ahoj Dusiander,

podľa mňa aj jeden aj druhý názor má niečo do seba. Neviem či sa hanbím za svoju chorobu, ale vieš ako dokážu ľudia rozobrať to , keď im povieš, že si bol dva mesiace na psychiatrií na PH, ich nezaujíma prečo si tam bol a že si niečo urobil proti tejto chorobe. Ja som rád, že som tam bol a niečo proti tomu urobil. Ja sa skôr prikláňam k druhému názoru, u mňa ako som písal o tejto chorobe vie aj moja nadriadená, vždy ked na mne vidí, že som zadúmaný,smutný tak sa ma opýta či sa niečo deje a viem ,že ju by som tiež nechcel sklamať, keď cítim od nej podporu. Tak, že mám aj takú kontrolu v práci, keď, že tam máme stavkovú kanceláriu po ruke. Zatial mám v hlboko v sebe , že nehcem hrať a robiť zle sbe aj okoliu a darí sa. Nepočúvam z každej strany čo sa môže stať, ale si to uvedomujem sám.

pekný(u nás upršaný)víkend
s pozdravom Marcel.

Ahoj Marcel.
ja si myslím že našs choroba je taká istá ako každá iná,len ma iné symptony a to hlavne v jej následkoch!A dobreme vieme že sú aj choroby ešte horšie-strašnejšie.No mne sa vždy zdá akoby si sa hanbil za to že si ochorel a to práve touto chorobou. Čítal som mnoho názorov od odborníkov na správanie sa chorého a to hlavne po liečbe tejto choroby,ktorí tvrdia že je lepšie ju priznať okoliu-zamestnavateľovi než to tvrdošijne zatlkať a báť sa v podvedomý kedy sa to raz všetko prevalí.Odvovodňujú to aj tým že tak sa u chorého lepšie dosiahne rešpekt a pokora pred touto chorobou,lebo je za tým strach zo zlyhania pred tými ktorí o tom vedia. Ty by si asi za svoje zlyhanie -recidívu skladal účty len svojej priateľke.A to je vraj málo,lebo aj kritiky a straty dôvery by si si,,užil" veľmi málo.
No a na strane druhej zase odbornici vravia že netreba sa so svojím problémom-chorobou zdôveriť každému ale len najbližším ,ktorí sú ochotní ti pomôcť.Je to v súvislosti zo škodoradosťou a inými faktormi z toho vyplyvajúcimi.A dodavajú, že neustalým priznavaním sa k svojej chorobe ju podporujeme a uisťujeme svoje podvedomie o tom že sme vždy chorí! A to isté tvrdia aj o cluboch ,ktoré sú podľa nich okrém iného aj udržiavateľmi našho podvedomia v neustalom strehu a napäti. Dokladujú to stavom napätia pred sedením clubu-dobíjanie bateriek a uvoľnením po ňom!A samotný James Wiliams pri liečbe modernou modlitbou to vylučuje temer absolutne!A tvrdí že neustalím pripomínaním si choroby ju nemôžeme v našom podvedomý potlačiť a jej neustavným pripomínaním si jej svoj stav len zhoršujeme!
Aký máš na to názor ty Marcel? A ešte mi skús povedať-napisať,čo vlastne neustále pociťuješ pri počúvani toho čo už tak sakramenský dobré poznáš a to aj z následkami? prajem dobrú noc,ďusiander.

Ahoj Dusiander,

liečbu som absolvoval nornálne ako PN,papier o PN som poslal priamo na centrálu(čo bolo divné u nás v práci)papier na penize mi chodila brať mama k doktorke a vždy ho zaniesla do práce(aby mi ho neposielali z PH) O mojom probléme som informoval riaditeľku - moju priamu nadriadenú, s tým, že nikdy som jej neklamal a nechcel som ani v tomto, môj problém sme prebrali a zhodli sa na tom, že ostatných o tom nebudeme informovať, mal som od nej plnú podporu a mám ju do dnes.
Dnes ti neviem povedať čo bolo doležitejšie či môj zdravotný stav, alebo praca a financie, určite som chcel s tým niečo robiť a vedel som, že ak prídem o prácu bude to oveľa ťažšie, keď že splátky boli vysoké.
Manželku nemám, ale mám priateľku s ktorou sme už 11 rokov a sedem spolu žijeme. Nechcel som stratiť tento vzťah tak aj pre to som sa rozhodol ísť na liečbu, možno keby ma naozaj vyhodila a ukončila vzťah dopadlo by to úplne ináč. Bolo to také tak sa choď liečiť a ja , že to nie je také jednoduché ale dobre...
asi by som volil rovnaký postup, táto diagnoza je vec , ktorá sa nedá len tak niekomu zavesiť na nos.
Dobytie bateriek - tiež som sa s tým stretol až na kluboch, alebo u chalanov, ktorý boli na posilovačke počas mojej liečby. u mňa to spičíva v tom, že od terapeutov si tam pripomeniem niektoré pravidlá, ktoré treba dodržiavať, vypočujem si príbehy ľudí s rovnakým problémom, a uvedomím si kde som mohol a v prípade zlyhania aj môžem skončiť(a nechcem), a stretnutie s chalanmi , ktorí boli so mnou na liečbe. Na kluby chodím tak, že si vezmem dovolenku a proste idem, na to na čo mám dovolenku sa v práci nikto nepýta, ale riaditeľka vie kam idem:))


s pozdravom Marcel.

Ahoj Marcel,

takže to znamená že ty si si ani marodku nenechal preplatiť za liečbu a absolvoval si ju v ramci neplateného voľna v kombinácii s dovolenkou?

Čo bolo pre teba dôležitejšie pri rozhodovaní o nástupe na liečbu,tvoj zdravotný stav alebo záchrana práce a s ňou spojené financie?

Akú úlohu pri tvojom rozhodovaní hrala vtedy tvoja manželka deti?

Dnes by si volil ten istý postup,alebo by si postupoval tak,ako pred liečbou?

Marcel v čom spočíva dobijanie bateriek,stretával som sa stým aj počas mojej liečby od ľudí ktorí prichadzli na preliečenie,ale je tomúto akosi neviem prísť na koreň a ani chuť. A to chodíš na tie kluby tajne alebo anonymne?

Marcel, a ani čítajúci, neber-te to ako provokáciu ale len ako mojú restimuláciu do obdobia terápie v skupine alebo komunite. Proste som si vybavil určité okamihy a správanie sa mňa a mojích spolupacientov s psychoterapeutkou pri riešení naších spoločných problémov.Ďakujem za pochopenie a prajem príjemný dobrý ďeň....

ahoj Dusiander

ja som sa nebránil zuby nechty od psychiatra a liečenia, len som nechcel príť o robotu, keď že dlhy treba splácať, mal som obavu , že sa to v robote dozvedia a pri mojej funkcií som si to nemohol dovoliť, ale to je na dlho. Všetko som to premyslel a išiel na liečenie. Na kluby nechodím na každy, ale pokial sa dá tak si zo spolupacientami zavoláme a stretneme sa tam, dobijeme baterky a ideme domov, zatiaľ sa mi darí abstinovať. Zatiaľ to mám v hlavičke zrovnané aj keď červíček nikdy nespí.

S pozdravom.

Ahoj...ja som abstinujuci gambler....mam 21rokov a uz rok a pol nehram automaty....zo zaciatku som si myslel ze to zvladnem a ze prestanem hrat....no keby rodicia neprisli na to ze som im z uctu kradol peniaze asi by som bol v base, alebo bezdomovec, alebo mrtvy, nieco z toho urcite....rodicia ma dali do liecebne v Prešove na charite lebo som tam mal znameho a on ma tam dostal...nikdy by som nepovedal ze po takom niecom sa poucim a porestanem hrat....bol som tam 3mesiace a za tie tri mesiace mi to strasne vela dalo...vies u niekoho je to na dlhsie, u niekoho na kratsie, ja som odisiel stamad po 3mesiacoch dobrovolne, ale rodicia ma nechceli prijat a tak som isiel byvat k babke....nikdy som jej nic neukradol a ani som nehral odvtedy a to je asi rok a stvrt plus ta chartia 3mesiace....podla mna by si sa mal dat liecit bez ohladu na to v akej si situacii ver mi sprav to, velmi ti to pomoze, je cas na zmenu a sprav to hned, okamzite ak sa da, lebo nikdy nevies co sa ti stane zajtra...vyhladaj najblizsiu liecebnu a chod a zmen zivot...zivot je krasny, ale gamblerstvo nieje zivot

Ahoj marcel

o percentách hovoríš teraz po liečbe,ale aká bola skutočná skutočnosť keď si sa bránil zuby nechty a o psychiatrii si nechcel ani len počuť!? Čo hralo hlavnú úlohu zlomu tvojho odporu pred nástupom na liečbu? Dokážeš si spomenúť? Čo ti dávajú kluby? V čom vidíš ich prínos pre zachovanie tvojho stavu v abstinencii a smerovania cesty v zmene štýlu života a zmyšľania v ňom?

Ahoj Dusiander,

bolo to tak 50 na 50 a uvedomil som si , že to je problém, diagnóza a že sám si stým neporadím. Zas aby si si nemyslel toho športu nebolo zas tak veľa, my sme tam mávali program cca do 15:00 a potom už bol relax, vychádzky, večer denníky, témy, často sme spolu debatovali medzi sebou, čítal materialy, ktoré nám boli k dispozícií...Či som tam dostal všetko? určite som sa dozvedel veľa o tejto chorobe, závislosti a ako zvládať krízové situácie. Asi som tam dostal dosť , keďže sa mi darí abstinovať. Doliečovanie u mňa funguje tak, že chodím na kluby, voláme si medzi sebou , že ako sa nám darí, a plánujem aj posilovaciu liečbu, sem tam si prečítam zošity, ktoré som si písal tam.

Prajem pekný slnečný víkend.

Ahojte....
Tak od zajtra nám začína nový život idem po muža na liečenie a nastúpime na cestu asi dosť ťažkú,ale chcem veriť že úspešnú.Budem sa všemožne snažiť mu pomôcť to prekonať ,ale hlavne dúfam ,že on bude chcieť viac začať žiť život človeka ktorý dokáže svoj život otočiť a začať žiť podľa určitých pravidiel a hlavne žiť pre niekoho a nie pre automaty .Určite sa ozvem ako sa nám to darí prekonávať a zvládať...

Marcel ahoj,

takže ty si sa nešiel v prvom rade liečiť sam kvoli sebe ale si bol donutený,manželkou,takýmto spôsobom njskôr zachraňovať vsťah a výsledok liečby mal k tomu to napomôcť. Pochopil som to správne? Marcel kedy si sa vlastne zamýšľal sam nad sebou a ,,pracovaní" na zmene myslenia keď podľa teba si viac relaxoval-robil to čo ťa asi bavilo ,než to čo si v skutočnosti robiť mal!? Ja nemôžem porovnávať ,lebo som chvala Bohu zažil len jednú ustavnú liečbu vo V.Zaluží,a tam sme mali režím dňa iste viac zameraný na prácu samého so sebou za pomoci kolektívu a psychoterapeutky než na aktivity kde sa táto činnosť jednoducho obchadzala.Aj keď netvrdím že som nehral aj ja stolný tenis,2x do dňa nebol v posilovni na presne vymedzený čas,alebo sa jednoducho len prechádzal parkom v liečebni.Marcel máš pocit že v liečebni si dostál všetko čo sa týka tvojej celkovej premeny,alebo využívaš aj iné zdroje na doplňanie a posilovanie si vôle a sebavedomia? prajem príjemný zbytok dňa v kruhu rodiny.....

ahoj, Dusiander

najprv som si myslel, že to zvládnem sám,čo sa nepodarilo a po treťom prešlape som už chcel niečo s tým robiť. samozrejme, že tam boli vyhrážky typu môžeš sa zbaliť a vypadnúť, týmto sme spolu skončili atď . To sme ustáli až do toho tretieho sklamania a uvedomenia si, že s tým chcem niečo robiť a keď som nechcel prísť o vzťah tak som sa rozhodol ísť na liečenie. Čo sa týka relaxu tak poobede sme mali relax, šport, telka, posilovňa ping-pong pre mňa to bol relax, možno pre niekoho nie.

aj tebe prajem peknú nedeľu.

Ahoj Marcel,

mohol by s mi uprimne povedať akým spôsobom si sa dostal na liečenie,mám na mysli dobrovoľne alebo z donutenia.A dúfam že s tým relaxom si to prehnal alebo si si jednoducho pomylil pojmy! Ďakujem za odpoveď a prajem pekmú ničím nerušenú nedeľu.......

Ahoj Marcel...
Poviem Ti ,že aj mne to dosť dobilo baterky a dalo silu pomôcť môjmu mužovi .Máš pravdu tam človek vypočuje také životné osudy ,že si povie čo ja mám za starosti oproti ich problémom .Tak mi určite na kluby budeme chodiť a budem sa snažiť tam dostať toho 14.6 to môj muž bude mať skoro dva mesiace pobytu doma za sebou .Primár je super človek a určite si zaslúži prejaviť vďaku od svojich pacientov ,ktorým pomohol nájsť správnu cestu.
Ďakujem za podporu a prajem aj tebe veľa síl a šťastia ...

ahoj Anka,

na klube sme si všetci rovní, ja tam chodím dobíjať baterky, niektoré príbehy až vtláčajú slzy do očí. Ja som tiež dlho váhal s liečením, hlavne kvôli robote o ktorú som nechcel prísť, je ťažko povedať chodím k psychiatrovi a idem sa liečiť na PH. Ja ak sa dá tak chodím na kluby, určite pôjdem na ten 14.6. chystáme primárovi Benkovičovi prekvapenie. Na tej liečbe má človek jedinečný čas nad sebou porozmýšlať a zrelaxovať. Ja sa chystám aj na posilovačku v lete na 2 týždne. ja som išiel na to liečenie aj s tým, že tam idem ukončiť jednu kapitolu života a začať novú. Zatiaľ sa mi to dari.

Tak držím palce nech sa vám darí.

Ahoj...
Tak to zrkadlo mu nastavím vždy a určite viem že už nikdy nedovolím žiadne klamstvo lebo to je začiatok konca .Pravda aj ked bolí musí byť vypovedaná nahlas .Pevne dúfam že to muž zvládne o týždeň príde domov a potom sa ukáže či moje úsilie padlo na úrodnú pôdu.
Prajem pekný víkend ...