Otestujte sa: Ste hráč ?

test hracomHľadáte odpoveď na otázku, či ste, alebo nie ste patologický hráč - gambler? Vravia Vám ľudia okolo, že ste gembler, ale Vy s tým nesúhlasíte? Myslíte si, že s tým ešte nemáte problém, že to zvládnete, že to bude dobré? Viac ->

List pre Teba

listMilý priateľ, dopočul som sa o tom, že si sa rozhodol niečo robiť so svojou závislosťou. Úprimne povedané, nečakal som od teba tento krok. Vždy si sa zdal ako normálny chalan, nekonfliktný, super sme spolu vychádzali, ... viac->

Hľadáte pomoc?

psycholog zaskalanMgr. Ján Záskalan - 17 rokov profesionálnej práce v rámci špecializovaného oddelenia pre liečbu nelátkových závislostí v Banskej Bystrici - viac na www.bbpsycholog.sk

Výpovede hráčov

vypovede hracovSom šťastný, že som mohol vidieť a hlavne rozprávať sa s rodičmi. Doma mi to vždy robilo problém a aj keď som im nestíhal všetko povedať na terapii, vonku počas návštev sme sa dokázali porozprávať aj o bežných veciach, . viac->

Výpovede rodín

rodinaMôj problém sa ťahá už od marca tohto roka. Vtedy mi môj manžel oznámil, že investoval veľké množstvo peňazí do nejakých akcii spolu s kamarátmi a biznis krachol. Samozrejme ako ináč, tie peniaze fyzicky nemala musel si na to požičať, ... viac->

Skúste svoje detičky informovať o hazardnej hre napríklad aj pomocou tejto rozprávky. Alebo si vymislite svoju. Je to najmú pre malé eti najlepší spôsob, ako im prijateľnou formou vysvetliť, ako vzniká závislosť a potom s nimi o tom môžete diskutovať. Uvítame aj Vaše príbehy a rozprávky.


My Vám ponúkame rozprávkový príbeh s názvom AKO ZAJAC HRAL A PREHRAL, autorky  Mgr.Dagmar Novákovej.


Zajac Zajdo žil v zajačom mestečku na poli pri lese. S mamou a otcom pestovali mrkvu a kapustu, aby mali vždy dosť dobrého jedla. Aj Zajdo mal svoje políčko, na ktorom sa učil, ako sa to má robiť. Ale Zajdovi sa veľmi pracovať nechcelo. Rád sa túlal okolo lesa a predstavoval si, aké by to bolo krásne, keby mrkva rástla sama a nemuselo sa o ňu starať.


V zajačom mestečku býval aj zajac Hup, prešibaný lotrík a darebák. Ustavične len vymýšľal, ako niekoho podviesť, aby na tom zarobil. A keď tak videl Zajda, ako sa stále ľutuje, že sa musí starať o mrkvu, dostal nápad. Zohnal si veľkú debnu a v zeleninovej záhrade ukradol hromadu krásnych sladkých mrkvičiek. Len čo to všetko pripravil, odtiahol debnu k lesu, kde sa Zajdo často prechádzal. Netrvalo dlho, a Zajdo naozaj prišiel. Z vrecka mu trčalo niekoľko mrkiev na desiatu.

Hup ho začal lákať: „Ahoj, Zajdo, ako vidím, nudíš sa, čo? Ale ja som teraz zohnal úžasnú zábavu a ešte sa na tom dá aj vyhrať."

Zajdo si prehliadol debnu a hneď sa pýtal, ako to funguje.

„To je ľahké," vysvetľoval Hup, „hodíš do tejto diery mrkvu, ono to tam zarachotí, zahrá a potom ti vypadne trebárs niekoľko mrkiev. Ale pozor, nie vždy. A vieš čo? Ja pôjdem preč, aby si si potom nemyslel, že ťa podvádzam." A Hup zmizol, ale schoval sa v debne.

Zajdo si povedal, že to musí skúsiť, a tak šup s jednou mrkvou do diery. V debne Hup robil rachot dvomi pokrievkami, potom zatrúbil tradádá a druhým otvorom vyhodil dve mrkvy.

Zajdo sa radoval z krásnych mrkiev, jednu zjedol a hneď hodil do debny všetky mrkvy z vrecka. A bum, bum, bum, tradadá... a vypadla mrkiev celá hromada. Zajdo ich pozbieral, uháňal domov a mal radosť z výhry. zajkoLenže do druhého dňa mrkvy zjedol, a preto začal premýšľať, čo by si všetko mohol zaobstarať, keby vyhral veľa, ale naozaj veľa mrkiev. Medzi nami - zajace mrkvu nielen jedia, ale je to aj ich platidlo. Takže čím viac mrkiev, tým viac možností. Vytrhal všetky mrkvy zo svojho záhončeka a utekal k lesu. Tam už číhal Hup a hneď sa schoval do debny. Zajdo začal mrkvy hádzať do debny a čím viac vyhrával, tým viac a rýchlejšie sádzal ďalšie mrkvy. Páčilo sa mu rámusenie a trúbenie, ktoré sprevádzalo výhru, a veľmi si užíval tú chvíľu napätia, či vôbec niečo vyhrá. Pravda je, že v ten deň ani nevyhral, ani neprehral a domov si niesol približne rovnaký počet mrkiev.

„No, zábava to bola dobrá, i keď som nič nevyhral," povedal si Zajdo a už sa začal tešiť, ako si to druhý deň zopakuje.

Keď sa chystal ďalší deň do lesa, zistil, že mrkiev už má na hranie málo, a tak sa rozhodol, že si nejaké vypožičia z rodinného záhončeka. Hup sa, samozrejme,  dobre pripravil a čakal na Zajda, schovaný v debne. Nechal Zajda niekoľkokrát vyhrať a potom už nasledovala jedna prehra za druhou. Zajdo sa vracal domov bez jedinej mrkvičky, zato Hup mal bohatú hostinu, na ktorú pozval aj svojich kamarátov.

Ak si myslíte, že strata mrkiev Zajda poučila a zanechal hranie, tak sa mýlite. Zajdo chodil hrať každý deň, ale problém bol, že už nemal žiadne mrkvy, ktoré by mohol hádzať do debny. Postupne vyťahal všetky mrkvy doma, potom začal kradnúť mrkvy u susedov a tiež v obchodoch v neďalekom meste. Bolo to veľmi nebezpečné; susedia ho strážili, a keď ho pri krádeži pristihli, dostal pekne po kožuchu. A v meste na neho už číhali s puškou a hrozilo mu, že si z neho niekto urobí pečienku na večeru. Doma si s ním nevedeli rady a jedného krásneho dňa ho vyhodili, pretože už nechceli hladovať, keď im postupne vyťahal všetky mrkvy. Ale Zajdo si nemohol pomôcť, veľmi túžil hádzať mrkvy do debny a všetky tie trápenia a strachy dlho znášal, len aby si mohol zahrať.

Zato Hupovi sa darilo dobre. Všetky mrkvy, ktoré Zajdo prehral, chodil predávať do supermarketu a kúpil si nový dom a auto. No, žil si ako pán a bol náramne pyšný, ako si to zariadil. Podobne ako Zajda nalákal aj iných mladých zajacov, a tak mal prísun mrkiev naozaj veľký.

Po nejakom čase bolo so Zajdom už veľmi zle. Kožúšok mal vypĺznutý, chudý bol tak veľmi, že mu všetky kosti pod kožou boli vidieť, a bol veľmi slabý. Často sedával pri lese a nariekal a pritom závistlivo pokukoval po zajacoch, ktorí ešte mali mrkvy a mohli hrať. A vôbec nevedel, čo s ním bude ďalej.

Až raz narazil na Drzajda. Nie, to vôbec nebol drzý zajac, ako by sa mohlo zdať, ale bol to zajac doktor. Už dlhší čas sledoval, čo sa so Zajdom deje, a hlavne vedel, ako mu pomôcť.

„Hej, Zajdo, ja viem, že si na tom dosť zle. Ak chceš, poď so mnou, mám v lese partičku podobných zúfalcov. Nebude to ľahké, ale možno sa ti to podarí." Zajdovi sa dvakrát nechcelo, ale bol naozaj vyhladnutý a nemal kde spať, preto si povedal, že to skúsi. A tak teraz žije v lese u Drzajda s ostatnými a všetci sa učia, ako to ide bez výhernej debny. A my iba musíme dúfať, že sa im to podarí.

 

Mgr. Dagmar Nováková, o. s. Institut Filia, Praha In: Nováková D., Sociálna prevencia 1/2008, ročník III., str.30 - 31, ISSN 1336-9679

O AUTORKE A ROZPRÁVKACH K ŠPECIFICKEJ PREVENCII ZÁVISLOSTÍ::  Rozprávky pre deti píšem príležitostne už od mladosti. Rozprávky o drogách asi osemnásť rokov podľa toho, aké témy potrebujem v protidrogovom programe preberať. Musím si uvedomiť, čo chcem deťom povedať a akým spôsobom s nimi potom budem pracovať, ako budem overovať pochopenie, a potom už čakám na nápad, aké postavy (pre najmenších väčšinou zvieratká) budú v rozprávke vystupovať a čo sa im prihodí.

Scroll to top