Zuzana,

nie nadarmo je mottom tejto stránky ,,ZMIERIŤ SA S PREHROU ,MOŽE BYŤ NAJVÄČŠOU VÝHROU V ŽIVOTE!' A ty po tvojich skúsenostiach a aj iste ťažkom rozhodovaní sa a konečnom rozhodnutí v ňom vidíš až teraz ,keď si slobodnou ,tú veľkú pravdu ,ktorú v sebe ukrýva!

To,že ťa tvoja svokra nechápala a nechápe je absolútne v poriadku . Ona nevidela totiž teba a tvoju cestu životom ,ale len jej syna a to bez zmysluplnej cesty jeho života. A keďže tvoja cesta životom nie je jej ,ale tvojou tak nemohla pochopiť ani to,že ty si si už nechcela čítať tú istú kapitolu tvojho smutného života ,ale si chcela začať čítať a predovšetkým žiť kapitolu ďalšiu ,ale už bez jej chorého syna,ktorý sa nechcel liečiť a chcel byť jednoducho chorým!
Ty ,voje rozhodnutie dnes vyhodnocuješ ako to najsprávnejšíe a to je pre teba hlavným a rozhodujúcim faktorom a nie to ,čo si o ňom myslí tvoja svokra ale aj blízke okolie. Ty si jednoducho pochopila a prepustila minulosť aby si zabudla a žila prítomnosť a to s tým aby ti ju nekazila minulosť. Lebo minulosť sa nedá vyliečiť tým ,že budeš v nej zotrvávať ale ju vyliečiš tým ,že budeš žiť na plno prítomnosť!!! No a ty ju v rámci tvojich možnosti iste žiješ tak,ako si si ju zaumienila žiť ,počas dlhých a bezsenných noci bez tvojho už bývalého ex vedľa teba. Vidíš sama ,že sa nezrutil svet a ty si môžeš vychutnávať tvoj život slobodne a bez otroka v podobe závislosti tvojho ex a to s pocitom ,že si spravila najprv všetko pre zachovanie rodiny a otca synovi ,ale predovšetkým aj s tým poznaním že z chyb ktoré sa vkradli do vášho -tvojho života si sa poučila a nezostali nepovšimnuté a ty si sa z nich nič nenaučila!
Zuzana,dnes stojiš už pevne na vlastných nohách a to na ceste k určitému cieľu ,ktorý si si sama vytýčila a ak chceš na tejto ceste dosiahnuť niečo,čo si ešte v živote nedosiahla ,tak musíš začať robiť čosi,čo si ešte doteraz neurobila. Nuž a ja ti pri tom všetkom prajem hodne zdaru a hlavne veľa zdravia a mnoho spoločných a radostnych chvíľ s tvojím synčekom.....ď

Zuzana
mas velku pravdu vo vztahu nemozno zostat ak ten druhy to zneuziva dlzoby sa daju splacat ale zranenia ktore clovek zazil s gamblerom zostavaju asi na stalo. Urobila si rozhodnutie a odstrihla sa od niekoho kto ta skutocne ani nemal rad len ta vyuzival a tvoj pribeh nech je pre poucenie pre ostatne zeny ktore este stale myslia ze ten ich sa zmeni a trva to uz dlho a su to len sluby a klamstva. Ja som o svoju rodinu nechcel prist a bol som sa liecit pomohlo to mne aj mojej rodine a dnes si zivot uzivame. Tebe drzim palce drz sa a uzivaj si svoj zivot .

Píšem s odstupom znovu. Nakoniec som sama vtedy zavolala svokre, len krátke, jasné, slušné a pokojným hlasom vyslovené vety.. hoci mi bolo neskutočne ťažko. Vysvetlila som jej čo sa deje, a že ak zváži, že ho chce doma, nech mu zavolá, pretože on sám sa bojí. Vypočula som si, čo ťalo vtedy do živého, no nepovedala som jediné zlé slovo.. a konečne som mohla v noci spať, keďže už neprišiel pred dvere bytu...

Vtedy som z jej vyjadrení dokonale pochopila, že to nedospelé, vyše 30ročné dieťa, čo sa jej vracia domov, si vychovala sama, a kým bude mať sa kam vrátiť, tak sa nezmení. Prijala som, že sú veci, ktoré nemôžem zmeniť. A tiež veci, ktoré nedokážem pochopiť, pretože mne nedávajú zmysel.. ako napríklad exov život zo dňa na deň, s večným obviňovaním všetkých za vlastné chyby, problémy.

Dala som mu takmer dva roky na to, aby si upratal život. Minimálne výživné je zhruba 28€, bez ohľadu na príjem otca.. ja pre syna chcem trochu viac než polovicu životného minima dieťaťa (90,42€) a to 50€ mesačne. Je to suma neprimeraná výdavkom. Nechcem exa zničiť, chcem, aby pracoval, snažil sa.. nie v mojich očiach, ale aby sa za neho syn raz nemusel hanbiť.

K synovi má vzťah ako starší brat, ktorý súrodenca nakŕmi (ak niekto zarobí, nakúpi, navarí), dá spať (ak niekto zabezpečí bývanie a teplú posteľ) a aj sa s ním zahrá (ak niekto kúpi hračky či zorganizuje výlet, kúpi lístky na vlak či do kina).

Poučila som sa. Už nemíňam energiu na to, aby som zistila od neho, čo je pravda. Realita je taká, že výživné za posledné dva roky vymáham exekučne. Realita je taká, že exovi každý mesiac nabieha dlh na poistnom na zdravotnej (nepracuje a ani nie je prihlásený na úrade práce).

Rany sa pomaly hoja. Stále sa nedokážem pozerať v tv na žiadny šport (na ktorý sa dá tipovať), prepínam žrebovanie. Ale už viem prejsť bez sĺz bezmocnej zúrivosti (a niekedy aj bez uvedomenia si) okolo stávkovej kancelárie. Dokážem pokojne odpovedať na otázku spoza okienka na pošte (viem, že ich k tomu nútia): "Ponúknem Vám žreb?" "Nie, ďakujem."

Všetkým bojujúcim držím palce. Vytrvajte, aby niečo podobné nepísal váš exmanžel/ka o vás. Sloboda je na nezaplatenie.

Zuzka, bolo to správne rozhodnutie. Kiežby sa ozvali aj iné ženy ako sa nakoniec rozhodli. Na tvojej novej ceste životom, bez klamára, zlodeja a manipulátora Tebe a tvojmu synovi želám veľa šťastia a zdravíčka. Zaslúžite si ho !!!!!


Držím palce Zabka

Ahoj Zuzka,

dobrý, ťažký ale rozhodujúci krok. Gratulujem a držím palce. A ako sa vraví každé haló trvá tri dni

s pozdravom Marcel.

Myslim, ze to, co napisem moze niekomu pomoct - rozhodnut sa. Mne to trvalo tri roky rozhodovania a rok cakania na rozvod.

V decembri 2013 sme uz na tom boli pre problemy velmi zle. Zjavne nedlzil nejake velke prachy, "len tisice" (aspon neviem o nijakych desat, stotisicoch, no mozno su). Ano su aj horsie a ovela horsie. Ale JA som uz zrazu mala DOST. V jeden januarovy pondelok mi sluboval, ze prinesie podpisanu zmluvu do trvalej prace a ze ma aj bocny kseft. No u kamarata, od ktoreho si pozical 150€ a je mu to blbe, chciet pracu, ked ma u neho dlh. Vravim, mas POSLEDNU sancu, dam ti tie prachy, ale ak klames, je KONIEC. Samozrejme klamal. V ten tyzden som vo stvrtok sla do centra pravnej pomoci (tymto ich pozdravujem a VELMI im dakujem za pomoc) a v piatok 31.1. som podala navrh na rozvod so vsetkymi dokladmi.

Bolo to ponizujuce, pretoze JA som musela dokladovat vsetko, vypisy z uctu, vydavky, prijmy, pozadovat doklady z danoveho, katastra, od zamestnavatela a vsade vysvetlovat co a naco potrebujem. Sud ziskal o mne VSETKY informacie. Pripadala som si ako naha. A nesmierne som sa hanbila, ked som citala v ociach ludi okolo seba a na uradoch: "CHUDERA!"

Chlapovi som povedala, ze som podala. Zuril, vyhrazal sa, kydal na mojich rodicov (na mna nemohol, lebo mna este mohol vyuzit). Nekomunikovala som, nemalo to uz ziadny vyznam a ak som bola ticho, vyzuril sa rychlejsie a maly mal doma aspon ticho, hoci atmosfera bola desiva. Samozrejme odmietal odist - a ja som mu ked krical omielala len jednu pesnicku - uvedom si, ze byt je moj, kupila som ho pred manzelstvom a ja ho splacam. Ked sa rozvedieme, odnesies si veci, budes musiet byvat inde a starat sa sam o seba.

Striedavo zuril a striedavo prisahal nehynucu lasku a vylev emocii vzdy zakoncil nejakym citovym vydieranim, aby som mu dala peniaze. Nedala. Podla zakona o rodine som ho MUSELA vyzivovat a mal ako manzel PRAVO byvat so mnou, bez ohladu na vlastnictvo bytu. Mal teda kde byvat, mal k dispozicii suroviny na jedlo (nevarila som, ja jem v praci, syn v skolke). Neprispel ani cent na nic. Ani svadobne obrucky som uz nenasla. Boli predsa zlate, nie?

Vdaka rychlosti sudov sme mali stanie "uz" za 8 mesiacov v septembri. Myslel si zrejme, ze ak nebude robit prieky na sude, tak ze "zmaknem" a zmena bude len na papieri. Po sude - rozviedli na na prvykrat pochopil, ze sa veci udeju tak, ako mu mu hovorila 9 mesiacov. Zdrzal to o dalsi mesiac nepreberanim posty atd. V den pravoplatnosti som ho poziadala o vypratanie veci a vymenila zamok.

Blizi sa koniec roka. Travi cas cez tyzden na ulici, pretoze sa boji (36r. chlap) priznat rodicom, co sa deje a hra pred nimi hry na to, ze je vsetko v poriadku. Cez vikend je u nich.

Mne svokra nevie prist na meno, lebo aspon tusi, co je vo veci a samozrejme som ja vsetkemu na vine. Ja som ho mala kontrolovat, ja som mala tutlat hanbu, ja som mu nemala dovolit, ja som tom mala vidiet, ja som sa mala obratit na rodicov, ktori by nam prikazali ako to riesit a mne zakazali rozvod. Ja som uvalila rozvodom hanbu na seba a syna. Ja som dietatu znicila cely zivot.

ANO, to co som spravila je tvrde a surove. Nech nesudi ten, co neprezil.

Mam doma konecne pocit bezpecia. Viem, ze ked pridem, budem moct robit veci na dalsi den do prace, pretoze mi nik neodnesie pocitac do zalozne. Mozem dat synovi do pokladnicky 2€ na drobnosti bez toho, aby mu ich tata zobral. Nemusim peniaze na jedlo a byt schovavat do vrecka za zachodovu misu.

Postupne sa konecne zacinam ako normalny clovek, ktory sa uzdravuje. Konecne zacinam mat pocit vlastnej ceny a citim slobodu, aku som nemala 5 rokov. Cim sa citim lepsie, tym ma moj syn svoju MAMU, nie ustvanu, na smrt vydesenu handru, ktora dostavala infarkt a zachvat placu pri kazdej obalke z exekutorskeho a ineho uradu. Nie chuderu, ktora ma tri zamestnania a spava 3-4 hodiny denne, lebo to inak vsetko nestihne a aj tak len prepocitava, ci doslova prezije a zaplati seky na dalsi mesiac. Modlila som sa k vlastnej pracke, sporaku, varnej konvici, chladnicke, zehlicke, aby sa nepokazila, lebo by sme so synom chodili v rucne vypranom, pokrcenom a na opravu by som musela zobrat uver.

Absurdne, chore.

Po 4 rokoch mam dojem, ze mozem dychat. Ze sa skusam tesit na vylet so synom, ze mozem znovu malovat, ze mam veci, ktore ma bavia.

Ak sa v tom spoznavate, tak vam zo srdca zelam, aby ste mali vsetku silu sveta riesit to. Ak ste ti SEBCI, co taketo trapenie sposobujete - zelam vam tak hlboky pocit hanby, ktory by vas donutil otvorit oci cim skor.

DAKUEJM rodine, ktora mi pomohla a pomaha, priatelom, kolegom. ... panu primarovi Nešporovi, že zverejnil svoje knihy na internete zadarmo na stiahnutie - www.drnespor.eu

ahoj Zuzana,

neviem čo sa zmenilo na Tvojej situácií, ale určite by som odporučil ústavnú liečbu. Ja som tiež plakal,sľuboval prisahal a hlavne KLAMAL. Ja som gamblér - čisté tipovanie. opíšem svoj príbeh v skratke. Prvý krát som zhučal na pôžičkách stálo ma to 20 000 eur. Požičali mi na to rodičia priateľky. Prišli sľuby,slzy,prísahy a KLAMSTVÁ. Zrušil som si účet,výplata chodila na účet priateľke. Nastavili sme si finančnú kontrolu. Chvíľu som vydržal nehrať. Opäť som zobral pôžičky a samozrejme sa to prevalilo, mínus 5 000 eur , opäť mi požičali jej rodičia s tým,že ona o tom ani nevedela. A prišlo tretie kolo a opäť mínus 5 000 eur. Vtedy som priznal, že je to choroba s diagnózou F63 - patologické hráčstvo. Prijal som túto diagnóza a CHCEL som sa ísť liečiť. Vybral som sa za psychiatričkou(samozrejme priateľka so mnou, kedže mi už neverila),aby ma poslal na ústavnú liečbu. Bol som na liečení na PH. Vrátil som sa v septembri 2012, vrelo odporúčam. Abstinujem už 11 mesiacov vrátane liečenia. Možno som mal padnúť na samé dno už v prvom prípade a skončiť v base, aby som sa poučil, som šťastný, že sa to nestalo a nečakaj na to ani ty. Si spoluzávislá a manipulovaná, my gambléri sme najlepší klamári a manipulátori. Nejdem ďalej písať, veľa si si už o tom tu prečítala. Držím palce, ale rieš to čím skôr.

Dobrý deň Zuzana,

iste si si už prečitala ix rôzných príbehov a názorov na už aj problém tvoj a tvojho manžela a aj na základe toho si sa rozhodla konať. Tak ,ako mnoho iných spoluzavislých tak aj ty si zobrala ,,opraty´´ vyriešenia tohto veľkého problému-choroby do svojích rúk s nádejou a vierou že pomôžeš svojmu milovanému a tým pádom aj celej rodine.Tento tvoj krok je odozvou strachu tvojho vnútra a ochrany rodiny pred ruciacou sa katastrofou z ktorej sa všetci z takejto situacie spamätavajú roky.Ale skus sa pozrieť na strach a zodpovednosť zo strany tvojho manžela.Co vlastne robí ON pre zachovanie svojho zdravia a celistvosť rodiny? Samozrejme okrem dokonale vymyšľaných klamstvách a iracionalizácie jeho veľkého problému!Zuzana to nie ty ale ON si musí napred niečo uvedomiť a potom aj na základe poznania konať.To ON musí napred CHCIET aby ste sa vy ,ako rodina mali lepšie a žili predovšetkým zdravšie!Ty môžeš nájsť v meste sebalepšieho psychologa ktorý ti poradi čo a ako s manželom,ale všetká ťarcha vyriešenia tohto problému leží na pleciach toho ,ktorý sa momentalne len bráni ,klame a nie je ochotný podstupiť ani len prvý krok k riešeniu celej zufalej situácie.Jednoducho ty sa nemôžeš isť liečiť za manžala,aj ked je možná tvoj stav už taký, že by si tu liečbu ako spoluzavislá potrebovala.Nechcem zveličovať,ale iste viem čo som práve napísal.Ty sice tiež s alternatívou momentalnej manželovej liečby ani moc nerátaš,lebo je tu vidina dlhodobého zamestnania a aj skvalitnenia života po stránke finančnej.Ale je tu z tvojej strany aj neschopnosť rozpoznania racionality tejto liečby pred elimináciou rozvinutia sa choroby tvojho manžela do ešte väčších rozmerov na základe pravidelného prijmu. Zuzana netreba sa pozerať len na to čo stratíš-stratíte liečbou manžela,ale predovšetkým na to,čo ňou získate!!!

Ahoj Zuzka.Som Števo.Mám 38 rokov a som gambler.Ja som prežíval to isté čo vy.Som bývalý tiper.Mal som to šťastie že som ešte stihol liečenie v BB na protihráčskom oddelení.Teraz abstinujem štvrtý rok.Môj názor je že žiadne ambulantné liečenie v tejto diagnóze nefunguje.Tiež som absolvoval zopár sedení porozprával som čo som chcel "ja" aby počuli zaplatil som okolo,/ vtedy 1000 sk/ za hodinku a išiel si spokojne zatipovať.A tvojmu manželový pomôže iba ústavná liečba za predpokladu že sa zmeniť chce,lebo ak sa on nerozhodne bohužiaľ ty mu nepomôžeš aj keby si robila čokoľvek.Táto choroba F63 patologické hráčstvo je na celý život a liečenie nieje len o tom prestať hrať.Je to celková zmena postoja k životu.Zájdite spolu k najbližšiemu psychológovi spolu a pýtajte sa na možnosti liečenia.Sedem týždňov je nič proti zničenému životu na vždy.Dá sa to zvládnuť aj keď to nieje ľahké,no je to úžasný život oproti prežívaniu ktorý som žil ako gambler.Držím vám palce. Števo.

Ďakujem za odpoveď. Problém je, že ho neviem presvedčiť, že je to u neho vážne, že je to pravda. Tvrdí, že on s tým prestal, že už 3 mesiace nepodal ani jediny tip. Že jedine, čo dával, bola športka cez mobil (vyhral nejake drobné, ktoré mi prišli na účet a prehral 30 euro, ktoré zaplatil mojou kartou za účet za mobil). Že to bol január, že keď už teraz vo februári viem, že nemáme úspory.. tak už nemá dôvod tipovať a už chce len zarábať.

Viem, že ak by som to hnala hneď na liečenie, neviem, či by som ho zlomila. Za tých 7 týždňov by na neho nečakal žiaden zamestnávateľ a teraz má šancu dostať konečne stále miesto. Ak by ostal nezamestnaný, tak nedostaneme už ani cent z podpory a mne z mojej výplaty proste neostáva dosť na prežitie. Je to strašný, začarovaný kruh.

Život s človekom, ktorému nemôžem úplne veriť, pred ktorým musím "pre istotu" schovávať veci je strašný. Idem skúsiť zistiť, či sa tomuto niekto v našom meste venuje ambulantne, čo by mi vedel poradiť, pomôcť. Zatiaľ iba mne, ako mu otvoriť oči, ako zistiť aké vážne to s ním je, s nami oboma, lebo ja už mám vážne pochybnosti, či viem zhodnotiť situáciu racionálne. Či JA sama viem, čo sa skutočne deje a čo nám robiť.

ahoj zuzi,volam sa eva som odliečena gemblerka a tvoj pribeh som si prečitala a musim ti povedat že tvoja polovička je zavisla ,mali by ste skusit vyhladať odbornu pomoc u vas v meste kde byvaš alebo kluby abstinujucich ,suhlasim že si zablokovala učty aby sa tam nemohol dostat ,nedavať mu žiadne peniaze do ruk je to dlha cesta no ak bude hlavne on chcieť a budemu stat rodina zato tak vam prajem nech to zvladnete..drž sa a prajem pekny den

Tvrdí mi, že nie je závislý na tipovaní, že to robil len, aby nejak rýchlo zohnal tie peniaze o ktorých mi tvrdil, že sú na termínovanom vklade. Že už nebude, že mám zabudnúť na minulosť, že bude pracovať a všetko bude dobré.

Ja sama už neviem, čomu mám veriť. Zrušila som mu prístup na účet, kartu som schovala a zmením čím skôr na nej pre istotu PIN. Výplatu z brigád za december mi síce poslal na účet, ale zo 100 eur rodina dlho nevyžije. Najmä ak z toho podľa svojich slov 80 znovu prestávkoval. Prosila som ho, aby mi odteraz ukazoval aj účty za mobil.

Zúri a ja som zúfalá. V hlave mám zmätok a neviem, čo mám robiť
ďalej.

Začiatkom roku 2012 sme už na tom boli zle. Meškali platby za byt, inkaso za elektrinu. Nechápala som prečo, veď vraj stále peniaze boli. Zaplatila som dlhy a začala som si viesť súpis výdavkov. Nejak sme prežívali a ja som nekontrolovala všetko. V septembri sa to stalo znovu a dlhy boli väčšie a väčšie, znovu byt, inkaso. Vypli nám internet a muž klamal, že veď niečo opravujú. Splatila som aj tie a až na veľký nátlak sa priznal, že je vlastne už od augusta nezamestnaný. Dodatočne som zistila, že sa ani neprihlásil na úrade práce, teda sme nedostávali žiadne príspevky, naopak, jemu narástol dlh na zdravotnej poisťovni ako dobrovoľne nezamestnanému samoplatcovi. Vyplávala exekúcia na 900 eur za prečerpaný účet v banke. Ustáli sme s plačom, prosbami Vianoce. Vtedy som si bola po výpisy z banky a s nesmiernou hanbou v srdci som prehrabali internet a nasla jeho konto na iFortune.. za rok 2012 tam vložil do stávok 2338 euro, vybral 300 a 600... na výpisoch z účtu boli každé dva tri dni nejaké peniaze, ktoré prišli z Tiposu.. Čo vyhral, posielal mne, no koľko prehral na prehratých tiketoch a športke nechcem ani pomyslieť.

Prisahal mi na život svojho syna, že s tým prestane. Posledná nádej boli tie peniaze na termínovanom účte. Až kým sa pred týždňom priznal, že vlastne žiadne nie sú.. že sme ich ako rodina za tie dva roky (myslím si že len za prvý rok, lebo potom boli už len dlhy) minuli.

Pred dvomi rokmi som čakala prvé dieťatko, vytúžené obomi. Bola som na tom zdravotne zle, hrozilo, že oň prídeme. Ten rok nebol pre rodinu dobrý, zomrela nám stará mama, trápila sa komplikáciami z cukrovkou. Strávila som dva mesiace v nemocnici, ale narodil sa nám zdravý synček. Po pôrode som sa nevládala starať o všetko, spoľahla som sa na svojho manžela. Dovtedy bol starostlivý, úžasný, milovala som ho ako nikoho na svete.

Do stali sme od môjho otca peniaze, 10 000 euro, časť z tých čo dostal za predaj bytu po starej mame. Tešila som sa, že nimi splatíme úver zo stavebného sporenia, ale zatiaľ som ich nechcela vkladať, veď sme nevedeli ako výjdeme, lebo môj plat bol nízky a teda aj materská. Muž ich zobral s tým, že časť necháme doma, časť dá mne na účet a časť na viazaný účet v banke. Teraz si to vyčítam, ale dala som mu dispozičné práva od môjho účtu. Veď bol mojím najbližším človekom, ktorý sa mal starať o rodinu a ja som mu verila.

Už po 5 mesiacoch materskej som musela nastúpiť do práce, aspoň na čiastočný úväzok, inak by ma boli zrejme vyhodili - končila mi zmluva na dobu určitú (vysokoškolskí učitelia to tak majú podľa zákona).