tlače, časopisov a kníh podľa § 35 ods. 1 zákona sa uskutočňuje bezhotovostným prevodom v Slovenskej republike z ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 2, a ak ich nevlastní, potom podľa odseku 1 písm. a) až f) a až potom podľa odseku 3 písm. a) po ich predchádzajúcej výmene v banke, alebo pobočke zahraničnej banky.
(9) Úhrada nákladov spojených s používaním telefónu podľa § 27 ods. 3 zákona, s udržiavaním vlastného odevu a obuvi podľa § 31 ods. 3 alebo s vypraním vlastného odevu alebo bielizne podľa § 31 ods. 4, s udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 61 ods. 2 sa vykoná z ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 2, a ak ich nevlastní, potom podľa odseku 1 písm. a) až f) a až potom podľa odseku 3 písm. a) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(10) Riaditeľ ústavu môže umožniť odsúdenému na základe písomnej žiadosti poukázať raz mesačne blízkym osobám bezhotovostným prevodom v Slovenskej republike určenú sumu z ďalších peňažných prostriedkov podľa odseku 2, a ak ich nevlastní, potom podľa odseku 1 písm. a) až f) a až potom podľa odseku 3 písm. a) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Poplatky a iné výdavky spojené s poukázaním peňažných prostriedkov vždy znáša odsúdený.
(11) Ak odsúdený v predchádzajúcom mesiaci neuhradil zrážku najmenej v sume požadovaného čerpania peňažných prostriedkov podľa § 28 ods. 3 zákona a odsúdený písomne požiada o čerpanie peňažných prostriedkov podľa odseku 1 písm. a) až f), riaditeľ ústavu povolí ich čerpanie najmä
a) na nákup základných potrieb osobnej hygieny,
b) na nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,
c) na nákup základných potrieb na korešpondenciu,
d) na úhradu súdnych poplatkov a správnych poplatkov,
e) na nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne podľa osobitného predpisu,8) úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.9)
(12) Odsúdený môže v nasledujúcom kalendárnom mesiaci po predchádzajúcom splnení podmienok podľa § 28 ods. 2 až 4 zákona čerpať peňažné prostriedky podľa odseku 1 písm. a) až f) bez obmedzenia.
(13) Účel úhrady ďalších peňažných prostriedkov odsúdeného účtovaných podľa odseku 1 písm. g), a ak ich odsúdený nevlastní, z ďalších peňažných prostriedkov odsúdeného evidovaných a uschovávaných v pokladnici ústavu podľa odseku 3 písm. b) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky určí odsúdený
a) na úhradu pohľadávok podľa § 28 ods. 3 zákona,
b) na doplnenie predpokladanej sumy cestovného
a stravného na jeden deň podľa § 28 ods. 2 zákona,
c) na nákup základných potrieb osobnej hygieny,
d) na nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,
e) na výdavky spojené s udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 50 ods. 3 písm. e) zákona,
f) na nákup primeraného odevu a obuvi pred prepustením z výkonu trestu,
g) na nákup základných potrieb na korešpondenciu.
(14) Ak sa voči odsúdenému uplatňuje náhrada škody podľa § 87 a 88 zákona, je povinný ju uhradiť z peňažných prostriedkov podľa odseku 2 alebo z ďalších peňažných prostriedkov podľa odsekov 1 a 3.
(15) Pri prepustení z výkonu trestu sa odsúdenému vyplatia z pokladnice ústavu peňažné prostriedky podľa odsekov 1 až 3 a ceniny podľa odseku 4. Ak ústav pri prepustení odsúdeného nemá v pokladnici k dispozícii dostatok peňažných prostriedkov, vyplatí sa odsúdenému najviac suma podľa osobitného predpisu;10) zostávajúce peňažné prostriedky sa odsúdenému zašlú bez zbytočného odkladu na ním uvedenú adresu.
(16) Predpokladanou sumou cestovného podľa § 28 ods. 2 zákona sa rozumie suma 10 % zo sumy podľa osobitného predpisu.10)
§ 41
Nákup potravín a vecí osobnej potreby
(1) Nákup potravín a vecí osobnej potreby podľa § 30, ods. 1 zákona sa uskutočňuje z peňažných prostriedkov podľa § 40 ods. 2, a ak ich odsúdený nevlastní, potom z ďalších peňažných prostriedkov odsúdeného podľa § 40 ods. 1 písm. a) až f) a až potom podľa § 40 ods. 3 písm. a) po ich predchádzajúcej výmene v banke alebopobočke zahraničnej banky.
(2) Ak sa kontrolou údajov na preukaze odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby zistí, že preukaz odsúdeného bol použitý iným odsúdeným ako tým, ktorému bol vydaný, nakúpený tovar sa nevydá. Neoprávnené použitie preukazu odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby je konaním podľa § 52 ods. 2 zákona.
§ 42
Zdravotná starostlivosť
(1) Odsúdenému, ktorý o to požiada, sa umožní lekárske vyšetrenie.
(2) Lekár vykonávajúci kontrolu podľa osobitného predpisu11) predkladá riaditeľovi ústavu správu a odporúčanie týkajúce sa nedostatkov v hygienickej starostlivosti.
(3) Ak odsúdený vyhlási hladovku, predvedie sa najneskôr v najbližší pracovný deň na lekárske vyšetrenie. Lekár vykoná záznam v zdravotnej dokumentácii odsúdeného o začatí hladovky, poučí odsúdeného o zdravotných rizikách držania hladovky, vykoná lekárske vyšetrenie a podľa potreby navrhne ďalšie opatrenia; ak je to účelné, rozhodne riaditeľ ústavu o umiestnení odsúdeného do izby alebo cely samostatne podľa § 8 ods. 4 písm. b) zákona.
(4) Ak hladovka trvá viac ako 7 dní od jej vyhlásenia, oznámi riaditeľ ústavu túto skutočnosť prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave.
§ 43
Vychádzky
(1) Účelom vychádzky je zabezpečiť odsúdenému denne pobyt na čerstvom vzduchu a aktívny oddych. Čas vychádzok sa určí v časovom rozvrhu dňa.
(2) Vychádzky sa uskutočňujú vo vychádzkových priestoroch. Vychádzkovým priestorom je vymedzený priestor ústavu, ktorý je zabezpečený podľa stupňa stráženia.
(3) Na vychádzke odsúdený nosí odev a obuv primerané poveternostným podmienkam. Počas vychádzky môže odsúdený podľa podmienok v ústave športovať.
§ 44
Vzdelávanie
(1) Odsúdenému sa umožňuje prístup k vzdelávaniu, ktoré pozostáva zo všeobecnovzdelávacej výučby, kultúrnych a športových činností, sociálneho vzdelávania a bezplatného využívania fondov knižnice. Vzdelávanie sa spravidla uskutočňuje formou modulárnej výučby, sociálneho vzdelávania alebo umožnením účasti na diaľkových formách štúdia a v kurzoch.
(2) Odsúdenému sa podľa individuálnych možností
a schopností umožní
a) dokončenie základnej školy,
b) absolvovanie rekvalifikačného kurzu, kurzu na zvýšenie alebo rozšírenie kvalifikácie,
c) zaučenie alebo vyučenie vo vybraných učebných odboroch,
d) štúdium na strednej škole.
(3) Vysokoškolské vzdelávanie možno povoliť iba odsúdenému, ktorý vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A", okrem ústavu s maximálnym stupňomstráženia. Odsúdenému možno povoliť uskutočňovať študijnýprogram len v externej forme štúdia.
(4) Odsúdenému, ktorý prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie po prepustení z výkonu trestu, sa umožní absolvovanie prijímacieho konania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,12) ak to nie je v rozpore s účelom výkonu trestu a je predpoklad, že výkon trestu sa skončí pred začiatkom školského roka; ak je to účelné, odsúdenému, ktorý vykonáva trest v diferenciačnej skupine „A", okrem ústavu s maximálnym stupňom stráženia, možno povoliť vykonanie prijímacieho konania aj v prípade, ak sa výkon trestu neskončí pred začiatkom školského roka.
(5) Ústav uskutočňuje vzdelávanie odsúdených podľa odseku 2 na základe uzatvorenej zmluvy s príslušnou vzdelávacou organizáciou a vzdelávanie odsúdených podľa odseku 2 písm. b) a c) aj na základe projektu vzdelávania schváleného generálnym riaditeľstvom; organizácia, ktorá uskutočňuje vzdelávanie odsúdených, pri splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom.13)
(6) Záujmové združenia občanov, cirkvi, náboženské spoločnosti a iné organizácie pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi sa môžu za podmienok uvedených v odseku 5 podieľať na organizačnom, finančnom amateriálnom zabezpečení vzdelávania odsúdených; pritom sa riadia zákonom a touto vyhláškou.
(7) Aktivity podľa § 66 ods. 1 zákona môžu subjekty uvedené v odseku 6 vykonávať podľa predloženého projektu, ktorý na základe stanoviska vedúceho oddelenia a generálneho riaditeľstva schvaľuje riaditeľ ústavu; projekt obsahuje najmä zameranie aktivít a podmienky jeho realizácie.
(8) Podľa odseku 7 sa postupuje aj pri zámere projektu, na základe ktorého sa budú čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej únie, z programov štátnej podpory Slovenskej republiky alebo iných grantových zdrojov, pričom subjekt v spolupráci s ústavom predloží generálnemu riaditeľstvu na stanovisko projekt v štruktúre požadovanej poskytovateľom finančných prostriedkov; ak je to pre realizáciu projektu účelné, predloží sa pred samotným podaním projektu na stanovisko aj návrh vyhlásenia ústavu a subjektu o vstupe ústavu do partnerstva v projekte.
(9) Stanovisko generálneho riaditeľstva podľa odsekov 7 a 8 je pre ústav záväzné.
(10) Ak zástupca subjektu uvedeného v odseku 6 realizujúceho projekt koná spôsobom ohrozujúcim účel výkonu trestu alebo poruší podmienky uvedené v projekte, ústav navrhne subjektu ukončenie poverenia príslušného zástupcu alebo môže ukončiť so subjektom spoluprácu.
Kultúrno-osvetová činnosť
§ 45
(1) Kultúrno-osvetová činnosť, na ktorej sa odsúdení organizovane zúčastňujú, zahŕňa najmä
a) osvetovú činnosť zameranú na zvýšenie právneho vedomia a sociálnych zručností odsúdeného, rôzne životné a spoločenské problémy, témy z histórie, kultúry, vedy a iných oblastí s cieľom sprostredkovať akceptovateľné vzory konania a správania, medziľudské vzťahy a úctu k životu a spoločnosti,
1
b) záujmovú a športovú činnosť odsúdených,
c) kultúrne, vzdelávacie a zábavné podujatia odsúdených,
d) ďalšie akcie na zvyšovanie kultúrnej úrovne a všeobecného vzdelania odsúdených.
(2) Obsah kultúrno-osvetovej činnosti s odsúdenými upravujú ponukové listy kultúrno-osvetových činností pre diferenciačné skupiny. Kultúrno-osvetová činnosť sa vykonáva v čase určenom časovým rozvrhom dňa alebo v čase osobného voľna odsúdeného. O účasti na jednotlivých akciách kultúrno-osvetovej činnosti môže rozhodnúť určený príslušník zboru. 
(3) Na osvetových podujatiach pre odsúdených z právnej, zdravotníckej a z iných oblastí spolupôsobia odborní zamestnanci ústavu, prokurátori, prípadne iné kvalifikované osoby. Ak je to účelné, môžu sa na uskutočňovaní osvetových aktivít podieľať aj záujmové združenia občanov, cirkvi a náboženské spoločnosti alebo iné organizácie pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(4) Na besedy s odsúdenými možno pozvať aj významných umelcov, športovcov alebo vedeckých pracovníkov. Ak je to vhodné, možno vykonaním prednášky alebo besedy poveriť aj odsúdeného s potrebnou odbornou spôsobilosťou.
(5) Odsúdený si môže za určených podmienok požičiavať športové potreby a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave k dispozícii.
(6) Odsúdenému sa umožňuje, aby v záujmovom krúžku rozvíjal tvorivé schopnosti, rozširoval vedomosti alebo vyrábal drobné predmety. O predmetoch zhotovených v záujmovom krúžku sa vedie evidencia. Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby odsúdený zhotovenú vec daroval blízkym osobám alebo si ju po prepustení z výkonu trestu ponechal; inak je zhotovená vec majetkom ústavu. V rámci záujmových krúžkov môžu sa z materiálu ústavu vyrábať aj rôzne predmety prezentujúce ústav a zbor.
(7) Ak to podmienky v ústave umožňujú, môže ústav zabezpečiť, aby si odsúdení pod odborným vedením pedagóga vydávali vlastný časopis. Obsah časopisu je zameraný najmä na literárnu tvorbu odsúdených, poskytovanie informácií o právach a povinnostiach odsúdených v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o pripravovaných kultúrno-osvetových aktivitách a vzdelávaní, o zaujímavostiach zo sveta kultúry, vedy a techniky. V časopise nie je povolené uverejňovať príspevky, ktoré bymohli vyvolať nepokojemedzi odsúdenými, urážlivé alebo inak sa dotýkajúce práv príslušníkov národnostných menšín, iných odsúdených alebo príslušníkov zboru a zamestnancov zboru.
(8) Ak to podmienky ústavu umožňujú, môže riaditeľ ústavu povoliť, aby si odsúdení pripravovali a vysielali audiorelácie na rozhlasových okruhoch alebo audiovizuálne reláciena videookruhoch v ústave.
(9) Odsúdenému, ktorý je zaradený do záujmového krúžku alebo športového krúžku, možno povoliť balík podľa § 33 ods. 2 zákona do hmotnosti troch kilogramov, ktorý môže prijať poštou; za veci určené na športovú činnosť sa nepovažujú podporné potravinové doplnkya liečivá.
§ 46
(1) V ústave sa zriaďuje knižnica, ktorá je umiestnená v samostatnom priestore. Knižnica sa zriaďuje tiež v otvorenom oddelení.
(2) Knižničný fond sa sprístupňuje odsúdeným za podmienok určených knižničným a výpožičným poriadkom. Sprístupňovanie knižničného fondu sa zabezpečuje prostredníctvom katalógu titulov kníh, ktorý je každému odsúdenému dostupný. Všeobecne záväzné právne predpisy uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa sprístupňujú odsúdeným spravidla v čitárni knižnice.
(3) Ústavu možno knihy darovať na základe písomne uzatvorenej darovacej zmluvy; pred uzatvorením zmluvy sa predloží darcom ústavu zoznam titulov kníh, ktoré majú byť predmetom daru. Darovacia zmluva sa uzatvára podľa aktuálnych potrieb knižnice, tematickej vhodnosti a možnosti uloženia darovaných kníh.
§ 47
(1) Odsúdenému sa umožňuje počúvať rozhlasové vysielanie reprodukované vnútorným okruhom ústavu, alebo ak je to účelnejšie, individuálne z rádioprijímača ústavu alebo vlastného rádioprijímača povoleného odsúdenému. Sledovanie televízneho vysielania sa odsúdenému umožní z televízneho prijímača ústavu alebo z vlastného televízneho prijímača povoleného odsúdenému. Riaditeľ ústavu rozhodne, či odsúdený môže používať vlastný televízny prijímač s batériovým napájanímalebo napájaním na elektrickú sieť.
(2) Náklady na spotrebu elektrickej energie podľa odseku 1 hradí odsúdený; riaditeľ ústavu určí paušálny poplatok podľa priemernej mesačnej spotreby energie vypočítanej na základe technických údajov spotrebiča. Výmenu batérií si zabezpečí odsúdený na vlastné náklady.
(3) Maximálne rozmery rádioprijímača a televízneho prijímača a počet prijímačov v cele alebo izbe určí riaditeľ ústavu podľa priestorových možností; uhlopriečka televízneho prijímača nesmie presiahnuť 37 cm (15 palcov); pri LCD prijímači 43 cm (17 palcov). Ochrana práv a styk s advokátom a inou osobou
§ 48
(1) V ústave sa na bežne dostupnom mieste pre odsúdených umiestňuje uzamykateľná schránka na ich žiadosti, podnety alebo sťažnosti určené prokurátorovi podľa § 59 zákona; schránka musí byť zabezpečená tak, aby ju nemohla otvoriť nepovolaná osoba. Schránku vyberá prokurátor v čase, keď vykonáva dozor alebo kontrolu v ústave.
(2) Sťažnosti a žiadosti určené štátnym orgánom Slovenskej republiky podľa § 97 ods. 1 zákona a medzinárodným orgánoma medzinárodným organizáciám podľa § 36 ods. 1 zákona podáva odsúdený v zalepenej obálke označenej úplnou adresou adresáta a s nalepenou poštovou známkou príslušnej nominálnej hodnoty.
(3) Medzinárodnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami uvedenými v odseku 2 sú najmä
a) Výbor pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,
b) Rada OSN pre ľudské práva Organizácie Spojených národov,
c) Úrad komisára pre ľudské práva,
d) Výbor Organizácie Spojených národov pre odstránenie rasovej diskriminácie,
e) Výbor Organizácie Spojených národov proti mučeniu,
f) Komisia Organizácie Spojených národov pre postavenie žien,
g) Výbor pre práva dieťaťa pri Organizácii Spojených národov,
h) Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudskápráva (UNHCHR),
i) Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR),
j) Európsky súd pre ľudské práva,
k) Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, alebo trestania (CPT),
l) Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre národnostné menšiny,
m) Úrad Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre demokratické inštitúcie a ľudské práva,
n) Amnesty International,
o) Medzinárodná federácia pre ľudské práva (FIDH),
p) Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva,
r) Medzinárodná spoločnosť pre ľudské práva (IGFM),
s) Medzinárodná rómska únia,
t) Medzinárodný výbor Červeného kríža.
(4) Orozhovor s osobami a zástupcami orgánov uvedenými v § 96 a 97 zákona môže odsúdený požiadať písomne alebo ústne. Žiadosť sa odošle alebo odovzdá príslušnej osobe najneskôr v nasledujúci pracovný deň. § 49
(1) V ústave sa určí osobitná miestnosť na rozhovor odsúdeného s advokátom alebo inou osobou podľa § 38 zákona. Ak advokát alebo iná osoba neoznámi návštevu odsúdeného vopred, návšteva sa uskutoční v mimopracovnom čase odsúdeného.
(2) Ak advokát alebo iná osoba odsúdeného obhajuje alebo zastupuje, musí sa vždy preukázať písomným plnomocenstvom na zastupovanie.
§ 50
Ak odsúdený požiada o rozhovor s riaditeľom ústavu, rozhovor sa mu umožní najneskôr do siedmich kalendárnych dní, v naliehavých prípadoch bez zbytočného odkladu. Naliehavosť prípadu posudzuje riaditeľ ústavu podľa dôvodov uvedených v žiadosti o rozhovor. Ak riaditeľ ústavu nie je prítomný, žiadosť odsúdeného posudzuje alebo rozhovor s ním vykoná určený príslušník zboru.
§ 51
Riaditeľ ústavu bez zbytočného odkladu prešetrí každé hlásenie, sťažnosť alebo iný poznatok týkajúci sa porušenia práva odsúdeného podľa § 36 až 38 zákona a prijme opatrenia na zabránenie ďalšieho porušovania práv odsúdeného.


ŠTVRTÁ HLAVA
ZABEZPEČENIE PORIADKU A BEZPEČNOSTI
§ 52
Zabezpečenie poriadku a bezpečnosti
(1) Hromadný pohyb odsúdených, najmä nástup do zamestnania a previerky počtu odsúdených, sa vykonáva organizovane.
(2) Práce na zlepšenie prostredia ústavu a pomocné práce na zabezpečenie prevádzky ústavu vykonáva odsúdený zaradený do práce vmimopracovnom čase a odsúdený zaradený na výkon prác pre ústav. Účasť na týchto prácach sa organizuje tak, aby sa čo najmenej narúšal spôsob a organizácia života odsúdených. Počas osobného voľna, vychádzky a v mimopracovnom čase vykonáva odsúdený tieto práce len dobrovoľne.
(3) Upratovanie spoločných priestorov ústavu, ubytovacích priestorov odsúdeného a osobných vecí odsúdeného sa považuje za plnenie základnej povinnosti odsúdeného podľa § 39 písm. d) zákona a tieto činnosti sa nezapočítavajú do času podľa § 46 ods. 4 zákona.
(4) Odsúdený môže fajčiť iba v priestore vyhradenom na fajčenie, ktorý určí riaditeľ ústavu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 18 ods. 9 zákona.
§ 53
Ústavný poriadok
(1) V ústavnom poriadku sa konkretizujú ustanovenia zákona a tejto vyhlášky, najmä spôsob výkonu práv, obmedzení a povinností odsúdeného a uplatňovanie poriadku a disciplíny.
(2) Ústavný poriadok sa v ústave umiestni v každom oddiele a na miestach bežne prístupných odsúdeným a verejnosti; ak sú odsúdení ubytovaní v celách, umiestni sa ústavný poriadok v každej z nich.
(3) Odsúdený sa v záujme nerušeného priebehu života v ústave čo najskôr po nástupe na výkon trestu oboznámi s ustanoveniami ústavného poriadku.


PIATA HLAVA
ZARAĎOVANIE DO PRÁCE
Zaraďovanie do práce
§ 54
(1) Do pracovného času odsúdeného sa nezapočítava výkon prác pre ústav a výkon prospešných prác mimo ústavu, prestávka na odpočinok a jedenie.
(2) Pri nariadení práce nadčas riaditeľ ústavu berie do úvahy dĺžku trestu, ktorý má odsúdený vykonať v kalendárnom roku.
§ 55
(1) Odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisku vo vnútornej prevádzke ústavu alebo v stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu. Stredisko vedľajšieho hospodárstva môže tvoriť viacero pracovísk.
(2) Zaraďovanie odsúdených do práce a ich preraďovanie sa vykonáva v súlade s programom zaobchádzania, zdravotnou klasifikáciou, využitím odbornej kvalifikácie a bezpečnostným hľadiskom. O zaradení odsúdeného do práce alebo o jeho preradení rozhoduje riaditeľ ústavu spravidla na návrh komisie; v otvorenom oddelení rozhoduje o tom vedúci oddelenia po prerokovaní s určeným príslušníkom zboru z úseku zamestnávania, výrobya odbytu.
(3) Odsúdení zaradení do práce sa spravidla zaraďujú do pracovných skupín. Vedúcim pracovnej skupiny je odsúdený, ktorého do tejto funkcie schválil poverený príslušník ústavu. Vedúcim pracovných skupín sa vytvárajú podmienky, aby sa mohli podieľať na organizácii prác, udržiavaní disciplíny a poriadku medzi odsúdenými na pracovisku i mimo neho.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ochrana pred požiarmi
§ 56
(1) Pred zaradením odsúdeného do práce a počas jeho zaradenia ústav najmä
a) preukázateľne oboznámi odsúdeného s jeho právami a povinnosťami, predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi, o používaní predpísaných ochranných zariadení a osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b) vytvára podmienky na bezpečnú prácu,
c) riadi, koordinuje a zvyšuje úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, technických zariadení a pracovného prostredia a zabezpečuje odstránenie zistených nedostatkov,
d) zisťuje a odstraňuje príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania, eviduje ich a robí opatrenia potrebnéna ich nápravu,
e) vyhodnocuje riziká vyplývajúce z výkonu práce a na ich základe prehodnocuje bezplatné poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a kontroluje ich používanie,
f) oboznamuje odsúdených s príslušnými právnymi predpismi, so zásadami a s novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi, preveruje ich vedomosti a vedie záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach, ktoré odsúdený podpíše,
g) zabezpečuje dodržiavanie právnych predpisov o ochrane pred požiarmi, plní z nich vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a pravidelne vykonáva kontrolu ich plnenia,
h) chráni zdravie odsúdených, aby nebolo ohrozené fajčením v priestoroch, kde sa pracuje.
(2) O poučení odsúdeného podľa odseku 1 písm. a) a f) sa vyhotoví záznam, ktorý sa zakladá do osobného spisu odsúdeného.
(3) Odsúdený sa zaškolí na výkon práce, do ktorej bol zaradený, ak to jej povaha vyžaduje; dĺžka a rozsah zaškolenia sú rovnaké ako u ostatných zamestnancov.
§ 57
(1) Odsúdený dodržiava pracovnú disciplínu tým, že
a) riadne pracuje podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plní príkazy a pokyny príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, ktorí organizujú zamestnávanie odsúdených,
b) využíva pracovný čas a pracovné prostriedky na vykonanie pridelenej práce, pracovné úlohy plní včas, kvalitne a hospodárne,
c) hospodárne zaobchádza so zverenými prostriedkami,
d) dbá o svoju bezpečnosť a zdravie pri práci a ochranu
pred požiarmi, dodržiava všeobecne záväzné právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právne predpisy o ochrane pred požiarmi,
e) zúčastňuje sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrane pred požiarmi a absolvuje predpísané skúšky a lekárske prehliadky,
f) oznamuje určenému príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru poruchy a nedostatky, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu pred požiarmi,
g) používa pri výkone práce predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky.
(2) Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi uhrádza ústav, ak sa s objednávateľmi prác a služieb zmluvne nedohodne inak.
§ 58
Oznámenie pracovného úrazu alebo iného úrazu
Odsúdený, ktorý utrpel pracovný úraz alebo iný ako pracovný úraz alebo ktorý bol svedkom pracovného úrazu alebo iného ako pracovného úrazu alebo nebezpečnej udalosti,14) alebo sa o nich dozvedel, bez zbytočného odkladu oznámi túto skutočnosť osobne alebo iným primeraným spôsobom príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru.

ŠIESTA HLAVA
UPLATŇOVANIE DISCIPLINÁRNEJ PRÁVOMOCI

Prvý oddiel
Disciplinárne odmeny, rozsah disciplinárnej právomoci Disciplinárne odmeny, rozsah disciplinárnej právomoci
§ 59
(1) Riaditeľ ústavu udeľuje disciplinárne odmeny podľa § 50 ods. 3 zákona v celom rozsahu.
(2) Vedúci otvoreného oddelenia, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu a vedúci oddelenia výkonu trestuudeľuje odsúdenému
a) pochvalu,
b) mimoriadne povolenie návštevy,
c) mimoriadne povolenie telefonického volania,
d) finančnú odmenu do výšky 50 eur.
(3) Pedagóg udeľuje odsúdenému
a) pochvalu,
b) mimoriadne povolenie návštevy,
c) mimoriadne povolenie telefonického volania,
d) finančnú odmenu do výšky 35 eur.
(4) Príslušník zboru s disciplinárnou právomocou môže navrhnúť príslušníkovi zboru s vyššou disciplinárnou právomocou, aby udelil odsúdenému inú disciplinárnu odmenu alebo v inom rozsahu, než akú má právosám udeliť.
§ 60
(1) Udelenie disciplinárnej odmeny, druh a dôvod udelenia zaznamená príslušník zboru s disciplinárnou právomocou do osobnej karty odsúdeného a na predpísané tlačivo, ktoré založí do osobného spisu odsúdeného. Disciplinárnu odmenu môže navrhnúť ktorýkoľvek príslušník zboru alebo zamestnanec zboru. Na oddieloch, kde sa uplatňuje zaobchádzanie formou komunitného systému a samosprávy, môže na stretnutí samosprávy s pedagógom navrhnúť disciplinárnu odmenu aj člen samosprávy odsúdených. Ak s návrhom člena samosprávy pedagóg súhlasí, zaznamená návrh na určené tlačivo.
(2) O návrhu na udelenie disciplinárnej odmenymožno rozhodnúť do piatich dní od jeho podania. Disciplinárna odmena je udelená jej vyhláseníma musí sa vykonať najneskôr do šiestich mesiacov po jej udelení.
(3) Pochvala sa odsúdenému vysloví ústne, a to buď individuálne, alebo pred skupinou odsúdených.
(4) Mimoriadne povolenie návštevy sa týka len jednej návštevy nad rámec intervalu alebo trvania návštevy alebo inej ako blízkej osoby podľa § 24 ods. 1 zákona. Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia návštevy sa považuje za vykonanú uskutočnením povolenej návštevy.
(5) Mimoriadne povolenie telefonického volania sa týka len jedného telefonického volania nad rámec stanoveného intervalu alebo inej ako blízkej osobe. Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia telefonického volania sa považuje za vykonanú uskutočnením povoleného telefonického hovoru.
§ 61
Mimoriadne voľno na opustenie ústavu
(1) O udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa vždy vopred vyrozumie príslušný orgán Policajného zboru, v obvode ktorého sa bude odsúdený zdržiavať v čase mimoriadneho voľna na opustenie ústavu. O mimoriadnom voľne na opustenie ústavu sa vyrozumie aj súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
(2) Pred udelením mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 50 ods. 3 písm. e) zákona možno odsúdenému uvoľniť príslušnú sumu z ďalších peňažných prostriedkov podľa § 40 ods. 2; v prípade, že ich nevlastní, tak z peňažných prostriedkov podľa § 40 ods. 1, až potom z ďalších peňažných prostriedkov podľa § 40 ods. 3 po ich predchádzajúcej výmene v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(3) Ak sa odsúdený nevráti načas z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, vyrozumie sa o tom bez zbytočného odkladu príslušný súd. Riaditeľ ústavu v súčinnosti s Policajným zborom vykoná potrebné opatrenia na dodanie odsúdeného do výkonu trestu.
(4) Po rozhodnutí o udelení mimoriadneho voľna na opustenie ústavu sa odsúdený vždy poučí o povinnostiach počas mimoriadneho voľna na opustenie ústavu.
Druhý oddiel
Disciplinárne tresty, rozsah disciplinárnej právomoci
§ 62
Disciplinárne tresty, rozsah disciplinárnej právomoci
(1) Riaditeľ ústavu ukladá odsúdenému disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 a 4 zákona v celom rozsahu.
(2) Vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a vedúci otvoreného oddelenia ukladá odsúdenému
a) pokarhanie,
b) zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,
c) zákaz jedného nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
d) umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až nadobu 20 dní,
e) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 20 dní,
f) umiestnenie do samoväzby až na dobu 15 dní.
(3) Pedagóg ukladá odsúdenému
a) pokarhanie,
b) zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,
c) zákaz jedného nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
d) umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu desiatich dní,
e) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobudesiatich dní.
(4) Príslušník zboru s disciplinárnou právomocou môže navrhnúť nadriadenému s vyššou disciplinárnou právomocou, aby uložil odsúdenému iný disciplinárny trestalebo v inom rozsahu, než aký má právo sám uložiť.
§ 63
Zhabanie veci
(1) O zhabaní veci rozhoduje vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a vedúci otvoreného oddelenia.
(2) Rozhodnutie o zhabaní veci obsahuje opis veci, odôvodnenie vrátane označenia páchateľa disciplinárneho previnenia, pokiaľ je známy, a osôb, ktorých sa toto rozhodnutie priamo týka, ak sú známe, a poučenie o možnosti podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu.
(3) O sťažnosti proti rozhodnutiu o zhabaní veci rozhoduje riaditeľ ústavu.
(4) Ak sú predmetom zhabania veci potraviny podliehajúce rýchlej skaze, ich likvidáciu zabezpečí ústav.


SIEDMA HLAVA
HODNOTENIE

Hodnotenie
§ 64
(1) Na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného podľa osobitného predpisu15) vypracúva ústav hodnotenie. Hodnotenie vyžiadané súdom k návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného obsahuje okrem osobných údajov aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie, najmä
a) hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu,
b) aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania,
c) resocializačnú prognózu podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania.
(2) Hodnotenie podľa odseku 1 musí byť objektívne a konkrétne. V závere hodnotenia sa uvedie odporúčanie riaditeľa ústavu, či odsúdený
a) preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa odporúča podmienečné prepustenie,
b) čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa odporúča podmienečné prepustenie s dohľadom,
c) čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa neodporúča podmienečné prepustenie, d) nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa neodporúča podmienečné prepustenie.
(3) Návrh riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie odsúdeného a návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie, ktorý podal prostredníctvom ústavu, sa súdu odošle aj s hodnotením spracovaným podľa odseku 2. Návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie, ktorý podal prostredníctvom ústavu, sa príslušnému súdu odošle aj s hodnotením spracovaným podľa odseku 2 dodesať dní po jeho podaní.
(4) Hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 posudzuje komisia zložená z vedúceho oddelenia výkonu trestu, pedagóga, psychológa, zo sociálneho pracovníka, z príslušného referenta režimu a príslušníka zboru z úseku preventívno-bezpečnostnej služby; hodnotenie schvaľuje riaditeľ ústavu.
(5) Pedagóg oboznámi odsúdeného so schváleným hodnotením, čo odsúdený potvrdí podpisom s uvedením dátumu oboznámenia. Po oboznámení odsúdeného s hodnotením a jeho podpise sa kópia hodnotenia založí do osobného spisu odsúdeného.
(6) Na verejnom zasadnutí súdu konanom o podmienečnom prepustení sa zúčastní spravidla pedagóg, ktorý spracoval hodnotenie na odsúdeného.
§ 65
(1) Pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného na účely rozhodovania v konaní o milosť, o upustenie od výkonu zvyšku trestu a zmene spôsobu výkonu trestu sa postupuje rovnako ako pri vypracúvaní hodnotenia odsúdeného pripodmienečnom prepustení.
(2) K návrhu riaditeľa ústavu na prerušenie výkonu trestu podľa § 63 zákona sa vždy priloží lekárska správa o zdravotnom stave odsúdeného a stanovisko generálneho riaditeľstva.
(3) Ak pominuli dôvody prerušenia výkonu trestu, odsúdený nastúpi do výkonu trestu v ústave, v ktorom trest vykonával pred jeho prerušením.


ÔSMA HLAVA
ÚČASŤ ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ

§ 66
Účasť orgánov a organizácií na zaobchádzaní
(1) Zástupcovia orgánov a organizácií uvedených v § 66 ods. 1 zákona môžu po dobu výkonu trestu udržiavať s odsúdeným osobný a písomný styk, zaujímať sa o jeho správanie s cieľom pomáhať mu pri vytváraní podmienok po prepustení z výkonu trestu.
(2) Návštevy zástupcov uvedených v odseku 1 sa uskutočňujú v termíne určenom riaditeľom ústavu. Na ich žiadosť, ak s tým odsúdený súhlasí, ústav môže poskytnúť informácie o správaní odsúdeného.
(3) Orgány a organizácie uvedené v § 66 ods. 1 zákona sa môžu za podmienok ustanovených zákonom podieľať najmäna
a) riešení sociálnych problémov odsúdeného pri vytváraní priaznivých podmienok po prepustení z výkonu trestu,
b) organizovaní, zabezpečovaní a uskutočňovaní kultúrno-osvetových činností a vzdelávaní,
c) materiálno-technickom vybavení učební,miestností pre športovú a záujmovú činnosť,
d) podpore a pomoci pri uplatňovaní nových metód a spôsobov resocializácie, uskutočňovaní odborných seminárov a špecializovanej prípravy personálu na zaobchádzanie s odsúdenými.
(4) Činnosti uvedené v odseku 3 nesmú nahrádzať činnosti, ktorých plnením je poverený zbor podľa osobitného predpisu16) a ktoré určeným príslušníkom zboru a zamestnancom zboru vyplývajú z popisu služobnej alebopracovnej činnosti.
(5) Ak zástupca uvedený v odseku 1 koná spôsobom ohrozujúcim účel výkonu trestu alebo porušuje všeobecne záväzné právne predpisy, ústav môže navrhnúť organizácii ukončenie poverenia príslušného zástupcu alebo ukončenie spolupráce.
§ 67
Spolupôsobenie pri zaobchádzaní Okrem plnenia úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov súdy a prokuratúra spolupôsobia s ústavom pri zaobchádzaní s odsúdenými, najmä
a) účasťou na prednáškach a besedách v rámci právnej výchovyodsúdených,
b) spoluprácou alebo metodickou pomocou pri uskutočňovaní sociálno-právneho poradenstva pre odsúdených.
§ 68
Duchovná služba
(1) Duchovná služba sa poskytuje najmä
a) vykonávaním bohoslužieb,
b) individuálnymi rozhovormi, pastoračnými návštevami, spoveďou a vysluhovaním sviatostí,
c) vedením študijných skupín na výklad náboženskej literatúry,
d) zabezpečovaním náboženskej literatúry,
e) podieľaním sa na činnostiach podľa § 66 ods. 3.
(2) Ústav vytvára podmienky na poskytovanie duchovnej služby; v ústavnom poriadku alebo v ponukových listoch informuje odsúdených o možnosti jej poskytovania.
(3) Ústav môže zabezpečiť po dohode s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností priestory na bohoslužby, osobné rozhovory duchovného s odsúdenými a spovede. Ústav nesmie vytvárať podmienky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zvýhodňovali akúkoľvek cirkev alebo náboženskú spoločnosť na úkor inej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
(4) Právom odsúdeného zúčastniť sa na duchovných službách nie sú dotknuté ustanovenia o právach a povinnostiach odsúdeného.


DEVIATA HLAVA
ODLIŠNOSTI VÝKONU TRESTU OSOBITNÝCH KATEGÓRIÍ

Prvý oddiel
Výkon trestu mladistvých
§ 69
Všeobecné ustanovenia
(1) Ak sa v tejto časti neustanovuje inak, použijú sa na výkon trestu mladistvých ustanovenia tejto vyhlášky upravujúce výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
(2) U mladistvého sa uplatňujú také spôsoby zaobchádzania, ktoré minimalizujú negatívne účinky izolácie od spoločnosti. Zaobchádzanie s mladistvým je zamerané najmä na zvyšovanie vedomia zodpovednosti, samostatnosti, získavanie kvalifikácie a pozitívneho vzťahu k práci, na vzdelávanie a rozvíjanie záujmovej činnosti.
(3) Pri zaobchádzaní s mladistvým sa využívajú aj možnosti organizovania kultúrno-osvetových činností a vzdelávania mimo ústavu.
§ 70
Vnútorná diferenciácia
(1) Mladiství sa podľa intelektových schopností a resocializačnej prognózy umiestňujú v ústave do dvoch diferenciačných skupín, v ktorých rozsah práv aj obmedzení je rovnaký; to neplatí u mladistvého podľa odseku 5.
(2) Mladistvý s nenarušeným intelektom sa umiestňuje do I. diferenciačnej skupiny a podskupiny
a) I/A pre mladistvých s priaznivou resocializačnou prognózou alebo
b) I/B pre mladistvých s menej priaznivou resocializačnou prognózou.
(3) Mladiství so zníženými intelektovými schopnosťami (v pásme subnormy a nižšie) sa umiestňujú do II. diferenciačnej skupiny a podskupiny
a) II/A pre mladistvých s priaznivou resocializačnou prognózou alebo
b) II/B pre mladistvých s menej priaznivou resocializačnou prognózou.
(4) Pri umiestňovaní do oddielov príslušných diferenciačných podskupín sa prihliada najmä na vzdelanie,úroveň pracovných schopností, povahové vlastnosti a závažnosť spáchanej trestnej činnosti.
(5) Na výkon trestu mladistvého, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania na účel prehĺbenia individualizácie výkonu trestu alebo vykonať ochranné liečenie, sa primerane použijú ustanovenia
§ 79 až 84 zákona.
§ 71
Návštevy
(1) Trvanie návštevy je vymedzené časovým rozvrhom dňa. Návšteva sa uskutočňuje raz za týždeň spravidla bez priameho dozoru príslušníka zboru vo vyhradenej miestnosti alebo na voľnom priestranstve v ústave. Mladistvý môže byť počas návštevy oblečený vo vlastnom odeve.
(2) Ak sa v čase návštevy organizujú kultúrne a športové vystúpenia mladistvých, návštevníkom sa môže povoliť účasť na nich; taktiežmožno povoliť prehliadku určených priestorov ústavu.
§ 72
Vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť
(1) Kultúrno-osvetová činnosť mladistvých je zameraná na zvyšovanie ich kultúrnej a vzdelanostnej úrovne, právneho vedomia, osvojovanie si mravných noriem a pozitívne formovanie občianskych postojov a morálky.
(2) Ústav po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v školstve, obcou alebo so samosprávnym krajom (ďalej len „školský orgán") zabezpečuje povinnú školskú dochádzku mladistvým formou denného štúdia alebo doplnenie základného vzdelania formou denného štúdia v ústave aj mladistvým, na ktorých sa už povinná školská dochádzka nevzťahuje, ak o to požiadajú.
(3) Ak mladistvý splnil podmienky na štúdium na škole poskytujúcej stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné vzdelanie, umožní sa mu po dohode so školským orgánom študovať a individuálne sa pripravovať do školy alebo na praktický výcvik.
(4) Ústav v spolupráci so školským orgánom zabezpečuje pre mladistvých vyučenie a zaučenie v rôznych profesiách.
(5) Vzdelávanie sa spravidla organizuje v detašovanej triede základnej školy, strednej školy v ústave alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.
(6) Mladistvý môže pri kultúrno-osvetových aktivitách a návšteve školského zariadenia mimo ústavu používať vlastný odev.
(7) Účasť mladistvého na kultúrno-osvetových aktivitách a vzdelávaní, do ktorého bol zaradený, je povinná. § 73
Záujmová činnosť
(1) Záujmová činnosť mladistvých sa vykonáva podľa ich individuálnych predpokladov, záujmov a resocializačných potrieb. Mladistvému sa umožní vybrať si, v ktorom záujmovom krúžku chce pracovať; pritom môže pracovať súčasne vo viacerých záujmových krúžkoch.
(2) Prehliadka výsledkov záujmovej činnosti mladistvých sa koná spravidla raz za šesť mesiacov. § 74
Príprava na prepustenie
(1) Príprava mladistvého na prepustenie z výkonu trestu spočíva v skupinových výchovných postupoch a individuálnom poradenstve, účasti na podujatiach mimo ústavu v sprievode pedagóga a informatívnych vychádzkach.
(2) Pred dodaním mladistvého na výkon ochrannej výchovy zašle ústav s dvojmesačným predstihom príslušnému výchovnému zariadeniu oznámenie o nadchádzajúcom prepustení z výkonu trestu a výpis z jeho pedagogickej dokumentácie; rovnako sa postupuje na základe písomného vyžiadania príslušného výchovného zariadenia alebo zariadenia na výkon rozhodnutia súdu zabezpečujúceho výkon rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti, výchovnom opatrení alebo predbežnom opatrení.
(3) Ústav podá správu o správaní mladistvého alebo o zdravotnom stave mladistvého jeho rodičom alebo zákonnému zástupcovi aj bez žiadosti týchto osôb, ak má za to, že je to potrebné na udržanie alebo zlepšenie kontaktov mladistvého. 
(4) Správu o správaní mladistvého zašle ústav na základe písomného vyžiadania príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately.
Druhý oddiel
Výkon trestu žien
§ 75
Výkon trestu žien
(1) Výkon trestu žien sa uskutočňuje s prihliadnutím na ich fyziologické a psychické osobitosti.
(2) V ubytovniach odsúdených žien sa vytvoria podmienky na pranie osobnej bielizne, vykonávanie drobných opráv osobných vecí a individuálnu prípravu jednoduchých jedál tepelnou úpravou.
(3) Pri úprave zovňajšku odsúdených žien sa umožní primerané používanie vlastných kozmetických prípravkov.
Tretí oddiel
§ 76
Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti
Ak je to účelné a odsúdení prejavia záujem, ústav organizuje pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti kurz štátneho jazyka.

DESIATA HLAVA
ŠPECIALIZOVANÝ VÝKON TRESTU
Prvý oddiel
Výkon trestu v špecializovaných oddieloch
§ 77
Nástupný oddiel
(1) Nástupný oddiel sa zriaďuje v každom ústave okrem prípadov uvedených v § 78 ods. 2 zákona. Ak vzhľadom na počet alebo zloženie odsúdených nie je účelné zriadiť nástupný oddiel, zriadi sa nástupná cela alebo izba (ďalej len „nástupný oddiel") s primeranou ubytovacou kapacitou. Nástupný oddiel je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov v ústave.
(2) Odsúdený sa umiestni do nástupného oddielu ihneď po nástupe do výkonu trestu v určenom ústave. Dĺžka pobytu v nástupnom oddiele je spravidla sedem dní; ak je to účelné, možno odsúdeného ponechať v nástupnom oddiele aj dlhšie.
(3) Odsúdenému sa umožní, aby sa vykúpal, ostrihal a oholil, poskytne sa mu ústavný odev, bielizeň a obuv a podrobí sa potrebným hygienickým a protiepidemickým opatreniam, zdravotným úkonom a tiež sa mu umožní nadviazať písomný styk s osobami na slobode.
(4) Riaditeľ ústavu určí príslušníka zboru, ktorý oboznámi odsúdeného v nástupnom oddiele so zákonom, s touto vyhláškou a ústavným poriadkom. Odsúdenému sa umožní oboznámiť sa s prostredím ústavu, charakterom prác, ktoré sa v ústave alebomimo ústavu vykonávajú, s možnosťami doplniť si vzdelanie alebo rekvalifikovať sa a s možnosťami trávenia voľného času v ústave.
(5) Pedagóg spolupracuje v nástupnom oddiele so sociálnym pracovníkom, ktorý najmä získava poznatky o sociálnej situácii a zisťujemožnosť vzniku sociálnych problémov odsúdeného. Zistené poznatky zaznamenáva do osobnej karty odsúdeného. V prípade potreby pedagóg prizýva aj psychológa a ďalších špecialistov v ústave. (6) Odsúdený, u ktorého bolo rozhodnuté, že bude trest vykonávať v oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby alebo v nemocnici sa ustanovenia odsekov 1 a 2 použijú primerane tak, aby boli zabezpečené činnosti uvedené v odsekoch 3 až 5; činnosti podľaodseku 5 zabezpečuje určený pedagóg.
§ 78
Oddiel doživotných trestov
(1) Oddiel doživotných trestov sa zriaďuje v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia. Oddiel doživotných trestov je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov odsúdených a je zabezpečovaný vnútorným bezpečnostným systémom. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene.
(2) Do oddielu doživotných trestov sa odsúdený umiestňuje ihneď bez pobytu v nástupnom oddiele a do diferenciačnej podskupiny „D1". Do diferenciačnej podskupiny „D2" možno odsúdeného umiestniť po vykonaní časti trestu za podmienok ustanovených v odseku 4.
(3) V oddiele doživotných trestov odsúdený je oddelene umiestnený od ostatných odsúdených, nezaraďuje sa do aktivít organizovaných pre celý ústav, mimo cely sa pohybuje zásadne pod dozorom príslušníka zboru, ak je zaradený do práce, prácu vykonáva v cele, kde je ubytovaný, alebo v priestoroch oddielu určených na tento účel. Odsúdenému možno na návrh pedagóga so súhlasom riaditeľa povoliť vzájomnú návštevu v rámci diferenciačnej podskupiny „D1".
(4) Ak odsúdený dlhodobo plní program zaobchádzania, dodržiava ústavný poriadok a vykazuje pozitívne zmeny v postoji k trestnej činnosti a v hodnotovej orientácii, možno odsúdeného zaradiť do diferenciačnej podskupiny „D2", ktorá je charakteristická zmiernením niektorých obmedzení výkonu doživotného trestu, najmä
a) povolením pohybu vo vymedzenom priestore mimo cely,
b) umožnením kontaktu s ostatnými odsúdenými v diferenciačnej podskupine „D2",
c) povolením návštevy priamym kontaktom,
d) organizovaním skupinových aktivít,
e) povolením účasti na vybraných aktivitách organizovaných pre celý ústav; odsúdený sa zúčastňuje na aktivitách zásadne pod priamym dozorom príslušníka zboru.
(5) O zaradení odsúdeného do diferenciačnej podskupiny „D2" môže rozhodnúť riaditeľ ústavu na základe návrhupedagóga po prerokovaní v komisii.
(6) Pri zaobchádzaní s odsúdenými umiestnenými v oddiele doživotných trestov sa uplatňujú programy stabilizujúce fyzický a psychický stav. Pri programe zaobchádzania
a) odsúdený sa nepodieľa na jeho určení,
b) zdôrazňuje sa dodržiavanie režimu,
c) odsúdený sa nepodieľa na organizácii a spravovaní oddielu,
d) zaobchádzanie je zamerané najmä na udržiavanie stabilného psychického stavu, potláčanie negatívnych prejavov v správaní, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho pohľadu na seba a na aktuálnu životnú situáciu,
e) aktivity vo voľnom čase sú obmedzené, odsúdený je zapojený výhradne do aktivít, ktoré mu určí pedagóg, psychológ alebo psychiater,
f) odsúdený sa ubytuje v cele.
§ 79
Oddiel špecializovaného zaobchádzania
(1) Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje v ústave so všetkými stupňami stráženia a s ubytovacou kapacitou spravidla pre 20 odsúdených. O zriadení alebo zrušení oddielu špecializovaného zaobchádzania rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh riaditeľa ústavu; súčasťou návrhu na zriadenie je projekt.
(2) V projekte sa určí účel a pôsobnosť oddielu špecializovaného zaobchádzania, návrh priestorových a materiálnych podmienok, vnútornej bezpečnosti, personálneho zabezpečenia a určia sa metódy a postupy plánované pri uskutočňovaní špecializovaného zaobchádzania s odsúdenými.
(3) Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje pre odsúdených
a) s duševným ochorením, poruchou osobnosti alebo inými závažnými psychickými problémami vyžadujúcimi špecializované zaobchádzanie,
b) s problémami s adaptáciou na podmienky výkonu trestu,
c) ktorým súd uložil ochranné liečenie.
(4) O umiestnení odsúdeného do oddielu špecializovaného zaobchádzania alebo zrušení umiestnenia môže rozhodnúť riaditeľ ústavu na návrh pedagóga, psychológa alebo psychiatra po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.
(5) Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania podľa odseku 3 písm. a) sa uplatňuje najmä program intenzívnej liečebno-výchovnej starostlivosti, kde
a) odsúdený plní program zaobchádzania a zúčastňuje sa na organizácii a spravovaní oddielu; pritom sa prihliada na závažnosť stanovenej diagnózy a jeho psychický stav,
b) zaobchádzanie s odsúdeným je zamerané na jeho psychický stav a odstránenie problémov vo výkone trestu,
c) režim a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam odsúdených, psychickému stavu aliečbe,
d) uplatňujú sa špeciálno-pedagogické, poradenské a terapeutické metódy a skupinové a individuálne formy práce; ak to podmienky v ústave umožňujú a ak sa tým zlepší psychický stav odsúdeného, môže byť zaradený do práce na pracovisku v ústave, e) odsúdený sa podľa psychického stavu môže zúčastňovať na aktivitách organizovaných pre celý ústav.
(6) Za odsúdeného podľa odseku 3 písm. b) sa považuje odsúdený,
a) ktorý nemá osvojené základné hygienické návyky a sociálne zručnosti,
b) ktorého intelektové schopnosti sa pohybujú v pásme subnormy a nižšie,
c) ktorý pre osobnostné vlastnosti nie je schopný vykonávať trest mimo špecializovaného oddielu,
d) u ktorého pre fyzické danosti a osobnostné vlastnosti možno predpokladať, že bude zneužívaný odsúdenými.
(7) Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania podľa odseku 6 sa uplatňuje ochranný program zaobchádzania, v rámci ktorého
a) odsúdený sa nezúčastňuje na jeho určení a zúčastňuje sa na organizácii a činnosti oddielu; pritom sa prihliada na úroveň jeho intelektových schopností a zručností,
b) zaobchádzanie je zamerané na nácvik hygienických návykov, sociálnych zručností, vytváranie pracovných návykov a zodpovednosti,
c) časový rozvrh dňa a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam odsúdených, intelektovým schopnostiam a sociálnym zručnostiam,
d) uplatňujú sa špeciálnopedagogické, poradenské, skupinové a individuálne formy práce,
e) odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisku v ústave, ak to podmienky v ústave umožňujú a odsúdený má na to predpoklady.
(8) Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania podľa odseku 3 písm. c) sa uplatňujúmetódy a prostriedky určené na vykonávanie ochranného liečenia, ako i ustanovený liečebný poriadok.
(9) V oddiele špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje miestnosť na terapeutickú činnosť a môže sa zriadiť aj kompenzačná miestnosť.
(10) Odsúdenému, ktorý bol umiestnený v špecializovanom oddiele a pominuli dôvody na také umiestnenie, sa určí diferenciačná skupina podľa kritérií určených pre vnútornú diferenciáciu. Výkon ochranného liečenia
§ 80
(1) Ochranné liečenie sa počas výkonu trestu vykonáva ambulantným alebo ústavným spôsobom v určenom psychiatrickom oddelení v ústave a nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „psychiatrické oddelenie").
(2) Počas výkonu trestu možno vykonať dobrovoľné protialkoholické liečenie a protitoxikomanické liečenie v určenompsychiatrickom oddelení.
(3) Druhy ochranného liečenia sú:
a) psychiatrické ochranné liečenie,
b) protitoxikomanické ochranné liečenie,
c) protialkoholické ochranné liečenie,
d) sexuologické ochranné liečenie,
e) ochranné liečenie patologického hráčstva.
§ 81
(1) Ochranné liečenie sa začne čo najskôr po nástupe do výkonu trestu s prihliadnutím na kapacitné možnosti psychiatrického oddelenia, ak to zdravotný stav odsúdenéhoumožňuje.
(2) Ochranné liečenie sa u odsúdeného vykoná, ak bolo uložené popri treste a do konca výkonu trestu zostávajú najmenej
a) pri psychiatrickom ochrannom liečení dva mesiace,
b) pri protitoxikomanickom ochrannom liečení päť mesiacov,
c) pri protialkoholickom ochrannom liečení päť mesiacov,
d) pri sexuologickom ochrannom liečení tri mesiace,
e) pri ochrannom liečení patologického hráčstva päť mesiacov.
(3) Ak boli odsúdenému uložené viaceré druhy ochrannéholiečenia, vykonávajú sa v tomto poradí:
a) psychiatrické ochranné liečenie,
b) sexuologické ochranné liečenie,
c) protitoxikomanické ochranné liečenie,
d) protialkoholické ochranné liečenie,
e) ochranné liečenie patologického hráčstva.
§ 82
(1) Riaditeľ ústavu a riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených zabezpečia, aby bol psychiatrickému oddeleniu bez zbytočného odkladu predložený zoznam odsúdených, ktorým bol nariadený výkon ochranného liečenia. V zozname sa vyznačí aj predpokladaný termín podmienečného prepustenia a dátum ukončenia výkonu trestu.
(2) Psychiatrické oddelenie oznámi ústavu alebo nemocnici pre obvinených a odsúdených, v ktorom odsúdený vykonáva trest, termín prijatia odsúdeného na výkon ochranného liečenia.
(3) Zdravotnícke zariadenie ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest, zabezpečí pred umiestnením odsúdeného na protialkoholické alebo protitoxikomanické ochranné liečenie jeho interné vyšetrenie; v prípade protitoxikomanického alebo sexuologického ochranného liečenia aj vyšetrenie na sexuálne prenosné choroby.
(4) Ak sa pri psychiatrickom vyšetrení zistí, že odsúdený nie je spôsobilý z dôvodov duševnej choroby alebo poruchy podrobiť sa ochrannému liečeniu, oznámi riaditeľ ústavu túto skutočnosť súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, a k oznámeniu pripojí lekársku správu; rovnopis oznámenia zašle príslušnému psychiatrickému oddeleniu.
§ 83
(1) Ochranné liečenie sa organizuje a vykonáva tak, aby sa nenarušil účel výkonu trestu.
(2) Pri výkone ústavného psychiatrického ochranného liečenia a sexuologického ochranného liečenia sa odsúdený nezaraďuje do práce; potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystaví zdravotnícke zariadenie ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest.
(3) Pri výkone ústavného alebo ambulantného protialkoholického ochranného liečenia, protitoxikomanického ochranného liečenia, ambulantného psychiatrického ochranného liečenia, sexuologického ochranného liečenia a ochranného liečenia patologického hráčstva môže byť odsúdený zaradený do práce; o jeho zaradení rozhoduje riaditeľ ústavu v súlade s určenou zdravotnou klasifikáciou pre spôsobilosť na prácu.
(4) Riaditeľ ústavu, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, oznámi súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia.
§ 84
(1) Odsúdený, ktorému bolo uložené ambulantné ochranné liečenie alebo bolo na také zmenené, môže vykonávať ambulantné ochranné liečenie v ústave, ak v ňompracuje psychiater; v takomprípade sa v ochrannom liečení pokračuje podľa pokynov psychiatrického oddelenia v spolupráci s psychiatrom príslušného ústavu. Ak je predpoklad, že opakovaná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení posilní terapeutický efekt, môže byť odsúdený s prerušeným ústavným ochranným liečením prijatý na preliečovací pobyt. Riaditeľ príslušného ústavu oznámi súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, prijatie a prepustenie odsúdeného z preliečovacieho pobytu.
(2) Pred ukončením ochranného liečenia spôsobom podľa odseku 1 je odsúdený premiestnený z ústavu, v ktorom vykonáva trest, na psychiatrické oddelenie.
§ 85
(1) Ak počas výkonu trestu boli splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia, podá psychiatrické oddelenie súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, návrh na zmenu spôsobu jeho výkonu a správu o priebehu a dosiahnutom výsledku ochranného liečenia (ďalej len „správa"); návrh podá tak, aby súd mohol o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhodnúť ešte pred prepustením z výkonu trestu.
(2) Ak nemožno zabezpečiť, aby sa o návrhu na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhodlo z dôvodu predčasného prepustenia z výkonu trestu, podá riaditeľ ústavu na podnet psychiatrického oddelenia bez zbytočného odkladu návrh súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva; ak sa v čase, keď sa má návrh podať, ochranné liečenie nevykonáva, podá riaditeľ ústavu návrh súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil.
§ 86
(1) Ak pominuli dôvody na ďalšie trvanie ochranného liečenia, spracuje psychiatrické oddelenie správu; správu riaditeľ ústavu zašle súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva.
(2) Po doručení rozhodnutia o prepustení z ochranného liečenia je odsúdený premiestnený z psychiatrického oddelenia na ďalší výkon trestu do príslušného ústavu. 
§ 87
(1) Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu vypracuje psychiatrické oddelenie správu, ktorá musí obsahovať
a) dĺžku trvania ochranného liečenia,
b) údaje o priebehu a výsledku ochranného liečenia,
c) návrh spôsobu výkonu ochranného liečenia po prepustení odsúdeného z výkonu trestu, ak u odsúdeného trvajú dôvody na ďalší výkon ochranného liečenia.
(2) Správu podá riaditeľ ústavu najneskôr jeden mesiac pred predpokladaným ukončením výkonu trestu, ak ide o psychiatrické a sexuologické ochranné liečenie, a najneskôr tri mesiace, ak ide o protialkoholické, protitoxikomanické ochranné liečenie a ochranné liečenie patologického hráčstva, súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. V prípade predčasného ukončenia výkonu trestu zabezpečí riaditeľ ústavu bez zbytočného odkladu odoslanie osobného spisu vrátane sprievodného zdravotného záznamu odsúdeného na psychiatrické oddelenie v ústave, v ktorom odsúdený vykonával ochranné liečenie. Psychiatrické oddelenie zašle správu v dvoch vyhotoveniach spolu s nariadením výkonu ochranného liečenia bezodkladne súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva; ak sa v tomto čase ochranné liečenie nevykonáva, zašle psychiatrické oddelenie správu spolu s nariadením súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil. Osobný spis vrátane sprievodného zdravotného záznamu sa vráti ústavu, z ktorého bol odsúdený prepustený.
(3) Ak súd rozhodol o pokračovaní ústavného ochranného liečenia po prepustení z výkonu trestu v zdravotníckom zariadení alebo na taký spôsob výkonu ochranné liečenie zmenil, postupuje sa podľa osobitného predpisu.17) Prepravu odsúdeného z ústavu do zdravotníckeho zariadenia zabezpečí ústav v súčinnosti so súdom, ktorý ochranné liečenie nariadil.
(4) Ak súd rozhodol o prerušení výkonu trestu a nariadil umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave alebo ak súd rozhodol o umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu po výkone trestu,18) ústav postupuje primerane ako v odseku 3.
§ 88
O každom vykonanom ochrannom liečení psychiatrické oddelenie vypracuje podrobnú lekársku správu, ktorá obsahuje údaje o priebehu a výsledkoch ochranného liečenia; správu založí do sprievodného zdravotného záznamu odsúdeného.
§ 89
Oddiel s bezpečnostným režimom
(1) Oddiel s bezpečnostným režimom sa zriaďuje s ubytovacou kapacitou spravidla pre desiatich odsúdených. Ak nie je predpoklad ubytovaciu kapacitu naplniť a v ústave je odsúdený spĺňajúci kritériá umiestnenia do oddielu s bezpečnostným režimom, zriadi sa cela s bezpečnostným režimom umiestnená v oddelenom priestore alebo na návrh riaditeľa ústavu premiestni generálne riaditeľstvo odsúdeného do iného ústavu, v ktorom je oddiel s bezpečnostným režimom zriadený. O zriadení alebo zrušení oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh riaditeľa ústavu; súčasťou návrhu na zriadenie je projekt.
(2) Odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom sa ubytuje do jednomiestnej alebo dvojmiestnej cely. Cela je vybavená rádioprijímačom a odsúdenému možno povoliť, aby mal v cele vlastný televízny prijímač alebo televízny prijímač môže inštalovať ústav. Na sledovanie televízneho vysielania sa spravidla využíva miestnosť určená na tento účel. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým systémom. Cela je vybavená privolávacím signalizačným zariadením. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene. V oddiele vykonáva nepretržitú službu príslušník zboru, ktorý kontroluje pohyb a činnosť odsúdeného.
(3) O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom alebo zrušení umiestneniamôže rozhodnúť riaditeľ ústavu na návrh pedagóga alebo úseku preventívno-bezpečnostnej služby a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.
(4) V oddiele s bezpečnostným režimom
a) cela sa vždy uzamyká,
b) odsúdený sa nepodieľa na určení programu zaobchádzania
a samospráva sa nezriaďuje,
c) pri zaobchádzaní sa zdôrazňuje bezpečnostné hľadisko a režim,
d) zaobchádzanie je zamerané najmä na potláčanie negatívnych prejavov v správaní,
e) odsúdený môže byť zaradený do práce len na pracovisko osobitne zriadené na tento účel; v takom prípade pridelenú prácu vykonáva v cele,
f) záujmovú činnosť odsúdený vykonáva len v cele a na základe povolenia pedagóga,
g) vybrané televízne programy môže sledovať spravidla len v kultúrnej miestnosti a s povolením pedagóga; ak je televízny prijímač umiestnený v cele, inštaluje sa technické zariadenie umožňujúce jeho ovládanie,
h) disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu sa vykonáva zásadne oddelene od ostatných odsúdených.
(5) Na odsúdeného podľa § 81 ods. 1 a 2 zákona sa v zdravotníckom zariadení primerane vzťahujú obmedzenia uvedené v odseku 4.
(6) Riaditeľ ústavu najmenej raz za šesť mesiacov preskúmava opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom na základe hodnotenia správania, odporúčania psychologického alebopsychiatrického vyšetrenia a bezpečnostných rizík.
(7) Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa nevzťahujú na odsúdených uvedených v § 82 zákona.
§ 90
Osobitný oddiel
(1) Osobitný oddiel sa zriaďuje podľa potreby v určenom ústave; o zriadení alebo zrušení oddielu rozhoduje generálne riaditeľstvo zboru.
(2) Na zabezpečenie zákonných podmienok výkonu trestu v osobitnom oddiele vypracuje ústav projekt obsahujúci technické, bezpečnostné a organizačné podmienky, ktorý schváli generálne riaditeľstvo. 
§ 91
Uzavretý oddiel
(1) Uzavretý oddiel sa zriaďuje v každom ústave. Uzavretý oddiel pozostáva z ciel disciplinárnych trestov, zo služobnej miestnosti a z miestnosti na odloženie vecí odsúdených umiestnených v celách uzavretého oddielu. Ak v ústave nemožno zriadiť uzavretý oddiel, zriadia sa cely disciplinárnych trestov umiestnené v oddelenom priestore. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým systémom. Cely sú vybavené signalizačným zariadením.
(2) Vnútorné zariadenie v cele uzavretého oddielu je pripevnené k podlahe alebo ku stene. Cely sú zriaďované pre dvoch, najviac pre štyroch odsúdených. Cela je vybavená lôžkom, stoličkou, stolíkom, poličkou na uloženie vecí, umývadlom s pitnou vodou, hygienickým zariadením, elektrickým osvetlením a signalizačným zariadením. V čase vyhradenom na spánok sa odsúdenému poskytne matrac, podhlavník, prikrývka a lôžková bielizeň.
(3) Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa určí jednotný ústavný výstroj a povolí sa mu ponechať si základné potreby osobnej hygieny a ďalšie potreby osobnej hygieny, základné potreby na korešpondenciu a potreby na stravovanie; strava sa odsúdenému vydáva v mieste disciplinárneho trestu. Odsúdenýmôže nakupovať v predajni v ústave podľa
§ 30 zákona výhradne základné potreby osobnej hygieny, ďalšie potreby osobnej hygieny a základné potreby na korešpondenciu. Odsúdenému sa umožní čítať dennú tlač a časopisy, ak ich má predplatené podľa § 35 ods. 1 zákona, čítať vlastné knihy alebo knihy z knižnice, ak ichmal pri sebe pri umiestnení do uzavretého oddielu.
(4) Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa neumožňuje účasť na kultúrno-osvetovej činnosti a neuplatňujú sa zmiernenia vyplývajúce z umiestnenia v príslušnej diferenciačnej skupine podľa tejto vyhlášky. V uzavretom oddiele sa nepovoľuje fajčiť.
(5) Odsúdený vykonávajúci disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. d) a e) zákona môže byť v cele umiestnený sám, ak sú na to bezpečnostné dôvody alebo ak nie sú vo výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoňdvaja odsúdení.
(6) Kontrolu pohybu a činnosti odsúdeného počas výkonu disciplinárneho trestu vykonáva určený príslušník zboru.
§ 92
Oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím
(1) O zriadení oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím v ústave rozhoduje generálne riaditeľstvo. Oddiel sa zriaďuje v nemocnici pre obvinených a odsúdených a podľa počtov odsúdených so zdravotným postihnutím, potrieb ústavov a rozhodnutia generálneho riaditeľstva aj v určenom ústave.
(2) O umiestnení odsúdeného do oddielu so zdravotným postihnutím rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh a po vyšetrení zdravotného stavu odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených; súčasťou návrhu je lekárska správa odôvodňujúca umiestnenie. Do oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím sa umiestni odsúdený podľa § 84 ods. 1 zákona.
(3) Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím
a) vonkajšia a vnútorná diferenciácia sa uplatňuje podľa stupňa a závažnosti zdravotného postihnutia a kriminálneho narušenia odsúdeného,
b) odsúdenému sa umožní podieľať na určení programu zaobchádzania, pri ktorom sa prihliada na jeho zdravotné postihnutie,
c) režim a organizácia aktivít sú prispôsobené zdravotným obmedzeniam odsúdených, najmä stupňu a závažnosti zdravotného postihnutia,
d) zaobchádzanie sa môže uskutočňovať formou komunitného systémua samosprávy,
e) dôraz sa kladie na poradenstvo v rámci zaobchádzania a režim,
f) zaobchádzanie je zamerané najmä na obmedzenia vyplývajúce zo zdravotného postihnutia, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho obrazu o sebe, nácvik sociálnych zručností, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia a prosociálnosť, hodnotovú orientáciu, sebarealizáciu a vytváranie zdravého sebavedomia,
g) odsúdenému sa umožní s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie rozvíjať a rozširovať okruh záujmov, zúčastňovať sa osvetových, kultúrnych, vzdelávacích a športových aktivít, ak to podmienky ústavu umožňujú,
h) odsúdený môže byť zaradený do práce na vhodné pracovisko, ak je v nemocnici pre obvinených a odsúdených alebo v ústave zriadené; do práce sa zaradí na návrh lekára alebo s jeho súhlasom, ak odsúdený požiadal o zaradenie,
i) podľa pokynov lekára sa vykonáva liečebno-preventívna a rehabilitačná starostlivosť; na vychádzkach sa odsúdený zúčastňuje na odporúčanie lekára.
(4) Premiestnenie z oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím do oddielu s príslušnou diferenciačnou skupinou môže navrhnúť riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených po predchádzajúcom posúdení lekárskou poradnou komisiou, ak odsúdený už nevyžaduje sústavnú liečebno-preventívnu a rehabilitačnú starostlivosť, z dôvodu, že
a) podľa rozhodnutia príslušného orgánu bolo zrušené zníženie pracovnej schopnosti,
b) liečebno-preventívnou a rehabilitačnou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie zdravotného stavu, ktoré obnovilo jeho pracovnú schopnosť,
c) liečebno-preventívnou a rehabilitačnou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie, ktoré umožňuje umiestnenie medzi odsúdených bez zdravotného postihnutia.
§ 93
Výstupný oddiel
(1) Výstupný oddiel sa zriaďuje v ústavoch so všetký- mi stupňami stráženia; ubytovacia kapacita oddielu je spravidla desať odsúdených. Ak v ústave nie je predpoklad ubytovaciu kapacitu naplniť, výstupný oddiel sa nezriadi. Ak ubytovacia kapacita nie je dlhodobo naplnená, oddiel sa zruší. O zriadení alebo zrušení výstupného oddielu môže rozhodnúť riaditeľ ústavu. Súčasťou návrhu na zriadenie je projekt. Výstupný oddiel musí byť oddelený od ostatných ubytovacích priestorov ústavu.
(2) Účelom výstupného oddielu je pripraviť odsúdeného na podmienky po prepustení z výkonu trestu. Odsúdenému sa umožní získať potrebné informácie a praktické zručnosti a zručnosti uľahčujúce návrat do života po prepustení z výkonu trestu. V zaobchádzaní sa uprednostňuje individuálny prístup.
(3) Do výstupného oddielu sa odsúdený umiestni spravidla šesť mesiacov pred jeho očakávaným prepustením z výkonu trestu.
(4) Z výstupného oddielu sa premiestni odsúdený,
ktorý svojím správaním, prístupom k plneniu programu zaobchádzania, plneniu povinností a stanovených úloh narúša organizovanú činnosť v oddiele; ak sa také správanie odsúdeného zistí až počas jeho umiestnenia vo výstupnom oddiele, odsúdený sa umiestni späť do oddielu príslušnej diferenciačnej skupiny alebo do príslušného špecializovaného oddielu; rovnako sa postupuje u odsúdeného, ktorý zneužil zmiernenia výkonu trestuuvedené v odseku 7.
(5) O umiestnení odsúdeného do výstupného oddielu rozhoduje riaditeľ ústavu na návrh pedagóga a odporúčanie komisie; rovnako sa postupuje aj pri jeho premiestnení z výstupného oddielu. Umiestnenie odsúdeného do výstupného oddielu nie je dôvodom na vyradenie z práce; ak je to účelné, možno odsúdeného zaradiťdo práce na iné pracovisko.
(6) Vo výstupnom oddiele sa pre odsúdených zriaďujú aj priestory pre samoobslužné činnosti, najmä prípravu jedla, stolovanie, pranie, sušenie, žehlenie odevu a bielizne. Odsúdení sa vo výstupnom oddiele spravidla ubytujú v dvojmiestnych až štvormiestnych izbách s primeranou individuálnou úpravou.
(7) Na zmiernenie obmedzení výkonu trestu a s cieľom plniť úlohy oddielu uvedené v odseku 2 sa odsúdenému môže povoliť, aby
a) telefonoval bez obmedzenia,
b) prijímal návštevy blízkych osôb najmenej raz za dva týždne, a to zásadne priamym kontaktom; pritom môže používať vlastný odev,
c) podľa § 85 ods. 3 zákona
1. navštívil blízke osobymimo ústavu na čas najviac 24 hodín; odsúdený sa môže mimo ústavu pohybovať iba v určenom mieste uvedenom v povolení na opustenie ústavu; to neplatí, ak ide o odsúdeného v maximálnom stupni stráženia,
2. opustil ústav,
3. navštívil kultúrne, osvetové a športové aktivity mimo ústavu za účasti pedagóga.
(8) Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do výstupného oddielu sa
a) činnosť organizuje prostredníctvom zásad komunitného systému a samosprávy a odsúdený sa aktívne podieľa na programe zaobchádzania,
b) dôraz kladie na poradenstvo, nácvik sociálnych zručností, na pracovné uplatnenie a zintenzívnenie kontaktu s pôvodným sociálnym prostredím, ak pozitívne vplývalona odsúdeného,
c) aktivity, do ktorých je odsúdený zapájaný, zameriavajú predovšetkým na poskytovanie potrebných praktických informácií o spoločenskom živote, najmä v sociálnej a právnej oblasti, o možnostiach ďalšieho vzdelávania a o možnostiach zamestnať sa,
d) uplatňujú aktivity zamerané na záťažové situácie v súvislosti s prepustením z výkonu trestu.
Druhý oddiel
§ 94
Samospráva odsúdených
(1) Samosprávu odsúdených (ďalej len „samospráva") usmerňuje a kontroluje príslušný pedagóg a v otvorenom oddelení vedúci otvoreného oddelenia. Členovia samosprávy sa s pedagógom alebo vedúcim otvoreného oddelenia stretávajú najmenej raz za mesiac; zo stretnutia sa vyhotovuje záznam.
(2) Členovia samosprávy informujú najmenej raz za mesiac o svojej činnosti ostatných odsúdených.
(3) Do samosprávy sa volia odsúdení podľa § 86 ods. 2 zákona. Samosprávu tvoria predseda a členovia zodpovední za úsek
a) zamestnávania, výkonu prác v ústave a výkonu prospešných prác mimo ústavu,
b) kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania,
c) disciplíny a poriadku.
(4) Člen samosprávy zodpovedný za úsek zamestnávania a výkonu prác zastupuje odsúdených zaradených do práce, do výkonu prác v ústave a výkon prospešných prác mimoústavu, pritom najmä
a) predkladá návrhy, podnety, žiadosti a sťažnosti týkajúce sa zamestnávania, výkonu prác a výkonu prospešných prác mimo ústavu na zasadnutiach samosprávy,
b) na pracovisku sa podieľa na organizácii plnenia pracovných úloh,
c) podieľa sa na organizovaní odsúdených do odborného vzdelávania a rekvalifikačných kurzov,
d) organizuje odsúdených do výkonu prác pre ústav, výkon prospešných prác mimo ústavu a vedie pomocnú evidenciu,
e) podieľa sa na riešení otázok týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi.
(5) Člen samosprávy zodpovedný za úsek kultúrno- osvetovej činnosti a vzdelávania zastupuje odsúdených pri zabezpečovaní a organizovaní kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania, pritom najmä
a) podieľa sa na zabezpečovaní a organizovaní besied, prednášok, kvízov a iných aktivít pre odsúdených,
b) podieľa sa na organizovaní záujmových krúžkov a vzdelávacích aktivít, a ak je to vhodné, vedie záujmové krúžky,
c) zhromažďuje materiály pre ústavný časopis, ústavné audiovizuálne relácie,
d) podieľa sa na organizovaní a zabezpečovaní poriadku a disciplíny na vyučovaní, kontroluje dochádzku a zistené nedostatky predkladá pedagógovi na riešenie,
e) podieľa sa na organizovaní športových podujatí a súťaží.
(6) Člen samosprávy zodpovedný za úsek disciplíny a poriadku najmä
a) kontroluje dodržiavanie čistoty, poriadku a hygieny v oddiele a zistené nedostatky predkladá na riešenie samospráve a pedagógovi,
b) organizuje s ostatnými členmi samosprávy so súhlasom pedagóga súťaže odsúdených, ktoré sú zamerané na držiavanie poriadku, čistoty a skultúrňovanie izieb, oddielu a ústavu; výsledky uverejňuje na nástenkách, v ústavnom časopise, reláciách a pedagógovi oznamuje ich výsledky,
c) organizuje riešenie nedostatkov zistených pri udržiavaní disciplíny a poriadku.
(7) Na zabezpečovaní disciplíny a poriadku sa okrem členov samosprávy podieľajú aj vedúci izieb, vedúci ciel, vedúci pracovných skupín podľa § 55 ods. 3 a služba z radov odsúdených, ktorých určí pedagóg.
(8) Obsahom služby je koordinácia činnosti odsúdených so stanoveným režimom a časovým rozvrhom dňa. Odsúdený počas výkonu služby plní pokyny určeného príslušníka zboru vykonávajúceho službu v ubytovni odsúdených a úlohy vyplývajúce z povinností odsúdeného vykonávajúceho službu. Odsúdeného určeného do služby a za vedúceho izby alebo cely oboznámi s povinnosťami pedagóg, ktorý zabezpečuje aj jeho pravidelné preškoľovanie. Povinnosti odsúdeného vykonávajúceho službu a vedúceho izby alebo cely sa zverejniana mieste prístupnom odsúdeným.
(9) Počas výkonu služby je odsúdený označený nápisom „Služba". Formu označenia a spôsob nosenia určí riaditeľústavu alebo ním určený príslušník zboru.
(10) Odsúdený určený za vedúceho izby alebo cely usmerňuje činnosť odsúdených ubytovaných na izbe alebo v cele tak, aby bol zabezpečený poriadok, čistota a časový rozvrh dňa. Samospráve oznamuje poruchy a nedostatky na izbe alebo v cele, najmä hlási každé poškodenie inventára; ak mu je známe, uvedie aj meno a priezvisko odsúdeného, ktorý škodu spôsobil.
Tretí oddiel
§ 95
Osobné údaje a odoberanie identifikačných znakov
(1) Osobné údaje odsúdeného podľa § 99 zákona sa zhromažďujú v informačnom systéme zboru19) s vyhradenými prístupovými právami. Okruh príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, ktorí majú prístupové práva, môže určiť generálny riaditeľ zboru. Vybrané údaje, ktoré sú nevyhnutné na bezprostrednú identifikáciu odsúdeného, sa uvedú aj v osobnom spise a osobnej karte odsúdeného; na ich overenie môže zbor využívaťdostupné informačné zdroje.
(2) Získavanie vybraných fyzických, fyziognómických a biologických identifikačných znakov vykonáva osoba rovnakého pohlavia.
(3) Uverejňovať možno iba sumárne údaje v rozsahu niektorých identifikačných znakov, údajov a anamnestických údajov podľa § 99 zákona tak, aby nebolo možné identifikovať konkrétnu osobu.
TRETIA ČASŤ
PREPUSTENIE Z VÝKONU TRESTU
§ 96
Prepustenie z výkonu trestu
(1) V ústave sa s dvojmesačným predstihom vyhotovuje zoznam odsúdených, ktorí majú byť prepustení z výkonu trestu. Na základe zoznamu sa spracuje o každom odsúdenom oznámenie o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu, ktoré sa zašle príslušnému orgánu miestnej štátnej správy. Pri prepustení cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti sa postupuje podľa osobitného predpisu.20)
(2) Pred prepustením sa s každým odsúdeným vykoná pohovor, v ktorom sa poučí o povinnosti prevziať si bez zbytočného odkladu na príslušnom útvare Policajného zboru v mieste trvalého pobytu preukaz totožnosti, ak tento nebol uschovaný v ústave, a tiež sa poučí o zákonných podmienkach osvedčenia sa v skúšobnej dobe v prípade podmienečného prepustenia a zahladenia odsúdenia.
(3) Pri pohovore podľa odseku 2 sa odsúdený poučí o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie a o tom, že je v jeho záujme, aby sa v stanovenej lehote dostavil k zamestnávateľovi alebo na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
(4) Po skončení pohovoru podľa odsekov 2 a 3 sa odsúdenému predloží na podpis vyhlásenie, že bol o skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich odsekoch pri prepustení poučený a vydá sa mu potvrdenie o jeho prepustení.
(5) Pred prepustením sa odsúdenému umožní, aby sa osprchoval, oholil, vykoná sa lekárska prehliadka a vydajú sa mu osobné veci, doklady osobnej totožnosti a peňažné prostriedky podľa § 40 ods. 14, ktoré má v úschove ústavu.
(6) Prepúšťanie odsúdených z výkonu trestu sa uskutočňuje v čase od 08.00 do 15.00 hodiny, a to aj tých odsúdených, ktorým sa trest skončí pred 08.00 hodinou nasledujúceho dňa.

ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 97
Spoločné ustanovenia
(1) K návrhu na upustenie od výkonu zvyšku trestu podľa § 64 zákona sa vždy pripojí správa o zdravotnom stave odsúdeného vypracovaná lekárom a stanovisko generálneho riaditeľstva.
(2) Prostriedkami audiovizuálnej techniky sa na účely tejto vyhlášky rozumejú najmä fotoaparát, kamera, vysielacie a záznamové zariadenie a mobilný telefón.
(3) Pri zahladzovaní disciplinárneho trestu sa postupuje podľa tejto vyhlášky aj vtedy, ak bol disciplinárny trestuložený pred nadobudnutím jej účinnosti.
(4) Ak odsúdený samostatne opustí ústav z dôvodov uvedených v zákone, ústav postupuje podľa osobitného predpisu.21)

Záverečné ustanovenia
§ 98
Zrušuje sa:
1. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 664/2005 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody § 99

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2009.
Štefan Harabin v. r.



Poznámky:
1) § 5 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2008
Z. z.
2) § 408 ods. 1 a 4 Trestného poriadku.
3) § 1 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení 
4) § 52 zákona č. 48/2002 Z. z.
5) § 47 ods. 2 Trestného zákona.
6) § 5 a § 28 ods. 2 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.
7) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
8) Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9) Zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11) Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
12) Napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v zneníneskorších predpisov.
14) § 3 písm. j) a § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15) § 416 Trestného poriadku.
16) Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
17) § 82 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.
18) § 81 Trestného zákona.
19) § 65 zákona č. 4/2001 Z. z.
20) § 52 zákona č. 48/2002 Z. z.
21) § 408 ods. 5 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.

Prihlásenie

Scroll to top