Woland viem že to čo mi píšeš je čistá pravda a mal by som ísť na liečenie,a ver že aj rád by som šiel, ale nemôžem. mám prácu kde mám dosť dobrý príjem z ktorého si splácam pôžičky a úvery. Keby som prišiel o tento príjem hrozili by mi exekúcie a do toho by som nechcel dostať ani seba ani rodičov a ani priateľku-už sa mi finančne napomáhali dosť. no máš moje slovo ako ostatný v rodine že ak ešte raz zlyhám tak na to liečenie pôjdem určite.No momentálne som rád že sa opäť držím nehrať vrátil sa mi kľudný spánok a chuť do života práce do športovania-proste síce pomaly ale isto dostávam sa späť do normálneho života bez hrania.ale na klub prídem čo najskôr ako mi to dovolia finančné a pracovné náležitosti.dúfam že sa tam spoznáme a vymeníme si svoje zážitky či pozitívne alebo aj negatívne.Ďakujem ginera

Ginera,
môže tam byť pri tebe hocikto. Len neviem, či ti bude stačiť chodiť na kluby. Nerozmýšľaš nad tým, že najlepšie by bolo zopakovať liečenie, keďže si mal dosť výraznú recidívu? Prípadne aspoň kratšie posiľňovacie liečenie? Ja by som po prípadnej recidíve určite neváhal a bol by som tam znova, sám vieš, že by to bolo najlepšie riešenie...

Ďakujem ti Woland za info. čom som robil?!no 8 mesiacov som sa statočne držal od automatov sám, potom nastala recidíva po ktorej som asi 2 mesiace opäť nehral. ale potom to išlo ako vodopád a zastavilo sa to až teraz.chodil som medzi tým aj psychológovy, ale potom som to radšej nechal lebo som ho nedokázal stále klamať do očí.no a teraz je približne jeden mesiac čo sa úplne držím. a teším sa opäť do BB na komunitu-velmi vela mi dáva.ozaj a je totak že môže byť pri mne aj priatelka ked budem na komunite?dva roky dozadu to tak bolo.dakujem

Ginera,
je to tak, každý piatok je v Bystrici klub. Pre istotu si ale vždy pozri na tejto stránke kalendár podujatí, máš tam vyznačené piatky, teraz každý až do 27. februára. Čo si robil tie dva roky, čo si tam nebol?

ahoj lucia ja som tiež rád že si našla sama seba zmysel života a hlavne že sa držíš a nehráš. držím ti palce aby ti to vyšlo až do konca života a aby si bola už len a len šťastná. chel by som sa opýtať všetkých čo čítajú tieto články jednu vec. nebol som už dva roky na komunite v piatok.- je to stále tak že by som mohol ktorýkoľvek piatok prísť a porozprávať a zapájať sa do diskusie o našich problémoch. Som z Hlohovca mám to trošku ďaleko, ale skúsim sa spojiť s abstinujúcim kamarátom Miloš Ž. s ktorým som tam bol pred dvoma rokmi- ak máte na neho tel. číslo prosím pošlite mi ho súkromnou správou. Rád by som opäť navštívil liečebňu a načerpal nových síl do boja proti automatom-dakujem. Ľuboš

Ahoj Lucia,pise Juraj,som velmi rad,ze si napisala v podstate a v skratke vsetko o sebe,ale hlavne to,ze abstinujes,a ze sa ti dari,vidis da sa existovat a zit plnohodnotny zivot aj bez automatov a alkoholu,nasla si si pracu,takze som rad,ze si tam kde si,ja Ti drzim palce a verim,ze sa niekedy stretneme a pokecame,tak sa drz a niekedy sa ozvi,tvoj byvali spolupacient Juraj

ahoj volam sa lucia mam 19 a som gamblerka...
bola som ako iste percento z populacie...ja by som tam nikdy nehodila ani korunu...ale...jednoduche pravidlo,nikdy nehovor nikdy...mala som kopec kamaratou,priatela,pracu...vsetko bolo skoro ako ma byt...az...z mojho najmilovanejsieho priatela sa vyklul gambler...ani neviem ako som mohla byt taka naivka a byt slepa a verit len mojej mysli,ze je to v poriadku vsak si len sem tam zapinka to je ok...ale....do baru kde som pracovala doniesli automaty....ani za dva mesiace na to som pri nom sedela aj ja....vsetko sa to zacalo ked moj priatel...juraj...si odomna zacal poziciavat peniaze na hru...ani si neviete predstavit v akych dlhoch som sa ocitla a to som ja nehodila ani jednu korunu...a toho dne ani si uz nepamatam datum som hodila prve peniaze:blush: ako asi kazdy zacala som smiesnymi drobnymi...ale o tri mesiace mi chybalo v kase 50tisic a moj sef ma premiestnil do inej prevadzky a ja som sa znovu nakopla a vsetko bolo super....no a asi po troch mesiacoch ked si vsetci vcetne mna mysleli,ze vsetko je ok som sa vratila do baru...osudova chyba...v pohode som bola asi tak mesiac....no a ...umrel dedo,potratila som,rozisla som sa z jurom a jednoducho som prestala rozmyslat a nasadla som na kolotoc ktory sa tocil len okolo automatou a chlastu bola som neustale opita aby ma netrapili peniaze a stale som len hrala a hrala az....vsetko sa skoncilo podrezanimm zil,teda ak by nebolo mojich kamosou,ktorim akosi doslo co sa deje asi by som neprezila...vdaka nim som tu...a aj vdaka nim som nabrala odvahu a dosla na liecenie....dnes sa citim velmi dobre a otvorene sa z kazdym o tom rozprava...odmietam ponuky na tipovanie a podobne....mozno som niekto iny....asi som na lieceni a po nom nasledne dospele,a mozno zajtra budem taka ista ale dnes mam pocit,ze som nasla samu seba....spim cele noci...v praci som kludna...netrapim sa koli hre a alkoholu..neboli ma uz z vodky hlava a ani nevraciam...mam pocit ako by som bola niekto iny.... ba dokonca som sa vyrovnala z maminou smrtou,otcovim odmietanim a zmierila som sa s nim,dokazala som sa sefovi pozriet do oci a povedat prepac a hlavne dakujem...moja liecba nebola ukazkova a ukoncila som ju o tri dni predcasne...ale takto to bolo asi lepsie....a vlastne pointu celej liecby som pochopila asi tak v posledny tyzden...inak som to brala skor ako nejaky pobit a to bola asi aj chyba.....ale som rada,ze som na to vobec prisla,lebo keby nie tak som niekde v herni a prehravam asi svoj zivot....kedze som nemala svoj zaverecny elaborat dakujem lekarom za pomocnu ruku,ktoru mi podali...a jedno velke dakujem patri mojemu sefovi,ktory mi dodnes z radostou pomaha...som vdacna za svoju zivotnu druhu sancu...