Liliana a Evula,ďakujem za vaše príspevky.Je fajn,že existuje tento portál,pretože debatovať s niekým,komu gambling nezasiahol do života by nemalo zmysel.Človek potrebuje o danej problematike čo-to vedieť,taktiež poznať životné osudy liečených či neliečených gamblérov,aby dokázal pochopiť a pomôcť svojmu blízkemu.Do manželstva som vstupovala s presvedčením,že môj život konečne nabral ten správny smer.Bola som slobodná matka s malým synčekom,ktorý mal vážne zdravotné problémy a to,že som stretla môjho teraz už manžela som pokladala za malý zázrak.Poznala som ho ako pokojného,starostlivého a milého človeka aj okolie ho posudzovalo kladne.Človek,ktorý mi mal byť oporou,ma však sklamal a ja som bola po pár mesiacoch manželstva postavená pred krutú realitu,že je môj muž gamblér.Takmer sme prišli o byt,na svetlo vyšli pôžičky,ktoré si vzal dávno pred našim zoznámením,no a preplakané noci ani nedokážem zrátať.Najhoršie na tom bolo,že jeho rodina mi to úspešne tajila.Začal navštevovať psychológa,no hoci si začal uvedomovať mnohé veci,klamal ďalej.Nedokázal si udržať prácu a keď zlyhal aj v tej poslednej,bolo mi jasné,že naše manželstvo speje do záhuby,takisto aj manžel.Prebrali sme spolu tú vážnu situáciu a uznal,že sám s tým bojovať nedokáže.Navštívil psychiatr.amb. a behom mesiaca nastúpil na liečbu na Prednej hore,kde má ostať 3 mesiace,nakoľko má aj problém s alkoholom.Je tam len pár dní,takže o živote v liečebni viem málo.Akurát len to,že si píšu denník,čo ma teší,pretože on nerád vyjadroval pocity a šprtal sa vo svojom vnútre.Teraz je to nútený robiť,tiež veľa premýšľa a prehodnocuje život a jeho priority.Pacienti dostávajú za zásluhy červené body a za prehrešky čierne,tak len dúfam,že na jeho konte budú len tie červené.Je mi ľúto všetkého,čo mi gambling vzal...strata peňazí,dôvery,lásky,nádejí...Teraz bojujeme obaja-on so svojou závislosťou a ja so s nedostatkom financií,smútkom,obavami..odlúčenie bolí,no viem,že toto je tá najlepšia vec,ktorú v manželstve urobil.Je na ňom,ako sa tým všetkým popasuje a ja dúfam,že šancu zachrániť naše manželstve využije.Ja pri ňom stojím.Ako vždy.Ďakujem,ak ste moju spoveď dočítali dokonca.Prajem vám veľa trpezlivosti,síl a šťastia.

No u nás to bolo takto. Muž je živnostník a tak musel rýchlo doplatiť aspoň SP, aby dostal maródku. Dalo sa to zvládnuť, síce s odretými ušami ale dalo. Pri ústavnej liečbe je dobré to že je tam denne s ľuďmi ktorý majú ten istý problém. Je tam prísny režim dňa rozplánovaný dokonca na minuty. To kôli tomu, aby sa naučili dodržiavať presne stanovené pravidlá.

Ahoj Evula, citam,ze si si tym presla a nesmierne obdivujem to, ako stojis pri manzelovi v takychto chvilach a hlavne aby vam to vydrzalo co najdlhsie toto spolocne obdobie, v ktorom si uzivate zivot plnymi duskami. vieme, ze vzdy je tak ten otaznik nad vsetkym...dokedy,ale viem aj,ze sa s tym da vnutorne zmierit aj ked clovek nezabudne co to vsetko obnasa. mam na teba otazku, nakolko ide o ustavnu liecbu - prebieha to cele ako PN? zvazujeme ako sa zacat liecit, ale zaroven je dolezity prijem, ktory by chybal a bez neho by sa to cele dostalo do zlej situacie, kedze teraz je to nastavene tak ako ma a plat pokryva veskere vydavky spojene so splacanim vsetkeho potrebneho. mozno sa neviem presne vyjadrit, ale asi vies ako to myslim. drzim palec aj vam a dakujeme za podporu

Ahojte kočky. Pred necelým rokom som bola na tom tak ako vy. Manžel sa rozhodol liečiť v BB. Určite Vám nemusím hovoriť aké to bolo ťažké, každá si to prežívame po svojom. Čo však viem určite, je, že ambulantná liečba nepomôže tak ako ústavná. Muž vydržal na liečení celých 7týž. I keď už po 2týž chcel odísť, pretože "mu to nič nedávalo a iba zabíja čas" Ale ako mu tam dni ubiehali postupne si uvedomoval o čo všetko prichádza v čase keď hral.
Tak ako on prechádzal fázami liečby (od nedôvery, cez hnev, bezmocnosť, nádej....) po prečítaní jeho denníkov, som si uvedomila že tými istými fázami som prechádzala aj ja. Teraz máme také kludné obdobie, ktoré bude trvať dúfam čo najdlhšie.
Prajem Vám obom veľmi veľa sili, lebo ju potrebujete....

Ahoj mimi, hned na zaciatok ti chcem zazelat vela sil a energie pocas liecenia manzela a ani si nevies predstavit ake je uzasne,ze manzel sa na tu cestu dal a spolocne ju iste zvladnete. mna prave vcera zasiahla realita, ktoru som si nechcela pripustit, ze sa raz stane a ja jej budem musiet celit. po roku abstinencie navrat ku hre, priatel sa priznal a teraz vyvstal problem, ze ako dalej. jedno je iste,ze je potrebne ist na liecenie, ale nie ambulantne, nakolko bezne skupiny nemaju uz ten ucinok. bola by som velmi rada ak by si sem napisala postrehy a prve skusenosti s liecenim manzela a jeho pokroky respektive zvykanie si na odlucenie tohto typu. dzim palce

Všetkých vás tu pozdravujem a od dnešného dňa som aj ja členkou tejto komunity.Môj manžel momentálne absolvuje prvú liečbu na Prednej hore,je gamblér.Chcela by som nadviazať kontakt s niekým z vás,pretože mi to určite pomôže.Na jednej strane som rada,že sám manžel vyhľadal psychiatrickú pomoc,no na strane druhej sa obávam budúcnosti.Sme len na začiatku cesty a ja potrebujem spriaznenú dušu,aby som to zvládla.Vďaka.