Dnešný deň bol mojim prvým, takže sme sa hlavne zoznamovali. Moje pocity sú zatiaľ zmiešané. Nad hraním vôbec nerozmýšľam, práve naopak, bojím sa, čo bude, keď prídem domov, aké budú reakcie mojich rodičov, a hlavne, či mi pomôže toto liečenie. Je tu celkom dobrý kolektív, takže toho sa nebojím. Proste som zvedavý, ale za prvý deň sú ešte moje pocity a myšlienky také neúplné. Tento deň mi dal aspoň to pozitívne, že som sa sem konečne odhodlal prísť, aj keď už pred rokom bolo neskoro, ale ako sa hovorí a je to asi aj pravda, nikdy nie je neskoro....Myšlienky mám ešte stále pri peniazoch, čo budem robiť, keď sa vrátim a pôžičky bude treba splácať. Určite viem, že to už takto ďalej nepôjde, ale neviem si to predstaviť...Ale viem, čo chcem – chcem žiť opäť a nájsť samého seba, akým som bol predtým, než som začal hrať. Chcem mať znovu obyčajné priority, ako normálny človek.

Scroll to top