Emil ja som prvy raz isiel na liecenie v roku 1996 moj impulz vtedy aj teraz ked po recidive abstinujem 29 mesiacov bola moja rodina a pri mojej recidive to bolo aj vedomie ze takto zit nechcem lebo uz som vedel ze ak so sebov nic nespravim pridem o vsetko o manzelku ktora ma ma rada o dve krasne deti o celu rodinu a to aj o rodicov a priatelov. Mal som tiez noz na krku a vedel som ze existuje pre mna len jedna spravna cesta "ABSTINENCIA"a to aj od alkoholu ktori bol spustacom mojej hry.Druha cesta je cesta do zahuby a postupneho znicenia seba aj vsetkych blizkych ktori trpia s hracom ak ho nezavrhnu nie preto ze by ho nelubili ale preto ze myslia aj na seba a svojich blizkych ktori ich tiez potrebuju.
Emil citim v tom co pises tvoju velku obavu z toho ze je to choroba na cely zivot no ako vravi jeden moj kamarat az abstinencia mu otvorila oci a dokaze zit naplno a myslim ze tak to citim aj ja takze to ze dodrzujem urcite veci neberem ako zataz ale snazim sa to brat ako samozrejmost a poviem ti ze nic neni krajsie ako to ked vidis ze laska ktoru davas ludom v tvojom okoli sa ti vracia ze moje deti su teraz na mna hrde s manzelkou sa mame stale o com rozpravat a zijem krasny zivot ale samozrejme aj so starostami ale tie su len take malicherne oproti tomu ake som ich mal pri hre.Preto to ze som na celi zivot chori nevnimam ako daku tarchu ale ako moznost zit naplno a poviem ti ze neviem ci by moj vztah s mjou rodinou bol taki krasny aj keby som nebol abstinujuci hrac.Ako sa povie vsetko zle je na nieco dobre, preto nestracaj nadej a snaz sa zo vsetkych sil aby tvoj syn co najskor isiel na liecenie. Prajem tebe aj tvojej rodine vela krasnych dni sice s hracom ale abstinujucim no vsetko ma v rukach tvoj syn my vsetci mu mozme len pomahat pri abstinencii. AHOJ Dejwy.

Nemáš zač Emil ďakovať- ved toto by malo byť úplne prirodzené si takto pomáhať aj ked aspon radou- každý z nás sa raz môže dostať do problémov.Pýtaš sa čo ma nakoplo stým bojovať?!No mna hlavne to že už som sa nemohol pozerať sám na seba v zrkadle, a už vôbec nie ľudom do očí ktorých som desať rokov klamal, ubližoval a finančne okrádal o ich úspory, ktoré som strašne pomaly vracal späť a začínajúce problémy v práci. Je to ozaj veľmi ťažké povedať si dosť a začať úplne odznova a bez automatov. No chce to hlavne chcenie a úplne zmeniť svoj životný štýl a kolobeh ktorý bol dovtedy. U mna to začalo tak, že som odovzdával a odovzdávam všetky peniaze čo mám priateľke, vyhýbam sa herniam a miestam kde sa tie stroje nachádzajú a každý den si plánujem svoj program aspon trošku aby som nemal hluché chvíle a tým čas na rozmýšlanie čo keby som dnes mohol ísť si zahrať a vyhrať. Proste musel som si spraviť harmonogram- práca, koníčky, rodina, príroda atď. Nie špinavé smradlavé herne plné závislých ľudí na ktorých je vidieť úplnu rezignáciu a nechuť stým bojovať. Práve naopak chce to optimizmus a silnú vôlu- všetko sa dá zvládnuť a na tvojom mieste úplne prvé čo sprav zober syna do BB aspon na klub- Tak začni. ostatné musí tvoj syn pochopiť a začať odznova-úplne inak ako doteraz. Píšeš že sme bud odliečený alebo abstinujúci hráči no chorý do konca života. poviem ti na to svoj názor-ten kto sa podla mna dostane z hocijakej závislosti a vydrží do konca života abstinovať tak ten človek u mna dokázal velmi veľa-bude odolnejší do budúcna voči viacerým starostiam a problémom a jeho výhra je šťastná rodina, úsmevy na tvárach ľudí ktorí v to už ani nedúfali a bol to pre nich priam hotový zázrak.Ver mi pre mna ako abstinujúceho je to niečo krásne toto zažívať a vidieť že aj ja môžem dať vôkol seba radosť a nielen dlhy a problémy. Držím ti palce Emil aby si to zo synom spoločne zvládol- Dokážete to.s pozdravom ginera-Ľuboš

Dakujem vsetkym za rady. Budeme sa snazit s nim porozpravat a vydiskutovat si, co sa s nami deje a hlavne co sa deje s nasim synom. Dufam, ze sa k tomu postavi pozitivne a prehodnoti vsetko, co je zle a co naopak dobre na zivote. Skusime navstivit BB alebo aspon ist na klub ako pisete. Otazkou je vsak to, ci ma dostatok sil bojovat. Ako citam nikto sa nikdy nevylieci, vsetci su len odlieceni alebo abstinujuci. Najhorsie vsak na tom je, ze sa to moze spustit zasa kedykolvek...Bojime sa...avsak chceme, aby nas syn zil zivot ako kazdy druhy clovek. Este sa Vas spytam - co Vas donutilo k abstinencii alebo aspon chceniu sa vyliecit, ci uz z drog alebo automatov ? Ako s tym bojujete alebo predchadzate,aby ste znova neupadli ? Poradte, co ako prve, co Vas dokazalo tak povediac nakopnut s tym prestat. Dakujem, Emil.

Emil je to tak že zdavý človek ktorý nikdy nebol na ničom závislý veľmi ťažko chápe toho kto je závislý a čo vidí na tej veci ako sú trebárs automaty. To sa nedá vysvetliť- ten kto to neprežije to nepozná.Ale budem rád ak to už nikto nikdy neprežije.Aj ja som mal dni a noci čo som preflákal po herniach , prišiel som domov bol som nervozny a najradšej som sa zavrel do detskej a nikoho som nechcel vidieť. Je to strašné obdobie ktoré nikomu neprajem no o to krajšie je zobúdzanie ked si z toho vonku- veľa vecí vidíš úplne inak. No za všetkým je proste to že musí prestať hrať a k tomu ho musíte doslova dokopať. Vieš ja tiež abstinujem krátko, ale robí, všetko preto aby ma nelákali herne. Som zamestnaný a teraz som mal týžden dovolenku tak som si vybavil dalšiu prácu aby som mohol splácať svoje dlhy a nielen tak ležať doma na posteli. A predovšetkým som vyplnil prázdny čas ktorý som inokedy trávil v herni. No a ked som prišiel domov tak som bol z tej fyzickej práce tak unavený že som ani nemal myšlienky na hranie a automaty, ale bol som omnoho radšej pri mojej láske, ktorá mi otvorila oči. Želám aj Vám aby Vám takto šťastne skončil tento príbeh aj ked ma ešte čaká dlhá cesta. No vždy sú najťažšie začiatky. S pozdravom Ľuboš-ginera

Emil, sme v podobnej situácii ako vy, len sú to drogy. Syn bol 5 dní na ulici, potom 2 dni doma a opäť odišiel. Teraz už 3 dni o nom nevieme. Prvý en bol najhorší, ako matka som sa ale zobudila a povedala som si, bud sa z toho dostane, alebo ...
Som presvedčená, že nič iné, len tvrdý postih mu nepomôže, tiež som tomu dlho nechcela veriť. Otvorte oči a nedajte sa zničiť. Syna nesmierne milujem , je pre mna všetko, ale musím to vydržať.
Eva

Emil zdravi clovek nemoze pocopit hraca lebo on je proste zdravi a vazi si zivotne hodnoty ktore ma co hrac nie . Emil skus si precitat tie knihy co som pisal a mozno trochu pochopis co sa odohrava vo vasom synovi a aj vo vas.

Dakujem Vam vsetkym za rady, preberali a preberame tuto vec s manzelkou denno denne. Kolkokrat sme si povedali, ze ak to urobi este raz, koniec vsetkemu a pojde z domu. Pravdou je , ze je to nas jediny syn a nikdy sme nedokazali riadne zakrocit a vyhodit ho z domu uz vobec nie. Nezniesol by som to pomyslenie, co sa s nim deje, ci ma dat co do ust, ci ma kde spat, ci je v poriadku. Najhorsia je predstava, co ak by si nieco urobil ? S tym by som sa nikdy nezmieril a manzelka by nedokazala tu tarchu uniest.
Na druhej strane si uvedomujeme, ze nas zneuziva po citovej stranke i financej stranke.
Nikdy sme nepoculi z jeho ust slova vdaky, ani len za pozicanych 100 korun na cigarety. A to nespominam vsetky tie dlhy - o ktorych vieme i nevieme. Neviem, ci si vobec nieco uvedomuje alebo nie, ale tu uz ani vyhrazanie sa nepomaha. Casto hovori slova, ktorymi sa nas velmi dotkne a ktorymi nam sposobuje velku bolest, pre to vsetko, co sme pre neho urobili.Velmi sa zmenilo jeho spravanie voci vsetkym, dokonca i jeho kamarati mu chceli kedykolvek pomoct so slovami, tomas, ak to na teba pride zavolaj nam, prideme za tebou. Nikdy to neurobil, neviem, co ho ovlada a co to sposobuje. Snazime sa vzit do jeho situacie a pochopit jeho problem aj tym, ze som zacal navstevovat tuto stranku. Manzelka je utrapena ja tiez a syn len beha po herniach. Rano vstane, naje sa, ide z domu, pride az predvecerom cely strhany, zavrie sa do izby , s nikym nekomunikuje.V noci nespi, prechadza sa po byte a ked spi, strha sa zo snov. Nedokaze nam nic povedat. Preco nam nepovie, co sa s nim deje ? Sme predsa jeho rodicia. Emil.

ahoj emil....tvoj pribeh mi trosku pripomenul cloveka s ktorim som dost intenzivne prezivala posledne 4 mesiace....aj on je len 21 rocny mlady chalan....ma za sebou jednu ukoncenu liecbu a jednu opustil z disciplinarnych dovodou....tento chlapec mne,svojej matke,bratovi aj kamaratom tlacil haluski do hlavi ako pokial bude mat mna tak hrat nebude....ale asi tak dva tyzdne som ho podozrievala ze hra pretoze aj ja som odliecena gamblerka a viem presne co robime ako sa spravame a ako klameme...jednoducho som ho prekukla a zo strach ze by ma o nejaky ten cas polozil na lopatky ako sa hovori som ho poslala k vode...na druhy den sa priznal ze uz dva tyzdne po lieceni opat hral....jeho matku to tak polozilo ze povedala dost a marek je na ulici ako sa hovori....nik nevie ci hra alebo nie...teraz je len na nom ako sa rozhodne ale aby to tak nevyzeralo ze chcem pissat o sebe tak ta rada....uz ste niekedy skusili dat poslednu sancu,zavriet dvere a viac sa nestarat....trha to srdce ked vidite ko vase dieta prosi ale raz sa to stat musi....zavelte tvrdou rukou....takou akej sa zlakne...lebo len to pomaha ked mame na krku noz...

ahoj Emil som abstinujúci hráč, ktorý sa ti skúsi pomôcť radou. ako písal Dejwy je čas aby tvoj syn bol sám za seba zodpovedný a podľa toho sa aj správal. Nie len prísť za rodičmi len vtedy ked potrebuje peniaze a je zle. Je pravda že ak za neho budete dalej platiť "sekery" kade tade tak to nikdy neskončí. Viem to z vlastnej skúsenosti. Dokiaľ som mal odkiaľ brať dotiaľ som búšil do automatov čo to dalo.Proste to musí skončiť- žiadna hotovosť pre neho. No 1 krok je ozaj dotiahnuť ho do BB na klub aby si uvedomil čo vlastne robí a čo spôsobuje svojím blízkym a to čo najskôr aby nebolo príliš neskoro.Neviem ako je na tom po psychickej stránke ale ver že tie príbehy ktoré bude počuť na klube zamávali aj oveľa silnejšími osobami. A hlavne ide o to že sú tam ľudia špecializovaný na liečbu tejto závislosti, ktorý vedia čo robia a už mnohým ľudom vrátili do sŕdc radosť a na tvár úsmev.Zachránili mnoho životov,rodín a zabránili mnohým tragédiam.Za to im patrí veľká vďaka.Aj ja som kvôli sebe a automatov prišiel nielen o financie ale aj o mnoho vzťahov a priateľstiev. No čím viac nehrám tým viac sa mi vracia všetko späť-priatelia, zdravie,pokoj a mám opäť svoju lásku a do života veľa snov a prianí, ktoré si chcem splniť. akže držím palce a na syna budete musieť byť v tejto otázke nekompromisný. A už vôbec si o nekladte za vinu.Tu pomôže len rýchle a nekompromisné riešenie-ísť do BB čím skôr. Držím palce tebe tvojej rodine a aj tvojmu synovi. Dá sa to zvládnuť, treba len chcieť.

Ahoj Emil som odlieceny hrac ,pomoct synovi paradoxne naiviac pomozes tym ze nebudes nad nim drzat ochranu to znamena ze zodpovednost za to co robi bude niest on a nie cela vasa rodina.Neviem ci tvoj syn ma vobec dake vycitky za to ze hra lebo horuce gastany ste tahali z ohna vy.Tvojmu synovi momentalne pomoze len liecenie ani nie psychiater ku ktoremu by ste chodili treba najst sposob ako syna donutit ist na liecenie a dufat ze sa mu tam rozsvieti a vezme svoj zivot znova do vlastnych ruk.Vratit zivot do normalu nepotrebuje len tvoj syn ale cela tvoja rodina ,lebo len z toho co si napisal je jasne ze trpite spoluzavislostou, nemali by ste za to ako sa sprava vas syn vynit seba a naozaj porozmyslat nad tym ze jemu naiviac pomozete tym ze ho nechate padnut na dno lebo clovek ktory je na dne si az potom zacne vazit to co je na zivote krasne a dokaze ocenit to aky je zivot bez hry tiez krasny.Takze ak to zhrniem prestante syna tahat z kase a skuste ho doviest do BB mozno na zaciatok na klub alebo rodinu terapiu pre vas s manzelkou by som odporucil aby ste si precitali knizky Koniec spoluzavislosti a Plamene zavislosti. Drzim palce a budem velmi rad ked sa niekedy stretneme na Klube v BB.

Ahoj vsetkym, volam sa Emil, mam syna, ktory hra automaty a uz nevieme s manzelkou co s tym ako mu pomoct. dostali sme sa do tazkej financnej situacie s tym, ze sme mu pomahali vyrovanat vsetky jeho dlzoby a pozicky. No teraz to uz zaslo prilis daleko a nevieme ako z toho von. Najhorsie je, ze svojim chovanim si ani neuvedomuje aku bolest nam sposobuje, ci uz je to hranim alebo jeho spravanim sa voci nam. Nikdy nam za nic nepodakoval, vzdy len povie, ved ja som sa nikomu neprosil. S tym to vzdy konci. Nezaujima ho nase trapenie a ochota pomoct mu. Neviem, co ho postavi na nohy a ci vobec nieco. Dokonca mal i vela priateliek, ktore ho nechali kvoli automatom, pretoze vzdy si vsetko prehral. K automatom pripisujem i jeho klamstva. On uz ani sam nevie, ci hovori pravdu alebo klame. Kolkokrat sme s manzelkou zistili ako nas oklamal, i ked to bolo vzdy po urcitom case, nie hned. O to viac to zistenie, ze nas klamal bolelo. Ale je to nas syn, prosim poradte, co robit. Vsetci tu pisete, ze kazdy musi chciet prestat sam. Ale co ak nechce a je mu vsetko jedno ? ci je v dlhoch alebo nie ? Z jednej strany pripisujem chybu aj nam rodicom, pretoze sme mozno nedavali dostatcny pozor na nase deti, co robia vo volnom case ako ho travia, akych maju kamaratov. Mozno bolo i mojou chybou, ze som chcel mat zo svojho syna niekoho a to sa mi nepodarilo. Mozno napriek mojim snaham alebo vyzadovaniu si niecoho sa ku nam otocil takymto sposobom. Chybou bolo mozbo i to, ze som nemal dostatocny vztah k synovi, nezaujimal som sa, co robi, kam chodi...Nikdy sme sa nerozpravali ako otec so synom a mozno to bola prave ta chyba, za ktoru platime svoju dan. Dakujem za rady, Emil.