Čo cítim, je vďačnosť a pocit šťastia....pristihla som sa pritom, ako sa s ľuďmi tu snažím tráviť čo najviac času, snažiac sa nechať tu niečo zo seba. Pred liečbou by to vyzeralo ináč – v tichosti, nepozorovane by som zbalila kufre a nadobro by som zmizla nenechávajúc stopu. A teraz by som mala chuť si to tu nejako označkovať. Ako pes svoje teritórium. Asi preto, že som po veľmi dlhom čase niekde zapadla, bola som prítomná nielen fyzicky ale konečne aj mysľou, skrátka som po 4 rokoch konečne opäť žila. A je fajn, pocit, keď prežívam aj zlé stavy: obavy, strach, nepokoj, pochybnosti...dokážem konečne prežívať to, pred čím som doteraz utekala a čo som zaháňala ako šaman jedlom a ruletou....ĽAHKOSŤ. Prežívam ju intenzívne...

• Predch.
• Nasl.