Ahojte žienky,
keď si čítam vaše príspevky mám pocit, že čítam o sebe. Je to hrozné, ale aj môj manžel ma klame s malými prestávkami už 8 rokov, teda od začiatku nášho manželstva. Situáciu sme už neraz riešili, neraz ma prosil, aby som neodišla a nerozviedla sa. Som z toho hrozne zúfala. Už aj svokrovci ale aj ja som sa snažila poriešiť jeho dlhy a viem, že tade cesta nevedie. Šokujem ma zákon, že i napriek tomu, že som si žiadnu pôžičku nezobrala, v prípade, že môj manžel ich nebude splácať tak to budú sťahovať mne z platu. Napr. dnes mi volali z Cetelemu, asi pred tromi rokmi sme kupovali chladničku na splátky, je už dávno splatená, ale môj manžel si vtedy stihol za mojím chrbtom vybaviť aj pôžičku, kt. do dnes nie je splatená. Momentálne to nemá z čoho splácať, keďže mu iná spoločnosť robí zrážky z výplaty a k tomu ešte platí aj hypotéku. Je to neúnosné. Nemám problém ho nechať, aby si svoje dlhy splácal sám, aj keď je to na úkor rodiny, ale veľmi sa bojím, že mi príde papier do zamestnania na exekúciu mzdy a zažijem hanbu v práci (robím totiž v administratíve) a nie je mi to jedno. Manžel sa snaží svojej závislosti zbaviť, je objednaný k psychologovi, uvažovali sme i nad liečením, ale ako to potom riešite s dlhy, keď všade sú také vysoké úroky a spoločnosti sú hrozne neochotné? Nemáme žiadne úspory. Máme k tomu všetkému aj hypotéku, moja výplata na všetko nestačí. Taktiež vás prosím o radu ako sa môžem brániť voči splácaniu dlhov v prípade, že môj manžel nebude splácať resp. nestíha všetko splácať? Myslím, že bezpod. spoluvlast. to úplne nerieši.

AHOJ Janka.
K tomu tvojmu problemu môžem dodať len toľko, že pokiaľ budeš za neho plaťiť tie dlhy, tak on stym neprestane.
Ja som absolvoval to liečenie tri mesiace a až tam som si uvedomil čo je to zavislosť od hry a stavkovania.
Moje odporučanie je isť a vybaviť mu to liečenie a je len na ňom ako to zoberie.

Ahoj Adka,
dakujem za odpoved.Manzel 9.1. nastupil na liecbu.Bolo to strasne tazke, este vecer pred nastupom nechcel ist.Este neviem, co ho zlomilo, ze sa rozhodol.Dufam, len, ze sa este nedozviem o niecom teraz, ked je na lieceni, nejake zatajene dlhy. Mam take zmiesane pocity zatial.Mam pocit, ze si na chvilu mozem vydychnut kym tam je,ale nemozem, mam aj tak neistotu v sebe.Budem chodit na rodinne terapie, kluby a uvidime.Verim, ze to liecenie pomoze obom.Pisem pod tlakom casu, mam dost vela v praci, ale napisem viac, ked vybavim co je potrebne.
Zelam Tebe aj Tvojej rodine vela zdravia, pevnu volu manzelovi a vela krasnych spolocnych chvil s rodinou.
Jana

Ahoj Janka,
boli sme teraz dlho mimo - u rodičov na Vianoce a tak. Bolo super. Pýtaš sa na deti. Áno, máme dve.
Ako sa to celé vyvíjalo s dôverou? No, bolo to zaujímavé. Po návrate z liečenia som sa bála. Slová o tom, že už nebude hrať som predtým počula už X krát. Večer sa mi niekedy snívalo, že hrám. Myslela som, že mi preskakuje.. Deti sa tešili na ocka, ja som sama nevedela, či áno, alebo nie. Na jednej strane som už konečne túžila mať ho pri sebe ako zodpovedného chlapa - aby som sa oňho mohla oprieť. Čakalo naňho samozrejme veľa vybavovačiek v bankách, nebankových subjektoch,... a tak. No na druhej strane ak by sa to dalo by som najradšej požiadala, aby si ho v tej Bystrici ešte nechali. Aspoň na rok... Bol to proste boj pocitov: strach X túžba. Keď sme spolu posledné dva týždne liečby volali, počula som ho niekedy celkom rada, no niekedy som bola aj v telefóne úplne chladná. Akoby som ho skúšala. čo spraví... Či bude ako predtým, či vybuchne, neviem... Prišlo mi to aj samej také čudné... Celé sa to vo mne miešalo.... raz som bola hore, raz dole...Nakoniec prišiel deň D. A ja som ho doma čakala. Bolo to, ako by sa vrátil po rokoch z vojny. Aj doma to tak vyzeralo. Najradšej by som ho objala a vybozkávala, keď som si však spomenula na tie dlžoby, ktoré máme pred sebou... Keď deti zaspali, dlho do noci sme sa rozprávali o tom, ako to bude. Dohodli sme si pravidlá. časovú a finančnú kontrolu mi navrhol sám (ešte na liečená). Ako čas plynul dodržiaval všetko ako sľúbil. Keď meškal zavolal, nosil domov bločky, pri sebe žiadne peniaze - len keď naozaj musel.

Pravdu povediac jeho návrat domov som horšie zvládala ja ako on. Veľmi mi však pomohlo a dodnes pomáha, že v časoch, keď mám aj ja svoje dni, správa sa ku mne trpezlivo, nevrčí na mňa ako predtým a je od liečenia akýsi vnímavejší voči mojim potrebám a občasným rozladám. Okrem toho viac hovorí aj o svojich potrebách, pocitoch, bežných trápeniach z práce. A vďaka tomu sme si čím ďalej bližší.

Ani dnes dôvera ešte nie je 100 percentná, neznamená to však, že by som ho každý deň otázkami o tom, či nehral. Hoci sú chvíle, keď v rádiu napríklad hovoria niečo o gambleroch a ja opät niekoľko dní horšie spím... Napriek tomu sa teším na každý ďalší deň s ním. Z času na čas si však aj ja pripomeniem, kde sme ešte nedávno boli a viem, že na ružiach netreba zaspať...

2.cast
Je uzasne, ze sa Tvoj manzel odhodlal na liecenie a ostala si s nim aj po tom vsetkom. Fandim Vam.
Chcela si vediet, ze ako som myslela to, ze sme sa s nikym nestretavali.
Pozname sa 13r. a boli sme stale spolu, s nikym sme sa nestretavali, bolo nam dobre spolu. Ked sa nam narodila mala, tak som zacala mat potrebu stretavat sa s rodinkami ale on nechcel, ani kolegov nepoznam, nanajvys podla mena, ziadne navstevy neboli....Teraz viem, ze to je preto, ze ma chcel izolovat, aby mi nahodou niekto nieco neprezradil. Spoznala som jednu manzelku jeho kolegu, a ona sa divila, ze ma nikde neberie,ked sa stretavaju, ze vela krat nas pozyvali a on sa vyhovaral, ze mam migreny.....Aj v obchode napr. ked sme sa stretli s niekym, tak ma nepredstavil.....

Ahoj Adka,
(hraju moju pesnicku Pokoj v dusi v radiu:-)) Velmi sa tesim a dakujem Ti, ze si si nasla na mna cas aj tak neskoro a odpisala si.Toto je uz 2.mail, kt. pisem, ten prvy zmizol a ani neviem ako, asi potrebujem skolenie na tuto stranku:-))).
Ked som citala co si napisala, akoby som citala o sebe.Viem si predstavit, co si musela prezit a muselo to byt strasne tazke. Mate deti? A co dovera? Ako je to s doverou teraz? ako sa to vyvijalo? Mam vela otazok,ked budes mat cas a chut mi napisat, budem Ti vdacna.
Skusim postupne reagovat na Tvoj mail.To riesenie dlhov za manzela.....aj ked nechat ho padnut, mozno by skor nastartovalo veci primelo ho k lieceniu, ale keby som to nechala tak, tak by stiahol aj nas. Ta prva suma bola 600tis a rastlo by to strasne rychlo hore (boli tam pozicky aj z nebankoviek napr. pozical 50tis a vracali sme 138tis.....) takze som to musela riesit rychlo.Citila som za neho zodpovednost, akoby bol moje dieta....ze musim to vsetko zahladit....Pre istotu rozdelim co pisem do viacerych mailov, aby mi to nezmizlo,mozno je to casom....kedze neviem, nechcem riskovat....Vtedy som to niesla tazsie ako teraz, teraz sa na to pozeram realnejsie a som aj viac pripravena ostat s malou sama.(stale sice dufam, ze nebudem musiet).

Milá Janka,
tvoja snaha riešiť a vyplácať peniaze čím skôr po tom, ako manžel "zhrešil" mu tak, ako iste tušíš len otvára cestu k ďalším podobným krokom. Viac mu pomôžeš tým, ak mu dáš jasne najavo, že po toľkých šanciach už zaňho žiadne dlžoby nebudeš vyplácať. A podmienkou pre ďalšie fungovanie bude liečenie, alebo zatiaľ aspoň pravidelná návšteva klubov. Pokiaľ Ťa však bude chcieť klamať, bude to robiť aj naďalej, tak ako si to už aj sama zažila. Dôležité je, aby keď sa už raz na niečom dohodnete, si svoje slovo aj dodržala a nemenila ho podľa svojich citových rozpoložení a jeho divadelných predstavení. Aj môj manžel v minulosti skúšal na mňa všetky možné spôsoby a pravda je taká, že som mu X-krát naletela. Ani sama som nebola celkom zmierená s tým, že by na liečbu mal ísť, celou svojou dušou som túžila, aby s tým už prestal a stačil jeden pohľad do jeho uplakaných očí sľubujúcich, že s hrou už nadobro končí a ja som znova a znova ustúpila. Vydržal pol roka, potom sa to začalo znova, potom hral opäť rok, dva, až kým to opäť neprasklo a ja som sa mu vždy vyhrážala, že ak ešte raz, tak... Vedel však, že to boli iba slová....A vedela som aj ja. Nechcela som veriť tomu, že by môj manžel mohol byť naozaj chorý, nechcela som spochybňovať jeho vieru (?) v to, že to dokáže. Nakoniec nás to stálo 5x toľko peňazí, 100x toľko nervov kým už nebol v takom stave, že jedného dňa, keď prišiel domov a prehral opäť celú výplatu som si uvedomila, že si život bez neho viem predstaviť. Samú ma to prekvapilo, ale cítila som, že ak teraz povie, že na liečbu nepôjde, urobím všetko preto, aby som sa začala znovu žiť...bez neho. Bolo mi zvláštne ľahko na duši a dnes viem, že v skutočnosti celý ten čas keď hral, sa vzďaľoval on mne. Ja som mu voľbou medzi rozvodom a liečbou dala šancu. Poslednú. Sklamal ma X-krát. Ak by vtedy na liečbu nešiel, bolo by to jeho rozhodnutie skončiť náš vzťah, nie moje...Vedela som z rozprávania, že sú/boli aj takí hráči, ktorým takýto stav vyhovoval a rozvod bol pre nich jednoduchou cestou von. Poľutovali sa , poplakali a vybrali sa inou cetou. Bez ženy, bez detí, za "slobodou..." Niektorí skončili na liečbe po rokoch, niektorí už nežijú a niektorí aj v nových vzťahoch naďalej bojujú so svojou závislosťou.

Ja som mala to šťastie, že manžel aj napriek svojej hrdosti, a zraku zahmlenému hazardom, peniazmi, veriteľmi a beznádejou dokázal pochopiť, že mu nechcem zle... Na liečenie nastúpil a dnes sú tomu 4 roky, čo sa drží. Náš vzťah sa s tým pred liečením nedá ani porovnať a posledne sme sa zhodli na tom, že je to ešte lepšie než to bolo aj pred tým než hral. A ja viem, že všetky tie roky utrpenia, zúfalstva a námahy stáli za to...

P.S. Ako si to myslela s tým, že vieš prečo sa nestretávate s nikým?

ahoj, tam sa nebude mat cas nudit lebo cely den je naplanovany v podstate na sekundy a to je dobre lebo neni cas mysliet na somariny. musis ho neako donutit aby tam siel.

Verim tomu, ze to pomoze obom, ked tam pojde.Ked som na klube videla a pocula jednotlive pary, tak som bola rada, ze som tam bola. Dalo mi to strasne vela. Taku podporu aku som od kazdeho dostala som nedostala od nikoho. Vsetkym dakujem.Boli ste uzasni ako ste sa mi snazili pomoct. Ked som pocuvala preliecenych ako otvorene bez problemov dokazu hovorit o tak tazkych pocitoch , tak klobuk dole, su to ini ludia ako ked pocuvam ja svojho manzela. Velmi by som si zelala, aby aj on takto dokazal rozpravat.
Zajtra sme chceli ist na klub, ale z prace sa mu nebude dat odist, zrejme ani mne, co ma dost mrzi.Potrebujem pocuvat ludi kt. tomu rozumeju, ze si to prezili, lebo ja sa o tom nemam s kym rozpravat.
chcem sa spytat na rezim aky je na lieceni, ci sa tam nenudia ....pracuju?

Dakujem za prispevok.
Majetkovo je to dobre, byt a auto je na mojich rodicov,takze nic spolocne nevlastnime, preto som hned rozhodla rozvod, nie BSM.Nemame doma internet ani manzel v praci, takze mu tlacim v praci prispevky a nosim domov.Mozno by bolo dobre, keby zacal pisat aj on,ved aj on je pre mna cudzi clovek, neviem o com premysla ako vidi vsetko , sam seba,mna....neviem.
Tento dlh posledny som zaplatila, pozical mi znamy kt. mi pomohol aj pri prvom dlhu.Skoro vsetko mu viem vratit z uspor a odmien, a zvysok v januari z vyplaty. Takze on ma mozno pocit, ze nie je to tak zle, ´pretoze peniaze som poriesila.To je moja chyba, ze som zvyknuta a nastavena na risenie problem, vyskytne sa problem a ja ho automaticky riesim. Aj v praci aj doma, necakam, ze to niekto poriesi za mna. A pritom by som to ako zena strasne chcela.Aby sa o mna niekto staral, niecim ma prekvapil.Hoci teraz by som bola nastastnejsia, keby manzel nastupil liecbu.
Dufam, ze som na vsetko reagovala, mam pocit, ze mam taky silny pretlak v sebe a v hlave, ze asi nevnimam uplne vsetko.Trva to uz prilis dlho a ked clovek zije v neustalom strese, strachu a nemoze sa spolahnut na osobu, kt. je najblizia a este musi byt v strehu pred nim, je to zle.
Jaaj, este na tie pravidla.Ked sa prevalil prvy dlh, tak sme sa dohodli na pravidlach, spolocne nakupovanie, platba kartou, mala som pristup na jeho ucet, chodia mi sms,vsetky uhrady robim cez internet bankig, cela ekonomika je na mne. Ale kedze je chory, nesiaholna nase spolocne peniaze, ale si ich poziaval mimo.....Takze to vsetko vyzeralo, ze je vsetko v poriadku.Na nom som doma nic nepozorovala.Sprava sa ako navzornejsi manzel...Co sa neda odkontrolovat, v praci, komu zavola.....Nepoznam ani jeho kolegov, nestretavame sa s nikym.....Ale viem preco.....
Dakujem za pesnicku. Mne sa paci teraz od Jany Kirsner Pokoj v dusi,je plna smutku , ako ja.Aj ked som dost silna, uz je to aj na mna vela.Strasne tuzim mat pokoj v dusi, neviem si ani predstavit ake to je .....
Smiem sa spytat, aku skusenost mas Ty?

je chori a sam to nepochopi kym nepojde na liecenie ja som tiez vravel ze ja si to dam v hlave do poriadku sam ale po lieceny viem ze by som to sam nezvladol urcite. skus mu este neako dohovorit nech ide aspon vyskusat akoze a ked tam uz bude tak bude dobre.

Ahoj Janka,

chcem sa spýtať, ako ste na tom majetkovo teraz? Máte ešte byt založený, alebo nie? Ako je to s dlžobami - tých 100.000.? Pýtam sa preto, že jednou z prvých vecí, ktoré by ste mali urobiť nech sa už manžel rozhodne akokoľvek je zariadiť si zrušenie bezpodielového vlastníctva BSM (postup a zákony nájdeš na tomto portáli - napíš si to vpravo hore do vyhľadávania). Ak má ešte akú takú schopnosť sebakritiky a nie je voči Tebe úplne paranoidný mal by s tým súhlasiť. Koniec koncov je to aj pre jeho ochranu, ak by "náhodou" nedokázal splniť to, čo si teraz predsavzal.

Čo sa týka Vianoc, tvojou úlohou nie je ho o tom prehovárať dookola. V prípade, že s tipovaním skončiť chce, dohodnite si zatiaľ pravidlá - návšteva psychológa, pravidelné návštevy klubov, pravidelné čítanie prípadne i vlastné príspevky do tohto fóra o tom, ako to začalo, ako klamal, na čom zlyhával a podobne. Ak to myslí úprimne, týmto krokom by sa brániť nemal. Nech napíše svoj príbeh do sekcie pre hráčov... Ako vravím, možno to dokáže, možno nie. Závisí to hlavne od neho, nie od Teba - je predsa aj v jeho záujme, ak Vás má rád, aby sa z toho dostal (ak si samozrejme pripúšťa, že svoje tipovanie nezvláda.../

Zároveň však si pripravuj cestu pre prípad, že by sa rozhodol ísť "cestou do pekiel..." Svoje výplaty dávaj na svoj účet, žiadaj od neho príspevky na domácnosť, zdôver sa so svojim problémom rodičom, svokrovcom, sestre,bratovi. Nepýtaj si jeho povolenie. Si na pokraji svojich síl a odkladaním rozhodnutia zdôveriť sa nepomáhaš nikomu. (Robíš v podstate rovnakú chybu ako on, lebo nevieš, aké to bude...) Určite v nich nájdeš oporu a aj vďaka nim možno zistíš, že aspoň na začiatok by si nebola na ňom až tak úplne závislá... Okrem toho zájdi aj Ty ešte na klub.

Na záver teda len toľko: Držím palce, viem, aké ťažké to je, a daj vedieť ako to pokračuje.

P.S. Držím palce aj Tvojmu manželovi.

Povzbudenie pre Teba.

Ahoj,ano spominam si. Snazim sa mu vysvetlit, ze si zasluzim aj nasa rodina tych 7 tyzdnov,vlozila som do riesenia jeho problemov strasne vela a uz je cas, aby aktivne sa k tomu postavil.Nie je ina sanca, ako liecenie, ked chce o nas bojovat.On si to nechce priznat , ze potrebuje liecenie a chce mi to dokazat aj ked sa s nim rozvediem. Co si myslim, ze ho polozi.Je to tazke, je chory a nevidi to cistym zmyslanim.Pochopi to, ked sa tam dostane, len dufam, ze tam pojde.

Ja som aj na klube v piatok vravel ak si pamatas ze som bol presne taky isty ako tvoj manzel.ale potom mi vybavili liecenie v stredu mi povedali ze v piatok nastupujem ja som bol rozhodnuty ze nejdem ale vo stvrtok poobede ma zobral kamarat na kavu a povedal ze mal by som tam ist proste mi dohovoril a ja som isiel. aj ked som si stale vravel ze som nie zavisli a pochopil som to az na lieceni a liecenie mi dalo fakt velmi vela.

Ahoj,
dakujem za odpoved. Problem je, ze on nikoho takeho nema.Dnes si volal a chcel si dohodnut termin, lebo som mu povedala, ze ked nepojde tak do Vianoc nech sa vystahuje. Nasluboval, ze pojde, ale je to vela casu a neverim mu, dovtedy to este moze vela krat zmenit.Nevladzem ho denne presviedcat.