Otestujte sa: Ste hráč ?

test hracomHľadáte odpoveď na otázku, či ste, alebo nie ste patologický hráč - gambler? Vravia Vám ľudia okolo, že ste gembler, ale Vy s tým nesúhlasíte? Myslíte si, že s tým ešte nemáte problém, že to zvládnete, že to bude dobré? Viac ->

List pre Teba

listMilý priateľ, dopočul som sa o tom, že si sa rozhodol niečo robiť so svojou závislosťou. Úprimne povedané, nečakal som od teba tento krok. Vždy si sa zdal ako normálny chalan, nekonfliktný, super sme spolu vychádzali, ... viac->

Hľadáte pomoc?

psycholog zaskalanMgr. Ján Záskalan - 15 rokov profesionálnej práce v rámci špecializovaného oddelenia pre liečbu nelátkových závislostí v Banskej Bystrica - aktuálne súkromná psychoterapeutická prax - viac na www.bbpsycholog.sk

Výpovede hráčov

vypovede hracovSom šťastný, že som mohol vidieť a hlavne rozprávať sa s rodičmi. Doma mi to vždy robilo problém a aj keď som im nestíhal všetko povedať na terapii, vonku počas návštev sme sa dokázali porozprávať aj o bežných veciach, . viac->

Výpovede rodín

rodinaMôj problém sa ťahá už od marca tohto roka. Vtedy mi môj manžel oznámil, že investoval veľké množstvo peňazí do nejakých akcii spolu s kamarátmi a biznis krachol. Samozrejme ako ináč, tie peniaze fyzicky nemala musel si na to požičať, ... viac->

Musím povedať, že ma to úplne dojalo. Mal som slzy na krajíčku, pretože v mnohých veciach, o ktorých sa bavili, som videl svoj obraz. Hlavne keď Vlaďka hovorila o tom, ako ušla z domu a keď som si predstavil moju mamu, čo musela prežívať. Tie minúty museli byť strašne dlhé a strašné...pretože ja som zo strachu pred pravdou zutekal z domu a nedal o sebe vedieť tri dni...
Na skupine som si uvedomil, že je dôležité naučiť sa a vedieť ovládať chute na hranie. Vedieť, čo v danej chvíli robiť, správne sa rozhodnúť a nezrobiť rýchlo nejakú blbosť. Alebo nechať sa ovládnuť. Tiež som si uvedomil, že nemôžem riešiť všetky problémy naraz, aj tak ich nevyriešim, len ma ten život znechutí a dostanem sa do depresií. Je potrebné urobiť si rebríček problémov a cieľov, ktoré chcem dosiahnuť a riešiť, a všetko robiť postupne. Lebo inak to ani nezvládnem. A tiež je dôležité, že keď sa mi zrúti jeden cieľ, tak sa nemôžem zrútiť aj ja. Nevyšiel ten, vyjde druhý. A život ide ďalej.
Včera som mal návštevu. Bol tu otec so sestrou a hovorili mi, že prídu vo štvrtok aj s mamou na rodinnú terapiu. Takže dnes som nad tým tak rozmýšľal a zmenil som svoj názor o tom. Som z toho už teraz nervózny, a keď som rozmýšľal že prečo, tak som došiel k záveru, že som sa s nimi ešte vôbec nebavil na tému – moja závislosť. Uvedomil som si, že je to jedinečná možnosť, ako im všetko, čo cítim povedať. A som rád, že príde aj sestra. Takže už sa teším na štvrtok a poviem pravdu, som z toho taký nervózny, že najradšej by som bol, aby to už bolo za mnou. Na tej rodinnej terapii mi nepôjde o to, aby som ich presvedčil, že mi môžu už teraz začať veriť, a že už nebudem hrať, ale ide mi o to, aby som im povedal, čo cítim. A hlavne dve veci im chcem ešte povedať: za všetko im poďakovať a ospravedlniť sa. Takže dnes celý deň moje myšlienky smerujú len na rodinnú terapiu. A tiež dnes po skupine som zistil, že úplne bezdôvodne som sa hneval na automat, ale mal som sa a musím sa hnevať sám na seba. Na svoje vlastnosti...
Dnes som sa utvrdil v tom, že bude lepšie ostať pracovať doma, mať pri sebe dcéru a rodinu, ktorá ma podrží a môžem sa s nimi rozprávať. Vonku môžem síce zarobiť rýchlejšie peniaze, ale môže ma chytiť nuda, zacítim slobodu a narastú mi krídla...
K rodinnej terapii musím povedať, že pre mňa osobne mala značný význam, pretože som sa dokázal baviť o veciach, ktoré by som doma rozoberať nedokázal. Tu som zistil, že to ide a, že sa toho už ani do budúcna nemusím báť...
„Dostal si všetko na tanieri, a čo si nám dal ty? Hovno!!!“

Na tejto rodinnej terapii tu mal Rado svoju mamu. Myslel som aj ja na svoju mamu. I keď tu už na tomto svete nie je, myslím na ňu doma, chodím na cintorín, hlavne keď mala svoj sviatok „narodeniny“ a pri hrobe sa s ňou rozprávam. Pomáha mi to v tom, že jej tam sľubujem, že už nikdy „nezahrám“ a že raz bude na mňa hrdá, že niečo v živote dosiahnem!“ samozrejme mi chýba a veľa som si musel odpustiť, ako som jej ubližoval!...

Keď bola reč o citovom vydieraní, strašne ma to oslovilo. Ja som v poslednej dobe robila to isté Martinovi. Na mamu som to tiež skúšala dosť často. Pamätám si na konkrétnu situáciu, keď sa dozvedela, že nechcem ísť do školy. Bolo to po pokuse o samovraždu a pred prvým útekom z domu. Zatrhla mi vychádzky von a ja som bola taká zúrivá, naštvaná a psychicky mimo, že som sa rozplakala a začala kývať ako blázon, sedela som na zemi a kričala po nej, že ak ma nepustí von, môžem ísť aj oknom (bývame na 4.poschodí). Mama bola zúfalá a trvala na svojom, že nikam nejdem, no kričala, že už nevie, čo má robiť...bolo to strašné. Na druhý deň som ušla...A Martinovi som urobila to isté. Pohádali sme sa, pretože zabudol na naše výročie. Cez SMS sa ma spýtal, či sa s ním chcem rozísť, že on súhlasí a ja som mu napísala, že dobre, ako on chce, no zároveň sa hodím pod prvé auto, čo pôjde okolo. Začal sa báť a o to mi išlo. Bolo to do mňa hnusné, podlé a sebecké. Nechcem už takto ľudí manipulovať a vydierať...

Keď som počul svoju mamu, ako ešte stále hľadá nejaké chyby u seba, tak mi to celé padlo najhoršie, a v tej chvíli by som sa najradšej prepadol od hanby, pretože viem, aké svinstvá som bol schopný ja jej spraviť, len kvôli tomu, aby som vyzeral pred ňou dobre a aby som dosiahol len to jediné, peniaze a neuvedomoval som si, že to, čo robím, robím kvôli vlastnej matke a že raním svojim správaním hlavne jej city. A ona ešte stále hľadá chybu u seba! To už naozaj nechcem dopustiť!!

Bolo vidno, že dcéra už nemá veľa, síl. Pripadala mi ako uštvaná zver, ktorá sa už nemá ako brániť. Presne: bezbranná a bezradná! Zároveň však odhodlaná stáť pri mame v ťažkých chvíľach. A  Hank cítila len príval hanby, vďaky, lásky, viny, strachu, bolesti naraz a nemohla očariť dcéru presvedčivou rétorikou...

O dcére a matke, hazardnej hráčke

Scroll to top