Dnes táto terapia bola pre mňa o to ťažšia, že tu bola moja manželka. Nečakal som, že sa mi hodí okolo pliec a povie odpúšťam ti miláčik, vráť sa domov. Čakal som presne takú reakciu, akú sme videli, ba možno aj horšiu. Napriek tomu, že mala pravdu, neovládol som svoj hnev a vybuchol. Keď som nad tým potom rozmýšľal, prišiel som na jednu vec – okrem toho, že som agresor a sebecký (čo som už vedel), že nedokážem ovládať svoje emócie. Keď som ju uvidel vo dverách, bol som rád. No vo svojom vnútri som bol pripravený na boj. Na boj, ktorý sme počas môjho hrania viedli medzi sebou. Na boj, ktorý som predtým len málokedy prehral. Ale kvôli čomu som s ňou bojoval? Za to, že mala pravdu? Asi áno. Za pravdu sa každý bije. Hlavne za tú svoju...Bola to pre mňa ďalšia tvrdá škola života – hnevom a zlosťou sa nič nevyrieši – musím sa naučiť prijať názor, aj keď mi nie je najpríjemnejší. Hold, pravda bolí. Aspoň niekedy...

Scroll to top