ahoj anna...neveris ale mam skoro to iste doma som 5rokov vydana mame dve krasne deti a aj tak hra....vlastne ked som si ho brala vedela som ze je gambler ze bol na lieceni ale verila som mu (aj sa snazim stale verit)ze nebude hrat prva recidiva prisla pred 2rokmi a od vtedy ma 1xza 3mesiace recidivu,posledne 5dni pred vianocami 2011 ale ako my popisal tu situaciu tak si pri nom ako hadzal peniaze odtrhol a povedal ze co to robi ze ma rodinu,a zevraj odisiel to posledný krat prehral 4000cz a dnes mam potuchy ze znova si isiel zahrat a bojim sa toho lebo mal pri sebe 8000cz,za opravu auta:( (len dufam ze neda nazrat tim automatom)...viem ake je to mat gamblera muza...ak chces aby sme si navzajom pomahali kludne mi napis aj na mobil,aspon sa budeme moct komu vyrozpravat:)...inak byvam v cr,moje tel.cislo je +420775641332 marianna
ps:chcem mu dat sancu ved mame spolu 2 male krasne deticky ktore ho nadovsetko miluju....

ahoj anna...neveris ale mam skoro to iste doma som 5rokov vydana mame dve krasne deti a aj tak hra....vlastne ked som si ho brala vedela som ze je gambler ze bol na lieceni ale verila som mu (aj sa snazim stale verit)ze nebude hrat prva recidiva prisla pred 2rokmi a od vtedy ma 1xza 3mesiace recidivu,posledne 5dni pred vianocami 2011 ale ako my popisal tu situaciu tak si pri nom ako hadzal peniaze odtrhol a povedal ze co to robi ze ma rodinu,a zevraj odisiel to posledný krat prehral 4000cz a dnes mam potuchy ze znova si isiel zahrat a bojim sa toho lebo mal pri sebe 8000cz,za opravu auta:( (len dufam ze neda nazrat tim automatom)...viem ake je to mat gamblera muza...ak chces aby sme si navzajom pomahali kludne mi napis aj na mobil,aspon sa budeme moct komu vyrozpravat:)...inak byvam v cr,moje tel.cislo je +420775641332 marianna

Ahoj, po mojich 20 ročných skúsenostiach života s gamblerom, môžem povedať len jedno. Čím skôr sa rozveď. Ja som to trpela 20 rokov. Raz hral, raz nehral, stále sľuboval.Po každej abstinencii hral ešte viac a mne to pripadá, ako keby bol v nejakom tranze. Teraz za mesiac prehrá aj 10000€ a nemá výčitky. To že mu stále pomáham už ani neregistruje, takže som to vzdala a podala o rozvod. Môžem ti povedať, že sa mi naozaj uľavilo a myslím že je to horšia závislosť ako drogy. Verím, že nechcel hrať, ale keď mal peniaze, tak ich musel prehrať. NEZAHADZUJ SVOJ ŽIVOT ako ja a čím skôr to skonči.
Aj ja som ho milovala a aj to patrične využíval, keď mi klamal a sľuboval do očí.Musí to byť naozaj silný človek čo s tým navždy prestane. Dá sa žiť s vedomím že hocikedy to môže znova celé začať?

Ahoj! Chápem čo prežívaš a je mi to ľúto, že ťa to postretlo. Neviem, či ti môžem radiť, lebo mňa postretlo v podstate to isté ale za oveľa menej dramatických okolností. U mňa prevažovala bolesť z toho že mi to vôbec vedel urobiť a zároveň strach, že nebudem vedieť bez neho byť a preto som to umelo predlžovala ako sa len dalo. teraz to hodnotím ako chybu, lebo som len naťahovala vlastné trápenie. S tým bývaním ti pomôcť neviem, ale odpoveď na otázku rozvod- ÁNO! Bude to bolestivé, ale ty si v živote zaslúžiš konečne lásku a šťastie a s týmto chlapom to NIKDY nebude... Držím ti palce a daj vedieť ako sa ti darí!

Ahoj ja som vydatá dva rok mame dieta ,predtym sme boli z manželom spolu tri roky .Prvé prejavy gamblerstva sa objavili už v tomto obdobi,neregistrovala som ich ale vtedy.Dnes som uplne zufala.Manžel nahadzal do automatu mesiac po krstinach postupne všetky penažne dary od pribuznych, nejak som to rozchodila po dlhych plačoch a rozhovoroch.Vždy som si nejak povedala ze to zvladneme .Milujem ho nadovšetko ved predsa laska prekona všetky prekažky.Dnes však o tom velmi pochybujem .Vzali sme si totiž požičku na naš rodinny dom ktory sistaviame.polovicu sme investovali do materialu. a ta druha polovica ,ktora len tak mimichodom čini asi 20 000 eur je proste TAM ......... Ale ja mu davam znovu šancu prosim potrebujem pomoc ,tolko krat mi klamal že nehra tolko krat som sa ho to pytala .Bez mihnutia oka mi klamal do očí .Pritom všetci na okolo mi hovorili že hra ja som mu verila.Zničil náš sen ,len z velkymi problemami nam dali požičku a on ju zahodil... Poradte mi zvladneme to ešte???

Mila MaryAnn,
naozaj je to, co si sa dozvedela o manzelovi, sok, a necakany sok, z ktoreho sa clovek len tak lahko nemoze spamatat. Aj ked ide o sklamanie dovery a narusenie vztahu, je to nieco ine ako napr. nevera. Pri gamblerstve akoby islo o vymenu "cloveka - partnera za peniaze". Zvlast sposob, akym sa to u Teba udialo, moze v Tebe vyvolavat a podnecovat nekompromisnost a rozhodnost pre rozchod. Clovek skor pochopi, odpusti a toleruje nejake vybocenie, ked je necakane, nahodne, vyprovokovane nejakym podnetom, ako planovane, cielavedome, prespekulovane dlhodobe, dlhorocne klamanie, podvadzanie. Tvoj manzel, podla popisu, premyslene hral voci Tebe dvojaku hru - milujuci manzel na jednej strane a podnikavy, mozno cynicky spekulant, ktory zabezpecoval len svoje potreby a tuzby. Potom aj pohlad na jeho uzasny vztah k Tebe moze vyzerat ako fraska. Verim Ti, ze musis mat prinajmensom zmiesane pocity, ked na neho myslis alebo ho vidis. Gamblerstvo je zavislost, nepozna vek, ani vzdelanie a je to dozivotny udel - stava sa z neho "abstinujuci" /ak sa toho vzda/ do konca zivota. Verim, ze ziskat opatovnu doveru po takejto skusenosti je velmi tazke , niekedy az nemozne. K Tvojej rozhodnosti Ti mozno pomaha aj to, ze nemate deti a nemusite brat ohlad na ich vztah. Pomaha este mozno aj to, ze Vase manzelstvo netrvalo desatrocia /aj ked presne udaje nepises/.
Co by mohlo hrat v prospech Tvojho manzela? Neviem, akym sposobom sa dostal na liecenie. Ked to nebolo na sudny prikaz a tym padom viac-menej z donutenia, tak klobuk dole. Ak si to priznal a zistil, ze nie je schopny sam sa vymanit z osidel zavislosti, ma bod k dobru. Treba este niekolko rokov pockat, ci je vylieceny nadobro. Medzitym by mal chodit na stretnutia abstinujucich gamblerov a dodrziavat ine prikazania, s ktorymi odchadzal z liecenia. Neviem, ci Vas nepozyvali na stretnutia pacientov a pribuznych, byva to velka podpora pre vsetkych, koho sa to tyka. Ak aj nie, mala by si tam zajst aj sama. Popytat sa lekarov, co mozes ocakavat, akemu spravaniu sa musis naucit, a velmi dobre by bolo stretnut sa s pribuznymi inych gamblerov. A to vsetko aj vtedy, ked si rozhodnuta pre rozchod. Urcite Ti to neuskodi, mozno si ujasnis svoje vlastne pocity a budes mat informacie, co sa deje v mysli gamblera, co treba zmenit v zivote a ake su skusenosti tych, ktori su dlhorocne "cisti" a ich rodinnych prislusnikov.

Pustila si sa do budovania noveho zivota, zacala si nove aktivity, pokrocila si vo vztahu s matkou - este sa treba popasovat so pocitmi vo svojom vnutri. Staraj sa o seba, nezabudni na emocie, neboj sa dat najavo zlost i smutok, ci bezradnost. Tvoj zivot ani miesto, kde ho prezivas, nie su raz a navzdy dane. Nezameriavaj sa na myslienku, ze musis byt s mamou, s ktorou to nie je take ake by si chcela. Ber to ako docasny stav a tak nad tym aj rozmyslaj, lebo inac Ta opanta zufalstvo. Potrebujes si upratat a nasmerovat svoje vnutorne pochody a to vsetko sa deje pomalsie ako vonkajsie zmeny. Nech Ta to neodradi - je to prirodzene.

Pozdravujem a drzim palce - Gabriela

Chcem Vas poziadat o radu, a zaroven o akusi podporu, ktora mi momentalne velmi chyba. Zhruba pred 2 mesiacmi sa mi stala vec, ktora by ma ani vo sne nenapadla. V ten osudny den som zistila, ze moj manzel je gambler a pripravil ma o vsetko...

Mala som velmi tazke detstvo s otcom-alkoholikom. Ked som mala 9 rokov, zomrel na nasledky zlyhavania pecene. Moja matka prezivala tazke obdobie nie len pocas otcovho zivota, ale i po jeho smrti. Vychovavala ma velmi prisne. Mam este mladsiu sestru, a kedze ona je o 6 rokov mladsia odo mna, vsetko zle som si "odskakala" ja. Velmi tazko som znasala svoj udel, uzavrela som sa do seba. Ked som mala 15 rokov, zalubila som sa do muza, o 5 rokov starsieho, ktory byval par metrov od nasho domu. Poznali sme sa vlastne uz od malicka. Vyvinul sa z toho nadherny vztah. Nasla som lasku, ktora mi v zivote tolko chybala (Mozno moja mama tu lasku v sebe ma, ale jej autoritativne vystupovanie na mna posobilo velmi zle). Vztah s matkou sa s pribudajucimi rokmi este zhorsoval, lebo videla, ze sa citim silnejsia, ked mam niekoho, kto ma vo vsetkom podpori a podrzi. Ked som mala 18 rokov, problemy sa natolko vyhrotili, ze ma mama vyhodila z domu (kvoli banalnym veciam). Brala som to ako hroznu krivdu. Vzdy som sa slusne spravala, snazila som sa jej vyhoviet vo vsetkom... Mala som pocit, ze vsetko, co urobim, ci uz to je dobre, alebo zle, je namierene proti mne. Prijala ma priatelova rodina. Byvala som u nich zhruba 1 rok, kym sme si s priatelom prenajali byt. Nasla som si dobru pracu (priatel uz davno pracoval, kedze bol starsi). Postavila som sa na vlastne nohy. Zosobasili sme sa, vzali sme si uver v banke a kupili si byt, vybudovali sme si krasne manzelstvo aj domov. Zacalo sa mi darit aj v praci, dosiahla som dobry karierny rast. Manzel mi pomohol rozvinut sebavedomie, ktore mi tak chybalo. Vztah s mamou sa medzitym urovnal, nevracali sme sa viac k dramatickym udalostiam mojho odchodu z rodicovskeho bytu. Odpustila som jej, i ked nikdy neuznala svoju vinu. Vzdy som sa jej bala, a bola som slusne vychovana, brala som to ako nutnost byt zaviazana rodicom. Manzelstvo ma dokonale naplnalo. Konecne som nasla to, co som dlhe roky hladala. Manzel mi bol nie len partnerom, ale i otcom, matkou a najlepsim priatelom. Velmi sa staral o domacnost, o mna, o nas vztah. Vedela som, ze mu na mne zalezi. Okrem prace sme vsetok volny cas travili spolu. Bol velmi zodpovedny. Velmi tuzil po detoch, ja som ale v tomto bola dost zdrzanliva, chcela som sa najskor zabezpecit po financnej stranke, aby som priviedla deti do usporiadaneho domova. Proste, nechcela som jednoducho, aby boli take chudobne, ako som bola v detstve ja. Na dieta som chcela byt dostatocne pripravena nielen po psychickej, ale i fyzickej stranke.

Jedneho dna som ale zistila, ze zmizol obrovsky obnos penazi z mojho uctu (kde som setrila peniaze na auto), ktore minul moj manzel. Za velmi dramatickych udalosti usiel, ja som sa nastahovala k mojej matke. Takmer som spachala samovrazdu, velmi som niekoho potrebovala. Zazila som sok. Postupne sa zacali objasnovat dalsie veci. Peniaze mi nezobral jednorazovo, ale postupne, pocas niekolkych rokov. Nevedela som o tom, lebo pocas tychto rokov falsoval vypisy z mojho uctu. Takisto podplacal jedneho cloveka (pre mna neznameho), ktory bol vyberat pravidelne nasu postovu schranku, pocas toho, ked som bola v robote. Nemala som teda sancu zistit pravdu o uveroch, ktore manzel nebol schopny splacat. Okrem toho, ze som bojovala o svoj zivot, rozmyslala o samovrazde, musela som sa pasovat s pravom, celit exekutorom. Jeho matka sa ho ujala, zacala dokonca splacat jeho dlzoby. Robila (a doteraz na mna robi natlak, a snazi sa na mna zhodit vinu. Priznala som sa jej, ze sa s nim chcem rozviest. Bojovala som s obrovskou bolestou v mojej dusi. Napisal mi par listov, ktore ma donutili k slzam. Viem, ze bez neho nemozem zit. Bol pre mna vsetkym. Ale nemozem zit ani s nim. Citim to ako hrozny podraz. Nemozem sa zmierit s tym, ze mi tak hrozne klamal. Podala som Navrh na rozvod (este stale som vsak nedostala pozvanku na pojednavanie), a rozhodla som sa manzela navstivit s umyslom oznamit mu moje rozhodnutie o rozvode a takisto vyriesit veci ohladne byvania. Velmi zle som prezivala stretnutie s nim (bolo to par dni dozadu), nedokazala som sa ubranit slzam. On plakal tiez. Posobil na mna velmi rozumne, vidno ze psychiatri a terapeuti v liecebni robia dobru pracu. Snazila som sa zabudnut na lasku a riesit veci logicky. Tento tyzden sa ma vratit domov (vydrzal tam cely liecebny proces) a ja mam obavy, ze pridem o nas byt, o moje "utocisko". Samozrejme, ze on chce, aby sme zostali spolu. Ja som sa mu snazila vysvetlit, ze s nim uz nechcem byt. Povedal mi, ze moje rozhodnutie akceptuje a zalezitosti ohladne byvania vyriesime tento tyzden, ked sa vrati. Bolo mi z toho jasne, ze on uz nerozhoduje sam za seba, ze jeho zivot riadi jeho mama. On citi, ze dlhy, ktore mama uhradila za neho bude musiet vratit jej. Predat byt a tym sposobom vratit peniaze mame je pre neho najjednoduchsia cesta. Mala som z toho pocit, ze uz nie je pravda to, co povedal predtym, ale ze bude bojovat o svoju polovicu bytu (koniec koncov ma na to zakonite pravo). Ak by aj pristupil na to, ze ja dostanem byt, nemam sancu vyplatit mu jeho ciastku. Zostala som na mizine. Nejde mi o majetok, ale nemozem byvat s mojou matkou, lebo viem, ze za to, ze mi teraz pomohla, bude chciet v buducnosti "protisluzbu". Uz teraz mi naznacuje, ze ked byvam v jej byte, budem ju musiet posluchat. Ja som ale dospely clovek (26). Nemam pravo na rozvoj vlastnej osobnosti? Nemam u nej ani postel, nemam tam vlastne miesto, ktore velmi potrebujem, a stale sa mi tam vracaju zle spomienky z mladosti. Jedine pozitivum, co som na tomto vsetkom nasla je to, ze moja mama ma poziadal o odpustenie, a priznala, ze na mna bola po cely zivot nepravom kruta. Vysvetlila mi, ze musela nejako ?ventilovat? stres, a ja som bola vzdy naporudzi. Viem, ze taka uz bude navzdy. A bojim sa toho, nechcem stratit aj ju, lebo momentalne je jediny clovek, ktory mi moze pomoct. Moj byt pre mna znamenal pocit bezpecia. Viem, ze pravo ohladne bezpodieloveho vlastnictva majetku manzelov je nekompromisne. Viem, ze vsetko sa nejako da vyriesit. Ja uz ale neviem, ako dalej. Moja svokra, takisto aj prakticka lekarka a dokonca psychologicka vyvolavaju u mna pocity viny za to, ze som sa rozhodla manzela opustit. Ja viem, ze patologicke hracstvo je choroba, ale nestaviam sa k tomu tak, ako keby to bola napr. rakovina. Beriem to tak, ze je to choroba, do ktorej clovek sa dostane umyselne. Uz len samotny fakt, ze zacal hrat je pre mna nepochopitelny. Zodpovedny clovek nehra hazardne hry, nie?! Rodina bola a je pre mna najdolezitejsi zmysel zivota. Nedokazem podstupit taketo riziko. Aj ked manzela velmi lubim (a pravdepodobne budem lubit do konca svojho zivota). Nasla som si rozne sposoby, ako zvladat hlboku depresiu. Zacala som normalne jest, vela sportujem, citam, pracujem, prijali ma na vysoku skolu... Hladam nove a nove cinnosti, ktore mi pomozu zabudnut. Vsetko robim s velkou nechutou a sebazaprenim. Ale nemam uz silu. Na to, co som predtym hravo zvladala, musim teraz vynalozit dvojnasobok svojej energie. Predchadzaujuci tyzden, po tom, ako som navstivila manzela, stratila som vsetok zbytok svojich sil, bola som znova na zaciatku. Dnes (po 5 dnoch) uz zase viem, ze budem bojovat za to, aby som nasla svoj zmysel zivota, aby som bola stastna, aby som vsetko hladko vyriesila, a hlavne aby som co najskor zabudla... Viem, co chcem robit, ako to chcem robit, a ako to mam robit, ale stale u mna vitazi srdce nad rozumom, aj ked chcem, aby to bolo opacne. Bojim sa, ze srdce premoze rozum, vratim sa k manzelovi a bude ma klamat do konca zivota. Dalsi taky incident (strach o zobratie majetku exekutorom) by som uz neprezila. Nikdy som nedostala od nikoho ani korunu, na vsetko som si podstivou pracou zarobila sama. To, co som si vybudovala vlastnymi silami ma pre mna obrovsku hodnotu. Nemyslim materialnu, ale duchovnu. Mnoho ludi mi vravi:"Mas 26 rokov, cely zivot pred sebou". Ja som ale v tom mojom "kratkom" zivote uz tolko prezila, ze si pripadam o 20 rokov starsia. Nemam skutocne chut hladat si partnera (moj manzel bol jediny partner, ktoreho som vo svojom zivote mala). Zmierila som sa asi uz aj s tym, ze mozno nikdy nebudem mat deti. To, co momentalne potrebujem, je skutocne iba klud. Som ale strasne zaneprazdnena v praci, okrem toho este skola, zalezitosti ohladne rozvodu, majetku, a hlavne zlomene srdce. Kazdu sekundu si nahovaram, ze ho uz nemam rada, ze ho dokonca nenavidim. Ale nie je to pravda a bojim sa, ze mu odpustim. Viem, ze to nesmiem urobit. Alebo ano? Prezila som niekolko nadhernych rokov so svojim manzelom, zabudla som na to, co som prezivala v detstve. Nechcem uz ale hladat nikoho, na koho by som sa naviazala, aby som si tym vynahradzala nenaplneny vztah s matkou ani manzelom. Chcem zit sama pre seba. Ale neviem to. Ak nezijem pre niekoho ineho, moj zivot nema zmysel. Viem, ze u gamblera existuje sanca pre zvladanie zavislosti. Je to ale velke riziko, bez zaruky uspechu. Klamstva, ktore dokazal vykonat su tazko kontrolovatelne.
Mozno neexistuje rada na moju situaciu, mozno sa az prilis lutujem... Psychologicka mi velmi nepomohla, preto hladam tento sposob. Potrebujem vediet, ci rozmyslam spravne, alebo nie. Nemam sa komu zdoverit, mam pocit, ze ma nikto nechape. Pomohlo uz len to, ze som to sem mohla vsetko napisat.
Dakujem