Martin mi dnes dal zabrať. Hneval ma svojimi postojmi, sebavedomím, snahou nevyzerať zle. Videla som sa v ňom v mnohých veciach. I mne počas éry hrania vyhovovalo byť nahnevaná na mamu, vlastne som sa chytala každej maličkosti, aby sme sa mohli pohádať a ochotná pristúpiť na kompromis a zmierenie som bola len vtedy, ak si mama sypala popol na hlavu. Napríklad som po nej kričala, že mi moju bulímiu neodpustila (keď to krachlo 1. krát pred dvoma rokmi.) Že mi to stále vyhadzuje na oči pri každej zvade. Rozrevala som sa a s vlnou sebaľútosti som bežala do herne. Keď som sa vrátila, mama sa ku mne snažila nájsť cestu, no mne to bolo jedno. Keď boli druhí zo mňa bezmocní, vtedy som cítila, že mám nad nimi MOC. Že mám moc. Malý BOH. Ach Bože. Z Maťa a jeho maminy mi bolo fakt zle. Tak nejako bolo mamine, keď mala pred sebou sebavedomú, cynicky sa škeriacu dcéru, ktorá vo vnútri cítila nadradenosť a opovrhovanie.

• Predch.
• Nasl.