Milá Adika,
po ukončení liečenia v BB sme si s mojim priateľom dopriali víkend len pre nás. O všetkom sme sa otvorene porozprávali až ma prekvapoval svojou otvorenosťou a musela som sa ho opýtať, či to v ňom náhodou nevyvoláva pocity túžby po opätovnej hre.
Samozrejme, že cieľom tohto víkendu nebol len rozbor jeho závislosti, ale hlavne prechádzka, uvoľnená atmosféra a MY. Či už minulosť alebo krátkodobé plány do budúcnosti. Veľmi nám to pomohlo !!!
Keď to nevychádza z neho, skús pre svoju pohodu zorganizovať nejaký večer pre vás Ty. Možno sa to prelomí a potom to už pôjde spontánne. Mám pocit, že ste obidvaja stratili odvahu. Spomeň si na začiatky, tam nájdeš silu a ja Ti prajem aj kus šťastia, nech nájdeš úsmev. Pa

Ahoj andrea,
...malo lubi ten,kto este slovami dokaze vyjadrit,ako silno lubi!" napisal raz jeden mudry a vzdelany clovek.Ja neviem ci si poznala svojho priatela este pred tym nez stratil vsetok cit a pocity vyplivajuce z lasky kvoli zavislosti,alebo bol aj pred nou taky,aky je momentalne!Ty zo svojej strany pozadujes ako milujuca zena od priatel to, po com tuzi kazda z vas.Tvoja tuzba spociva ,ale v zmene priatela,a ten sa jednoducho nemeni,lebo este nedozrel cas z jeho strany na odburanie barier a nasledkov zavislosti,alebo on jednoducho taky je.Prejavit svoje city znamena odkryt a ukazat svoje vnutro,a to nedokaze kazdy z nas .Je za tym strasne vela skrytych dovodov a pricin,ktore ani nevieme poriadne pomenovat.No a ak v nasich pripadoch k tomu pripocitame strach zo zlihania a straty naslednej dovery,tak sa radsej ,,hrame" na mrtveho chrusta nez na skutocne milujuceho manzela-priatela.Laska je v nasich vnutrach zakodovana,tak isto ako aj v inych a zalezi len na kazdom z nas,ako ju vieme prezentovat a aktivne prezivat.My chceme byt s nasim problemom napred milovany a az potom milovat ,a k zmene tohto za milovat a byt milovanym vacsinu potrebujeme viac casu,nez by si to situacia vyzadovala.Ale existuje medzi nami aj mnoho tuziacich po opatovani lasky z manzelkynej-priatelkynej strany,no na zaklade ich strachu z opatovneho ,,podvodu" a uz preziteho, k tomu tiez neprichadza.A niekedy k tomu dohcadza aj kvoli tomu,ze milovana sa nedokaze zmierit s tym,ze milujuci proste abstinuje a ona si nechce pripustit ze sa myli, a vytrvale caka na recidivu,aby potom mohla kricat ,ze mala pravdu .A to bez uvedomenia si,ze za recidivu moze aj ona sama,ale to si uz nepripusta.Adriana,odmietas sucasny stav a pri tom veris v neistu imaginarnu buducnost v oblasti tvojho citoveho zivota spojeneho s velkou obetovanou laskou ,chces byt nie len milujucou ale aj milovanou ,tuzis pre teba po nornalnom vstahu so vsetkym co k tomu patri,a to ako kvoli sebe tak aj tvojej rodiny,no opat vidis ze jedna strana nestaci,Ty si uz presla jednou velkou skuskou tvojej viery v lepsiu buducnost so svojim priatelom,taraz si sa opat rozhodla byt vytrvala pri jeho dalsej zmene, a mne nic ine neostava ako ti popriat cim skor vytuzeneho ciela...

Jarino ďakujem za Tvoju reakciu:)) s tým čo si napísal o rodičoch.....asi rozumiem, snažím sa to predstaviť, no reálne to je.
Ale ako si napísal, každý je iný, niekto úplne samozrejme prejaví svoju lásku k žene ktorú ľúbi a z niekoho to proste nevýjde. Môžem ja čakať na zázraky.....veci ktoré sú pre mňa dosť podstatné a sú ako energia ktorá ma dobije proste nepočujem, nevidím.....a preto sa aj zo mňa po dlhšej dobe neopätovania stala dosť zatrpknutá, frflajúca a naozaj nepríjemná baba. Vidím to na sebe, vytočí ma už hádam najmenšia maličkosť.....a to všetko len preto , že nevidím to čo by malo byť viditeľné. Nechcem otroka pri mojich nohách....chcem muža, ktorý sa teší keď prídem z práce, ktorý sa teší keď môžeme byť spolu, ktorý sa teší že vlastne som. Tak ako aj ja...keď môžem byť s ním. Veď preto by sme mali byť spolu, nie??
Neviem, už ničomu neorozumiem, mám pocit, že aj zemeguľa sa točí naopak........

Ahoj,

dovol mi napisat Ti moj subjektivny nazor. Zdoraznujem, ze je to len moj pohlad.... Ja som odjakziva skor citlivy typ, ovela citlivejsie, nez vacsina muzov.
Momentalne ziadnu partnerku nemam, takze nemozem priamo odpovedat na Tvoju otazku, ale nemam pocit, ze mam v tomto liecba zmenila, ci uz k horsiemu, alebo k lepsiemu...
Vzdy som zene prejavoval svoje city, a budem ich prejavovat aj tej, ktora pride...
Mnohi muzi to nerobia, nikdy nerobili, ani robit nebudu, a ak to aj robia, tak len "na silu", aby svojej partnerke urobili radost.
Iny to robia uprimne, no zriedkavejsie...
Znovu zdoraznujem, kazdy sme iny...

Na druhej strane, po liecbe sa mi tazsie prejavuju city k rodicom. Ovela tazsie... A az vdaka Tvojmu prispevku som sa zamyslel nad tym, ze preco...
Mozno preto, ze keby som ich prejavoval, musel by som na ich konci citit tu zlu pachut toho, ako som im ublizoval...
Neviem, ci mi rozumies.... Je pre mna asi jednoduchsie, nedavat rodicom ziadne city najavo, lebo potom nie je potencialna sanca citit bolest....
Asi to bude dovod...
Takze si viem dost dobre predstavit, ze Tvoj partner je vo velmi podobnom stave... Tym, ze vie, ze Ti ublizoval, neprajavi teraz svoje city, len preto, aby s nimi neprisiel aj "cit" vycitiek svedomia, co vsetko Ti urobil...
Mozno je to vsak ale uplne inak.....
Mne totiz medzi riadkami Tvojho prispevku vyplyva otazka, ci Ta este ma rad, alebo nie.... Ci teda ma co prejavovat.....?
Ja na Tvojom mieste by som si to s nim asi vydiskutoval.
Povedz mu, ze Ti to chyba, ze je to nieco, vdaka comu by si bola stastnejsia, nez si... A pockaj...
Aspon ja by som to tak urobil....

Pekny den,

Jaro

Ahojte,
chcem sa spýtať Vás hráčov, prejavujete svojim partnerkám city? Zmenili ste sa nejako po liečbe, keď abstinujete, prišla pre Vaše "baby" konečne chvíľa kedy ste jej dokázali povedať do očí úprimne - mám Ťa rád?? Nedajbože Ľúbim Ťa???? robíte to všetci, že ste uzavretí v sebe, kedy nedokážete zo seba dať ani kus lásky????? Má to tak byť?? Ak áno, ja to vydržím, budem čakať aj keď trpezlivosť nie je moja silná stránka, ale skúsim to. Urobím pre to všetko....ale napíšte mi prosím ako mám vyrovnane a láskavo žiť bez toho, aby som vedela či ma má naozaj rád!!!