Môj záverečný elaborát
- starymatroz
Menej
Viac
- Príspevky: 28
- Získaných poďakovaní 1
pred 13 rokmi 10 mesiacmi #860
od starymatroz
Odpoveď od starymatroz na tému Odp.:Môj záverečný elaborát
ahoj eva, ja keď som aktívne hral tak som sa bál hlavne toho že si už nezahrám a že tie "veľké výhry" vyhrá niekto iný a ja pri tom nebudem. kým som hral tak som si nahováral že raz sa to otočí a ja potom všetko odčiním.priznať si prehru a rozlúčiť sa s prehratými peniazmi a ešte to aj počúvať od blízkych je to najhoršie pre hráča.
Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.
- eva19
Menej
Viac
- Príspevky: 3
- Získaných poďakovaní 0
pred 13 rokmi 10 mesiacmi #858
od eva19
Odpoveď od eva19 na tému Odp.:Môj záverečný elaborát
Ahoj prosim ta mozes mi opisat co ta tam ucili co ste robili,lebo moj manzel sa tam boji ist a ja sa bojim,ze utecie mozes mi napisat aj Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. dakujem!
Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.
- Paťo
- Autor témy
Menej
Viac
- Príspevky: 1
- Získaných poďakovaní 0
pred 14 rokmi 1 mesiacom #753
od Paťo
Môj záverečný elaborát bolo vytvorené Paťo
Pred 7 týždňami som sa rozhodol, že absolvujem liečenie na PHO v Banskej Bystrici. Nevedel som čo ma čaká, myslel som si, že moju závislosť mi nejako "vygumujú" z hlavy. Keď som nastúpil do režimu, neveril som mu. Prišlo mi čudné, že k nehraniu mi má pomôcť skupinový spev, čítanie knižky, či pranie vo vymedzenom čase. Prvý deň na liečení si odomňa do nákupu požičal spolubývajúci z izby cigarety, povedal mi, že to si tak normálne požičiavame, len o tom nesmiem hovoriť. Tak som zo začiatku režim bral tak, že navonok ho dodržujem a čo sa deje medzi pár pacientami je tabu. Preto mi trvalo dlhkšie kým som pochopil o čom liečenie je. Na liečení ma nenaučili ako nevstúpiť do herne, ale ukázali mi správnu cestu, ako ďalej ísť, ako kráčať životom. Pomohli mi pochopiť čo pre mňa v živote dôležité je a čo nie, čo v živote robiť chcem a čo nechcem. Jediné cesta ku štastiu je nehrať a to som pochopil až tu. Mám rád motto, ktoré v slušnej forme znie : "Slová sú nič, činy vzbudzuju rešpekt." A preto Vám tu môžem čítať hocijaké básničky či rozprávky, no sú to len slová. Všetko mám vo svojich rukách a je už len na mne ako s mojím životom naložím. Absolvovaním liečenia som ešte nič nevyhral, práveže moja nová cesta životom sa ešte len začína. Naučil som sa tu napr. potláčiť svoje emócie a nevybuchnúť hneď ako to bolo doteraz, nerozčulovať sa a zaťažovať vecami, ktoré nemôžem ovplyvniť. Keď som ale naskočil do režimu, bol som mladý arogantný fagan, ktorý si myslel, že je najmúdrejší. Odchádzam ale iný. 7 týždnov je ale na zmenu málo, a preto na sebe musím pracovať ďalej. Moja cesta liečením bola strnulá, viac krát som mal na mále. Dva krát som bol podmienečne vylúčený, raz(týždeň pred koncom) som bol rozhodnutý, že idem domov. Nakoniec sa pánovi magistrovi podarilo ma presvedčiť aby som ostal, hoci som mal už pustený svoj film a klapky na očiach. Chcel som utiecť od problému, ktorý v tom čase pre mňa bol hlásenie mínusiek. Noví hráči to brali ako bonzáciu, mňa to trápilo. Ale pán magister mal vždy pravdu a spravil som dobre, že som ostal. Som rád, že som liečenie dotiahol do konca. Na záver sa chcem poďakovať näjma pánovi magistrovi Záskalanovi, ktorý mi tu otvoril oči, aký som naozaj bol a ukázal mi ako ďalej fungovať
Prosím Prihlásiť alebo Registrácia pre zdieľanie konverzácie.
Čas vytvorenia stránky: 0.062 sekúnd