Ahoj Peto,
never tomu ze sa to neda zmenit!!! Ix tu pisucich abstinujucich je toho dokazom. Ako vidim tak poznas aj tuto stranku a aj k PC sa este vies dostat,tak preco by si sa nemohol dostat aj k dveram ktore ti mozu zmenit zivot!?

ahoj jana ja som tiez gembler vsetko som prehral,nemam kde sklonit hlavu ano co jest a hram dalej zobrem na stanici a vsetko davam do strojov neda sa to zmenit a agresivitu stupnuju neustale prehry chcem len povedat,ze si sa spravne rozhodla tu neni pomoc a ak tak len mizivoôale len u ludi co nehraju roky

Ahoj Jana,
drzim tebe a tvojim detom vsetky prsty, po nejednoduchom ale predsa velmi rychlom rozhodnuti,na novej ceste k stastnejsiemu,zmysluplnejsiemu ,slobodnejsiemu a predovsetkym zdravsiemu zivotu. Janka,vycitky svadomia musi mat niekto iny a nie ty ako 15 rokov spoluzavisla-trpiaca.Sama vidis ze on este vzdy nic nepochopil ,a mozna ze ani nikdy nepochopi a to aj napriek ix ponuknutym sanciam na uvedomenie si skutocneho stavu. Plne s tebou suhlasim,a ako keby som pocul moju manzelku pred niekolkymi rokmi,s pomenovanim Monstrum a dovolim si tvrdit ze na jeho ceste ho len v malo percentach moze niekto a nieco zastavit! Vystihla si to presne a aj trefne,zavislost z nas spravila Monstra,ktore nepoznali zlutovanie,pravdu a z laskavych a milujucich srdc sa stali len zulove vrchy,ktore sa podarilo-dari rozbijat len niekolkym z nas. Ale to je uz o inom a tvojho manzela sa to momentalne, a asi aj dost dlho tykat nebude.No ja aj napriek tomu, mu prajem co najskorsieho uvedomenia a schopnosti vydat sa smerom ,ktory mu bude otvarat oci a prinasat kvalitnejsi zivot.......

Ahoj
Som Anna už som na toto forum písala a verila ,že ja až tak nedopadnem,ale už dnes viem ,že som na tom tak isto ak nie horšie.Do teraz som si sama sebe nahovárala ,že to zvládneme s mužom verila som mu nekonečné sľuby prosby smútok .Odpúšťala som a snažila veriť.Ale včera som stratila všetku vieru a snahu niekomu pomôcť kto o to nestojí a nezaslúži si ju.Chytila som môjho muža hrať.... Neprajem nikomu ten pohľad na tú prázdnu tvár v jeho očiach bola len ľahostajnosť a nezáujem a dokonca v určitom momente som si všimla ,že on ma ani nevníma.Až do toho momentu ked som ten stroj vypla a v tom momente nastal obrat...agresivita a dokonca náznak fyzického útoku na mňa.Vtedy som si uvedomila ,že toto nemá význam.Žijem s cudzím človekom ,ktorého vôbec nepoznám,ktorý sa v jednom momente zmenil na monštrum ,ktoré vidí len stroj a nič iné.Som na úplnom dne ,ale konečne som si uvedomil,že už nechcem takto žiť.Mám deti a ie ma potrebujú kľudnú vyrovnanú a hlavne nechcem hľadať odpovede na otázky..."mami kde je oco?"...."maminka prečo plačeš?"....Dnes uzatváram jednu životnú etapu ,viem že asi ma niektorý odsúdia,že by som mu mala pomôcť.Ale ťažko je pomáhať niekomu kto o to nestojí a nechce nič robiť zo svojím životom.Prežila som 15rokov s človekom ,ktorý ma len klamal ubližoval mi.... Už nikdy nedovolím,nikomu aby moje deti plakali preto ,že ocko prehral peniaze a ja im nemám čo dať do úst.To nie je otec..... Ale aj napriek mojej bolesti mu prajem nech si dá život do poriadku .Život ide daľej a ja musím stáť obomi nohami na zemi a hlavne už nechcem žiť v strachu kde?...či hrá?...A hlavne po včerajšku sa bojím ,že jeho závistlosť spravila s neho agresívneho človeka,ktorý ma bol schopný napadnúť.
Anna