Otestujte sa: Ste hráč ?

test hracomHľadáte odpoveď na otázku, či ste, alebo nie ste patologický hráč - gambler? Vravia Vám ľudia okolo, že ste gembler, ale Vy s tým nesúhlasíte? Myslíte si, že s tým ešte nemáte problém, že to zvládnete, že to bude dobré? Viac ->

List pre Teba

listMilý priateľ, dopočul som sa o tom, že si sa rozhodol niečo robiť so svojou závislosťou. Úprimne povedané, nečakal som od teba tento krok. Vždy si sa zdal ako normálny chalan, nekonfliktný, super sme spolu vychádzali, ... viac->

Hľadáte pomoc?

psycholog zaskalanMgr. Ján Záskalan - 17 rokov profesionálnej práce v rámci špecializovaného oddelenia pre liečbu nelátkových závislostí v Banskej Bystrici - viac na www.bbpsycholog.sk

Výpovede hráčov

vypovede hracovSom šťastný, že som mohol vidieť a hlavne rozprávať sa s rodičmi. Doma mi to vždy robilo problém a aj keď som im nestíhal všetko povedať na terapii, vonku počas návštev sme sa dokázali porozprávať aj o bežných veciach, . viac->

Výpovede rodín

rodinaMôj problém sa ťahá už od marca tohto roka. Vtedy mi môj manžel oznámil, že investoval veľké množstvo peňazí do nejakých akcii spolu s kamarátmi a biznis krachol. Samozrejme ako ináč, tie peniaze fyzicky nemala musel si na to požičať, ... viac->

Dnešný deň bol mojim prvým, takže sme sa hlavne zoznamovali. Moje pocity sú zatiaľ zmiešané. Nad hraním vôbec nerozmýšľam, práve naopak, bojím sa, čo bude, keď prídem domov, aké budú reakcie mojich rodičov, a hlavne, či mi pomôže toto liečenie. Je tu celkom dobrý kolektív, takže toho sa nebojím. Proste som zvedavý, ale za prvý deň sú ešte moje pocity a myšlienky také neúplné. Tento deň mi dal aspoň to pozitívne, že som sa sem konečne odhodlal prísť, aj keď už pred rokom bolo neskoro, ale ako sa hovorí a je to asi aj pravda, nikdy nie je neskoro....Myšlienky mám ešte stále pri peniazoch, čo budem robiť, keď sa vrátim a pôžičky bude treba splácať. Určite viem, že to už takto ďalej nepôjde, ale neviem si to predstaviť...Ale viem, čo chcem – chcem žiť opäť a nájsť samého seba, akým som bol predtým, než som začal hrať. Chcem mať znovu obyčajné priority, ako normálny človek.

Môj prvý deň. Keďže sa vec okolo môjho liečenia riešila doslova zo dňa na deň, až cestou sem som začal premýšľať nad tým, čo ma asi čaká. Priznám sa, že v momente, ako som zbadal názov „psychiatria“, mal som zmiešané pocity.Kam to idem? Veď ja nie som blázon...Do dnešného dňa som nestretol po kope toľko ľudí, ktorí sa otvorene hlásia k tomu, že sú závislí na hre. To, čo som ja spočiatku bral ako životný štýl, je v podstate choroba??? Doslova ma šokovali niektoré veci v rámci denného režimu, niektoré mi pripadajú smiešne a zbytočné, ale zrejme majú svoj význam. Ťažko sa niečo hodnotí, keď som tu len jeden deň. Zatiaľ mám zmiešané pocity. Musím si zvykať na režim, ktorý tu je a musím sa ho naučiť rešpektovať. Ľudia, ktorí tu sú, majú podobné príbehy ako ja. Bolo zaujímavé si ich vypočuť, je to pre mňa nová skúsenosť. Doteraz som svoje problémy riešil sám, nechcel som sa s nimi nikomu zdôverovať. Nepoznám dôvod, prečo to tak bolo, ale ako veľa iných vecí, aj toto chcem zmeniť a dúfam, že sa mi to podarí...

Dnes na prvom sedení som si uvedomil, že moje názory sa neuberajú tým správnym smerom. Asi preto som takto dopadol a dostal som sa do tejto závislosti. Čím ďalej tým viac sa presviedčam o tom, že sa budem musieť vzdať úplne čo i len pomyslenia na výhru. Napríklad spolupacienti, ktorí dnes rozprávali a ktorí už toto liečenie majú za sebou tiež tvrdia, že buď vôbec nehrať, alebo sa znovu dostať do toho istého. Doteraz som stále nebol presvedčený o tom, že chcem úplne prestať hrať. Čo sa týkalo rulety, som presvedčený bol, ale čo sa týkalo stávkovania, až tak nie. Netvrdím, že som na 100 percent presvedčený, že to dokážem, ale aspoň viem, že to chcem a že u mňa neexistuje hrať v malom a s mierou, som proste chorý a nedokážem to ovládať...

Prvý deň v režimovej liečbe ešte nie je u konca a ja si pripadám ako hlúpy Jano. Zorientovať sa v niekoľkých málo hodinách na zmenu oddelenia od oddelenia akútnych stavov, cez stabilizačné oddelenie až po oddelenie hráčov je ako zbehnúť z betónového chodníka do čerstvej oráčiny...

Dnešný deň? Veľmi zaujímavý., cestovanie s manželkou a dcérou, dcéru zaviesť do Topoľčian a potom ísť na liečenie do Banskej Bystrica. Zaujímavá kombinácia. Najprv ticho v aute. Po vysadnutí dcéry raňajky v aute. Výčitky manželky, nervozita nás oboch, čakanie a strach z toho, čo bude, ale môžem si za to sám...

Dnes som nastúpil na liečbu hráčskej závislosti na psychiatrické oddelenie nemocnice v Banskej Bystrici. Bezprostredné pocity sú zmiešané. Na jednej strane uvedomenie si, že liečba je možnosť, ako sa dostať zo závislosti – v konečnom dôsledku úplne abstinovať a žiť plnohodnotný život – táto predstava je mi však stále vzdialená a jasne si ju vlastne ani neviem predstaviť. Na strane druhej obavy a strach - napríklad z prijatia kolektívom, nakoľko sa v momentálnom stave nepovažujem za človeka, ktorý vie otvorene prejavovať pocity, robí mi problém komunikácia s ľuďmi – čo je vlastne len dôsledok tejto neotvorenosti a asi aj nepravdovravnosti, hoci sa v poslednom čase snažím neprekrúcať a nezahmlievať pravdu. Práve táto neotvorenosť ma však núti tak činiť. Je to aj strach, či zvládnem režim, ktorý tu funguje, alebo obavy, že ho budem zvládať len ťažko – dúfam, že postupom času si naň zvyknem, lebo práve režim je to, čo (alebo je tiež jednou z vecí), ktoré chcem vo svojom živote nastoliť. Jednoznačne som do nastúpenia na liečbu žil bez akýchkoľvek alebo len s veľmi málo povinnosťami, ktoré som sebecky a egoisticky presúval na iných, alebo v prípade, že nikto, na koho by som ich presunul takpovediac nebol poruke – na problémy a povinnosti som jednoducho kašlal a utekal od nich. Nemyslím, že práve teraz, keď o tom píšem som iný a lepší, ale každopádne som sa posunul aspoň v tom, že mám vôľu mnoho vecí zmeniť.

Dnes som sa veľmi nevyspal. Skoro sme vstávali a nevedel som, ako to tu bude. Na moje očakávanie je to tu celkom fajn. Po príchode sem som čakal na príjem a potom som si bol vyložiť veci. Niekedy mi to tu pripomína takú veľkú škôlku. Nové návyky a všade samá presnosť ako na vojne. Dobrá vec, lebo človek nemá potom čas rozmýšľať nad hraním...Je mi smutno za rodinou, ale myslím, že som spravil dobrý krok, aby som začal konečne na sebe pracovať.

Dnes som tu prvý deň a hneď som zažil niečo, čo ma presvedčilo, že som na správnom mieste. Až doteraz som nemal možnosť stretnúť ľudí, ktorí majú rovnaké problémy ako ja. Ľudí, ktorí otvorene hovoria o tom, čo pre nich znamenalo hazardné hranie, čo pri ňom prežívali. Ale hlavne, ako sa ich život zmenil po liečbe. Dalo mi to nádej, že aj ja môžem zmeniť svoj život. Keď rozprávali svoje príbehy, pripadalo mi to, akoby hovorili o mne. Túžba po luxuse, kamarátenie sa s pochybnými známymi, podceňovanie vzťahov, neúcta k rodine a „zvláštny“ vzťah k peniazom. to všetko zaznelo vo mne, a ja som rozmýšľal, prečo na toto všetko som za tie roky neprišiel sám. Že toto je asi hnacím motorom a zároveň aj dôsledkom môjho hrania. Neviem, či by som dnes našiel toľko odvahy ako oni a dokázal som sa postaviť pred úplne cudzích ľudí s tým, že mám problém. Stále v sebe cítim niečo, čo ma núti zatajovať túto skutočnosť. Doteraz som sa s tým nikomu nepriznal, aspoň nie priamo. Ak to nevyšlo najavo, snažil som sa to zľahčovať. Ale zľahčoval som to iba sám pred sebou, lebo po dnešnom klube si myslím, že jediný človek, čo mi veril tieto bájky som bol ja sám. ..

Uvažoval som o tom, že aký ľudia tu budú, či budú priateľský alebo hnusný a nebodaj aj nebezpečný... Pomyslel som si, veď idem do špitálu...Príjemne ma prekvapilo, ako fyzická práca môže napomôcť dobrému pocitu. V minulosti, ešte ako študent som rád fyzicky pracoval. Bohužiaľ za posledných cca 15 rokov som nemal možnosť, alebo a to asi skôr, som bol príliš lenivý pracovať. Pracovnú terapiu a rajóny hodnotím veľmi pozitívne, paradoxne aspoň pre mňa, ma dnešný deň utvrdil v odhodlaní zotrvať a tento boj samého so sebou vyhrať. Ešte včera, keď som sem nastupoval, som liečbu bral ako nutné zlo, akýsi masochistický trest, keďže som sem prišiel predovšetkým z vlastnej vôle. Dnes ku svojmu obrovskému údivu som zistil, že sa mi tu začína celkom páčiť.

Som tu už 5 deň a teda kopa času na rozmýšľanie. Čo ďalej? Ako ďalej? O čom je toto liečenie? Čo od neho očakávam? Je fakt, že o liečení som mal inú predstavu.Myslel som si, že tu budem hrať na automatoch až do znechutenia podobne ako alkoholici, keď im znechutia alkohol. Musím ale povedať, že ma liečenie v tom dobrom slova zmysle prekvapilo. Tu sa človek nielenže takzvane vylieči, ale naučí sa aj iné pozitívne veci...

Scroll to top