Keď už bolo najhoršie, a všetky peniaze skončili v herni, mojim útočiskom sa stal odchod do zahraničia.Rodina i priateľka boli šťastní, že sa nemusia trápiť, kde som a koľko som znova prehral, či nenarobil nejaké dlhy. No na druhej strane som len oddialil to, čo vo mne stále zostávalo a to bola – závislosť. Po 10 mesiacoch strávených mimo Slovenska sa nič nezmenilo. Síce som nehral, no finančné príjmy, ktoré som mal mi umožnili opäť začať s hraním, pretože túžba hrať predtým stratené peniaze bola veľká. Rodina by bola najradšej, keby som zostal v zahraničí neustále, ale to nejde, lebo skôr či neskôr sa chcem usídliť doma a začať si budovať vlastný život. A predsa s chorou hlavou hráča to nejde. Preto sme sa spoločne dohodli na liečení a najmä preto sa „ja“ chcem zmeniť!!!

Scroll to top