Môj problém sa ťahá už od marca tohto roka. Vtedy mi môj manžel oznámil, že investoval veľké množstvo peňazí do nejakých akcii spolu s kamarátmi a biznis krachol. Samozrejme ako ináč, tie peniaze fyzicky nemal a musel si na to požičať, aby ich vrátil. Išlo o 200 000 Sk. Myslela som vtedy, že zinfarktujem. Ale so situáciou som sa nejako popasovala, našla som si brigádu, lebo inač by sme neprežili. On bol totiž nezamestnaný. Stále čakal na nejakú slušnú prácu, ale tá neprichádzala, a prácu za 15 tisíc odmietol. Zas musím povedať, že má na viac... ale zlostilo ma to, že nepracuje a neprispieva do rozpočtu..Možno aj to bolo takým spúšťačom problému. Chcel rýchlo zarobiť a splatiť dlh. Tak som krásne splácala pôžičku a ešte dobre dlho aj budem(e). Dnes už pracuje..

O par týždňov na to som zistila, že sa nám strácajú peniaze z účtu a nemalé. Vtedy pod nátlakom mi priznal, že je hráčom. Mal už nejaké dlhy a nemalé išlo o nejakých 50 až 60 tisíc. Vtedy už mal par terapii za sebou, lebo sám videl, ako je na tom, tak ho tajne vyhľadal a navštevoval... Sľuboval mi vtedy, že pochopil celú pointu automatov a skončil s tým....Dala som mu šancu... Pomyslela som si, zvládneme to... No vtedy som si priznávam, neuvedomovala vážnosť situácie...nemyslela som, že je to taká zákerná závislosť. A hlavne čo bola chyba, stále sme mali spoločný účet... Leto sme prežili zliepaním mojich ušetrených peňazí...kalkulovaním.. sem tam aj on niečo doniesol....ale bolo to strašné. Spoločnosť som radšej nevyhľadávala, lebo som nemala  na to prostriedky a platiť som si nemienila dávať . V auguste raz v podvečer sa to znova prevalilo, sám sa priznal, že zas podľahol, ale že sa z toho dostane.. a bla, bla.... Vtedy prehral 30 tis. Bolo mi strašne. Všetko sa vo mne miešalo...Plakávala som zo zúfalstva. To sme si už zas museli požičať. A tak som chodila pravidelne do banky, kontrolovala každú korunu...Nenormálne to bolo vyčerpávajúce. Neprešlo ani pár týždňov a on si urobil ďalšie dlhy a sporadicky si do automatu hodil a samozrejme, že prehral. Vybral si drzo z bankomatu peniaze aj napriek tomu, že si uvedomoval, že ja sa o tom dozviem....Išlo o ďalších 50 000,-. Neuveriteľné....Aj som to intuitívne cítila, že sa niečo deje... ale keď to tak dokonale skrýval. Skratka, žila som s nim v jednej domácnosti a nevidela som to.

Tento víkend sme mali zas, ako už po niekoľký krát, jeden z vážnych rozhovorov, ale dnes už viem, že bol posledný tohto typu . Dala som mu poslednú šancu. Priznal si svoju chybu, dnes už navštevuje zas terapeuta. Toho čo predtým.... Ja som si urobila sama účet, na ktorý on nemá prístup ale vie o ňom...Vie aj, že ak sa to zopakuje, je nášmu vzťahu koniec. Našťastie detičky nemáme, hoci veľmi po nich túžim...Uvedomil si...hm aspoň to tak tvrdí..... čo všetko napáchal. A teraz sa tak tvarí, že ho to trápi, lebo chce niečo vo svojom živote dosiahnuť... a dal mi slovo chlapa, že za touto etapou života je veľká BODKA. Snáď mu ten terapeut pomôže...a hlavne pán Boh... ale bojím sa budúcnosti. Neviem čo prinesie a najhoršie je to, že ja už nevládzem a neverím mu... stále rozmýšľam kde asi je, či nenarobil ďalšie dlhy.... Neviem čo mam urobiť, aby sa z toho dostal, koľko mu mám dávať peňazí, aby si zas nenapožičiaval..., ale aby mal pocit že mu verím. Nalomilo to náš vzťah, intímny život atd. Nechcem sa s nim rozviesť lebo viem, že nemôže za to, čo napáchal a stále ho ľúbim... ale keď to nepôjde....ale on absolútne odmieta rozvod..