Kvôli hraniu som skoro úplne prerušila styky s rodinou a priateľkami. Prestala som všetkých pozývať na návštevu, tiež som neprijímala ich pozvania. Vždy som sa vyhovorila, najčastejšie na poslednú chvíľu, lebo som často bola akurát v herni, alebo som predtým prehrala peniaze, z čoho som bola nešťastná a mala som výčitky svedomia. Problémy som si vyrobila až do takých rozmerov, že som nimi bola stále zavalená a tak som radšej nechcela nikoho ani vidieť. Hanbila som sa povedať priateľkám o tom, čo som urobila. Tiež som sa bála toho, že na mňa zmenia názor. Po čase som o hraní povedala trom priateľkám, čo som urobila – Katke, Sáši a Žanete. Im som sa odvážila povedať, lebo to už tušili a ťažilo ma to.
Scroll to top