Tak som dnes volal na oddelenie do Banskej Bystrice, a bolo mi povedané v telefóne, že momentálne neprijímajú gamblerov a že majú zákaz ich prijímať. Konečne som sa rozhodol, že so svojim problémom budem niečo robiť a jediné čo som zistil vďaka dianiu na psychiatrii v Banskej Bystrici je, že i napriek tomu, kto je teraz vo vláde a že vláda podporila schválenie zákona obmedzujúceho automaty v krčmách, jedným šmahom ruky v tichosti podporila aj nelogické, nekoncepčné a z môjho pohľadu žalostne chybné rozhodnutie vedenia Rooseveltovej nemocnice o zrušení oddelenia pre patologických hráčov. Potom ako som celú túto "kauzu" sledoval som sa rozhodol, že dávam dnes podnet na úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pretože mi bolo odmietnuté priatie na uvedené oddelenie a myslím si, že riaditeľstvo nemocnice nemôže takýmto spôsobom obmedziť len jednu diagnostickú skupinu a proste sa rozhodnúť, že ju nebude liečiť. To akoby na neurológii povedali, že nebudú liečiť epilepsiu.

Viem že na oddelení v Banskej Bystrici pracoval zanietený odborný personál, že psychológ sestričky aj doktori mali prácu radi a vracali k životu ľudí, ktorí už mali smrť na krajíčku. Keď vieme dávať peniaze na náročné neurochirurgické operácie, prečo nie na toto? A preto Vyzývam všetkých, ktorých sa tento problém akýmkoľvek spôsobom týka - ozvite sa a urobte to tak ako ja - napíšte list, podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - opíšte v ňom svoj problém, opíšte v ňom čakacie doby, ktoré Vám dávajú na oddeleniach a napíšte tiež, že patologické hráčstvo sa najlepšie lieči nie ambulantne, ale skupinovo - formou režimovej liečby. Prípadne pošlite svoj list aj niekde do médií. Prečo by sme mali byť my a naše rodiny diskvalifikovaný zo zdravotnej starostlivosti? Platíme si rovnako dane, a naša choroba je predsa rovnako smrteľná ako každá iná. A ako na kluboch niekedy hovorí Mgr. Záskalan - kto, ak nie my môžeme zmeniť svet k lepšiemu a pokúsiť sa aj o nemožné? Doteraz sme sa snažili vyhrať svoje prehraté peniaze - napriek tomu, že to bolo takmer nemožné, že sme mali malú nádej, proste sme za svojim cieľom išli. Takže prečo sa neozvať, nenapísať list a keď už nič, tak si aspoň budemem môcť povedať, že sme urobili niečo pre to, čomu naozaj veríme, Čo za to stojí. Urobiť svet lepším miestom.

P.S. Koniec je až vtedy, keď skončíme my a prestaneme sa ozývať.

Tu pripájam odkaz na stránku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: Tu kliknite.