Hm, tak úplne bezmocne som sa cítil dnes na rodinnej terapii. Zvieralo mi v krku, prežíval som úžasnú bolesť, zle sa mi dýchalo. Cítil som sa hrozne, nevedel som, akými slovami sa ospravedlniť. Proste akoby som bol úplne bez nôh, úst, bez jazyka – žeby mŕtvy? To nie!!! Ale navonok mŕtvy a niekde, kdesi hlboko vo mne ešte kúsok života, len sa nemôže dostať von. Bezmocne tam kdesi uväznené moje dobré ja a nie sa dostať von. Moje zlé ja ho nechce pustiť...
Scroll to top