Dusi,

ale on mi netvrdi ze je frustrovany, to som ja napisala ze si to asi myslím, keď chlap ktorý chodí riadne do práce, zarába a zároveň nemá v rukách svoj príjem. Napísala som to z môjho ženského myslenia. My to nejako doma nerozoberáme, že ako sa cíti. Tak to je, sú to naše hranice a takto skúšame bojovať s touto pliagou.
A to či čakám niekde podvedome na recidívu......jednoducho pri tejto chorobe niet záruk. A tak ani ja nemôžem teraz iba po prvom úspešnom kroku hovoriť, že sme za vodou. Myslím, že to nevie nik. Môžeme sa o to všetci iba snažiť. Myslím si, že každá partnerka verí vo vyliečenie. Aj ja.

Cau Andrea,
tvoj priatel na zaklade uvedomenia si vlastneho stavu a chcenia zmeny dalsieho smerovania vasho spolocneho zivota podriadil svoje moznosti a aj schopnosti vylieceniu sa zo zakernej choroby a to presne v duchu ,ze kazdy sa lieci sam anik iny to za nas nemoze spravit,tak preco by mal mat z toho pocit ponizenie,alebo by mal byt frustrovany!? Ved to co robi je len sucastou liecebneho procesu a aj bez tychto krokov to proste nejde a priatel si je zrejme toho vedomi tiez.Andrea tvoja empatia voci priatelovi nema u teba vyvolavat pocity lutosti ,ale naopak to ma byt zaujaty postoj ze to co robi a coho sa vzdal robi aj v prospech teba a aj tvojich-vasich deti!
Andrea ja som myslel na obdobie ked priatel este nebol v stave uvedomenia si a ty ako spoluzavisla si sa podriadovala a ponizovala kvoli jeho chorobe.To co si napisala je konsolidacia stavu v pribehu liecby priatela.Jeho spravanie je este poznamenane strachom .teraz uz viac z tvojich reakcii na pripadnu recidivu,nez na jeho nedodrzane sluby v oblasti citoveho zivota,ak chces ,tak lasky! Ale nezabudaj,ze malo lubi ten kto este slovami dokaze vyjadrit ,ako silno lubi!!!Ja si myslim ze jeho kroky a spravanie jasne hovoria a aj dokazuje ze lubi!Na zaklade empatie si prisla na to,ze iste veci pri liecbe su pre priatela ponizujuce,no tak isto si mohla na zaklade empatie yycitit ze jeho prejav citov,lasky a lubenia je v inej podobe a je este vzdy aj niecim ovplyvneny!

Ahoj Dusi:)

myslela som to tak, že chlap sa cíti ponížený vtedy nemá svoje vlastné peniaze - u nás ich mám viacmenej ja, tým, že nemá občiansky preukaz, aby ho nenapadlo ísť si požičať do nebankovky, kde sú veľmi ochotní a v tom zmysle, že to musí byť pre muža dosť "blbé" ak chodí do práce a na peniazoch mu sedí ktosi iní. Myslím si a dúfam, že je to z jeho vlastného presvedčenia. On sám navrhol aj liečbu. Ja si veľmi veľmi želám aby už takto žil naveky. Či je šťastný a čo sa deje v jeho 13 komnate neviem ani ja.

A ako to vnímam ja? Myslím si, že po tom roku som už viac stabilizovaná, venujem sa viac sebe, a naozaj už nesledujem každý jeho krok. Ale nevyskakujem, že je vyhraté. To vôbec nie. To všetko ukáže čas. Ale čo sa týka citového života, takej tej vzpruhy ktorá by mala byť medzi partnermi - slová lásky a nejaké to vyznanie, tak to je na bode mrazu. Bohužiaľ liečenie je nadradené v tomto okamihu a ja akokoľvek by som veľmi chcela, musím si počkať. ALe je to asi ťažké pre človeka vyznať lásku žene keĎ jeho spoločníkmi boli dlhé roky automaty , nervozita a nezáujem o nič pozemské. Musí mi stačiť a dá sa s tým žiť že jeho vyznania lásky sú prenesené napr.v kvete ktorý si nájdem doma od neho. Takto mi on asi vyjadruje lásku.

Ahoj Andrea,
ja som svoj nazor k sutiacii v probleme Janky vyjadril cez mail,lebo mi akosi blbol vcera PC.A teba by som sa chcel spytat na obsah tvojej poslednej vety. V com spociva ponizenie lieciaceho sa ,v procese ktory mu ma priniest zmenu a kvalitu zivota a vsetko s tym suvisiace? A aky je tvoj nazor na ponizovanu spoluzavislu v procese rozvyjania sa zavislosti, pod vplyvom viery ze sa to raz vsetko dobre skonci?

Ahoj,

som Andrea, mám priateľa ktorý hrával automaty. Dúfam, že už iba hrával...
Súhlasím s tým čo napísal Jarino, musíš byť radikálna. Podporou že ho miluješ a chceš mu pomôcť nikam nezájdete. byť pri ňom to áno, ale radikálne stanoviť hranice, podmienky. Musí sa vzdať svojich peňazí, dávať mu na len nutne, ja dávam tak 1 alebo 2 eurá. možno sa niekto čuduje, ale je to tak. A treba mu vziať osobné doklady, občiansky preukaz, pas...lebo nebankovky lákajú. My tak fungujeme už viac ako rok a ide to. Dlhy odbudli už cez 1/2 a už je tak naučený, že si ani viac peňazí brať nechce. Chodíme nakupovať spolu, a keĎ ide sám tak mu už aj v pohode dám kartu a ani ma nenapdne že to zneužil. Lenže to všetko chcelo čas. Nešlo to hneĎ ale hlavne preto sa to podarilo, lebo chcel on. On dal podnet že chce ísť na liečenie, že mu môžem vziať peniaze, občiansky.....on sa chcel z toho pekla dostať. Dúfam, že sa mu to podarí natrvalo.

Prajem Ti veľa síl, je to naozaj v niektorých chvíľach ťažké a asi aj ponižujúce pre chlapa, ktorý sa vzdá všetkého ale chce sa vyliečiť.
A.

ahoj Janka,

ja som Jaro a s bolestou v ociach som cital Tvoje riadky.
Bol som na lieceni - dokonca dvakrat.... A jedno viem urcite... a to fakt, ze kazdky, kto tam bol velmi dobre vie, ako to s nasou diagnozou je. Druha vec je, ze nie kazdy sa nasledne podla toho zariadi, ale kazdy jeden velmi dobre vie, ako to je, co moze, co nemoze, co musi, co by mal....
Takze to vie aj Tvoj priatel. Vie, ze on je ten, ktory je na zaciatku toho celeho. Iba on je ten, ktory je zodpovedny za svoj zivot, za svoju abstinenciu, ci za recidivu. A akekolvek vyhovorky "vies, ja za to nemozem, ja som len chudacik otrokom svojej choroby... vlastne by si ma mala lutovat" si velmi ale velmi daleko od pravdy... A on to vie.... Velmi dobre to vie!!! A vie aj to, ze nezije spravne! Minimalne to kdesi vzadu citi.
No asi mu to tak vyhovuje. Povazuje to za status quo a nechce s tym nic robit.... Tak preco to chces Ty? Ide o jeho zivot, alebo o Tvoj? Marne Ty podavas pomocnu ruku niekomu, kto sa ruti dolu zo skaly, ked on sam Ti ju nechce dat...
Je lenivy a neochotny zmenit svoj zivot a nasmerovat ho k lepsiemu... Tak preco sa nicis kvoli nemu Ty?

Predtym, ako som bol na lieceni... mnohi ludia okolo mna, ktori ma mali radi, chceli aby som nan siel...... Len ja som nechcel...a robil som vsetko preto, aby som nan nesiel... a cim viac chceli a tlacili, tym viac som odmietal.... Na cas som dokonca prestal hrat, len aby bol chvilu pokoj....

No tak to nejde..... Nerob to, netlac ho, len mu tym ublizujes... Nechaj ho, nech sa trapi... Ty tym, ze ho milujes ho svojou laskou este viac zabijas... Lebo citi, ze si pri nom...a vie, ze nech urobi hocico, nenechas ho tak..... Citovo Ta vydiera... nevidis to? Ide to z Tvojich slov tak hlasno, ze hlasnejsie sa uz vari ani neda....

Musis byt radikalna... On este musi padnut hlbsie... Zial je to tak, zial sa to zle pocuva, ale je to jeho jedina nadej.
Nehovorim, ze sa s nim mas rozist, ale musis byt radikalna...
A udriet do stola.... A povedat, ze bud sa pojde on liecit, alebo ste skoncili.... No a on samozrejme nepojde, lebo si bude mysliet, ze Ta aj tak zlomi...
No a tu je Tvoj dolezity moment... nemoze Ta zlomit... bud radikalna...

Drzim palce a drzte sa!

Jaro

ahojj volam sa eva a absolvovala som liečenie v bb prvom rade musii chciet on samm prestat hrat bol na liečenii tak vie zasadi čo može a čo niee a ak mal problem že začal hrat tak su kluby na ktorych to mohol riešit keby chcell alebo mohol zavolat do liečebne kde sa liečil prosto ty sa možeš aj pokrajat ak on nechce ak muozaj chceš pomoct neviem či byvate už spolu ale ak ano jednoznačne podmienka bud my alebo ty a hra automaty..vyber si viem že je to silne ale inak to nejdee on vie o čom to je ...

V prvom rade by som Vas chcela pozdravit a podakovat Vam za to ze ak vas zaujme moj clanok tak sa pokusite mi trochu pomoct hlavne ty ktory si tym presli alebo stale prechadzaju... Mam 26 rokov som rozvedena a mam 5 rocneho synceka... MAm novy vztah s chalanom ktoreho poznam uz dlho.. Vzdy sme byvali najlepsi kamarati az to na koniec skoncilo laskou a priatelstvom... milujem ho a chcela by som mu velmi pomoct... nechcem sa na nho vykaslat a opustit ho... prosim ak viete ako pomozte mi.. Je tak stary ako ja a je to silny gembler... ale nie taky ze kradne a predava veci to nie... ale dost casto hrava automaty a trva to uz velmi ale velmi dlho... zalezi mi na nom a chcem aby s tym prestal... bol aj na lieceni ale marne... vzdy su to len reci o tom ako moze prist o rodinu a o peniaze a veci podobne...ale ja u chcem skutocne pomoct nie len recami ale on mi stale vyprava alebo pise aby som to pochopila ze to je choroba aj ked on velmi chce ale nejde to... povedala som mu ze ho neopustim a ani to nechcem spravit.. nikdy mi neublizil... nechcem ho stratit pretoze svojim sposobom aj ked je blbec zalezi mi na nom... viem ze takychto situaci je na svete vela aj rodin co si tym presli ale ak je tu niekdo z vas taky co dokazal ako tak pomoct svojej polovicke prosim poradte mi... dakujem vam velmi pekne...