...Keď som išiel do herne, málokedy som sa bál. Hovoril som si, že dnes je môj šťastný deň. A nebál som sa ani vtedy, keď som prehrával. Báť som sa začal až vtedy, keď prišla prehra. Respektíve, keď som začal prehrávať. Nedarilo sa mi. Peňazí vo vrecku bolo čoraz menej. Hovoril som si, že ak teraz nezoberiem, bude zle nedobre. A vtedy ma prepadol strach. Čo poviem doma manželke keď prehrám, ako vrátim peniaze, ktoré som prehral a aké bude mať moje hranie následky? A vtedy prišla „skvostná myšlienka“- Idem si požičať peniaze, karta sa otočí a všetko bude v poriadku. Vyhrám aj tie prehraté, dokonca aj niečo navyše. Zrazu som opäť stratil strach. No iba na chvíľu. Báť som sa opäť začal a tentoraz ešte viac, keď y očakávanej výhry nebolo nič. Vtedy ma prepadol pocit bezmocnosti a bezradnosti. Hovoril som si, aký som hlupák a mal som strach z toho, čo bude. A strach, čo bude ďalej mám stále.“
Čo mi y toho vyplýva? Keby som sa nebál, hral by som pekne ďalej. A to nechcem. Radšej budem mať dokonca života strach. Strach z toho, že znovu prehrám. Chcem mať strach vstúpiť do herne, strach z rulety, krupiérov, z možných následkov. Chcem sa báť a nenávidieť, nie ľudí, stroje, kasína, výherné automaty, či tikety. Chcem sa báť toho, čo mi vzalo kus života, toho, čo urobilo nešťastným mňa a mojich blízkych. Toho, čo mi z môjho krásneho a jednoduchého života urobilo peklo. HRANIA!!! Chcem sa báť hrania a všetkých jeho možných následkov!
Scroll to top