Otestujte sa: Ste hráč ?

test hracomHľadáte odpoveď na otázku, či ste, alebo nie ste patologický hráč - gambler? Vravia Vám ľudia okolo, že ste gembler, ale Vy s tým nesúhlasíte? Myslíte si, že s tým ešte nemáte problém, že to zvládnete, že to bude dobré? Viac ->

List pre Teba

listMilý priateľ, dopočul som sa o tom, že si sa rozhodol niečo robiť so svojou závislosťou. Úprimne povedané, nečakal som od teba tento krok. Vždy si sa zdal ako normálny chalan, nekonfliktný, super sme spolu vychádzali, ... viac->

Hľadáte pomoc?

psycholog zaskalanMgr. Ján Záskalan - 15 rokov profesionálnej práce v rámci špecializovaného oddelenia pre liečbu nelátkových závislostí v Banskej Bystrica - aktuálne súkromná psychoterapeutická prax - viac na www.bbpsycholog.sk

Výpovede hráčov

vypovede hracovSom šťastný, že som mohol vidieť a hlavne rozprávať sa s rodičmi. Doma mi to vždy robilo problém a aj keď som im nestíhal všetko povedať na terapii, vonku počas návštev sme sa dokázali porozprávať aj o bežných veciach, . viac->

Výpovede rodín

rodinaMôj problém sa ťahá už od marca tohto roka. Vtedy mi môj manžel oznámil, že investoval veľké množstvo peňazí do nejakých akcii spolu s kamarátmi a biznis krachol. Samozrejme ako ináč, tie peniaze fyzicky nemala musel si na to požičať, ... viac->

Dnes som mal v noci zvláštny sen. Sny o činnostiach s ktorými sme rozhodnutý prestať sa označujú ako suchá recidíva.Snívalo sa mi o trestnej činnosti, ktorú som pred liečením vykonával. Nevedel som si to vysvetliť. Dospel som k názoru, že mi to asi chýba. Ten adrenalín okolo toho...

V čase hrania sa mi moc nesnívalo. Neviem, čím to je, pravda je však taká. Prvé sny začali až tu, v Banskej Bystrici: Ocitol som sa na terase tamojšieho mafiána v Nitre, Zobori. Spoznal som tam moju spolužiačku, s ktorou sme sa chvíľu rozprávali. Obzrel som sa a ona bola celá zrazu od krvi. Snažil som sa jej pomôcť, no hlavu mala prestrelenú guľkou zo zbrane. Spanikáril som a išiel som neviem kam. Na ďalší deň sa scenár opakoval. Miesto aj doba boli totožné. Náš rozhovor sa týkal už nebohej dievčiny, ktorú sme obaja poznali. Neviem prečo ma začala obviňovať z vraždy a tvrdila, že nik iný ako ja ju nemohol zabiť, len ja. Jej obvinenie ma tak vzalo, že som ju začal škrtiť a chcel som, aby už bolo ticho. Keď už zmĺkla a nejavila známky života, odišiel som bez výčitiek preč. Poobede som sa vrátil, aby som zistil, čo sa deje. Na terase, kde sa opaľovala bola aj rýchla zdravotnícka pomoc, ktorá ju oživovala. Po prebratí a prvom nádychu ukázala potom na mňa a povedala „to je on“. Utekal som, čo mi nohy stačili nevedno kam a hlavou sa mi plietli myšlienky. Strašne som sa bál väzenia, ktoré som porovnával s touto liečbou. Ten čas, ktorý tu musím stráviť je sedem týždňov a zdal sa mi nekonečne dlhý a potom v base asi zhyniem, keď dostanem doživotie. Uzavretý priestor a nekonečne dlhý čas bez slobody mi naháňali smrteľné pocity. Skutočnosť sna bola taká reálna, že strach z neho zostal ešte dve hodiny potom a spomienka až dodnes.

Túto noc som mal znovu sen. Bol v prostredí psychiatrickej liečebne kde som predtým bol a bolo tam mnoho mojich známych. Pozerali sme správy, kde ukazovali zrútené lietadlo a fotky cestujúcich. Medzi nimi bol aj môj brat- volal som mame, že brat zomrel, ale nechcela mi veriť. Potom asi o 3 dni v správach znova hlásili, že jeden muž prežil. Neukázali ani fotku, ani mená. Neskôr mi sestrička povedala, že mám návštevu. Prišiel za mnou môj „mŕtvy“ brat. Bol celý od krvi a zablatený. Povedal mi, aby som sa oňho nebál, že žije a odišiel...

Tých snov nebolo až tak veľa. Bol tam jeden, že vyhrám a keď sa splnil bol hneď ďalší, že vyhrám znova, keď to teraz píšem ani neviem či to bol sen, alebo skôr prelud, lebo aj keď sa splnil, tak už som z toho nemal vôbec žiadnu radosť a zo splnených snov by človek určite mal mať radosť, teda aspoň z tých pozitívnych.

A vlastne ešte som sníval, že vyhrám a všetko, čo som navystrájal dám dohromady a budem zase v poriadku. Ale to nebolo možné splniť, lebo potreba hrať vo mne stále prevládla, takže nikdy som ten sen nedal dosnívať a takto som sa len prepadal hlbšie a hlbšie. Takže teraz ani neviem, či to bol sen, alebo prelud. Bol to sen – jeden z tých nesplniteľných a neuskutočniteľných. Verím, že už sa z toho sna zobudím a nebudem ho už snívať. Pretože je to utópia. 

Momentálne snívam o plnohodnotnejšom živote, bez stresov a s kľudným rodinným zázemím. Nestačí však o tom len snívať, ale za snom si aj stáť a ísť za ním. Snívam o tom, aké to je pekné žiť bez hry a dôsledkov okolo nej. Škody sú veľké, nie len tie materiálne, ale aj tie duševné. Dobré slovo na ne neplatí, treba k tomu činy a tie sú závislé odo mňa. Chcem sa tešiť z toho, že žijem, že sa teším, že plačem, že chápem a dokážem pochopiť aj najbližších. Chcem sa tešiť z maličkostí, ktoré mi počas hrania unikali, dokázať pomôcť ľuďom a hlavne najbližším. Snívam o krajšom zajtrajšku a istejšej budúcnosti. Nikdy som nemal žiadny cieľ, žil som zo dňa na deň a bezcenne. Flákal som sa po svete a vo svojom živote som nevidel žiadne zmysel. Sníval som maximálne o veľkých výhrach a o tom, kde zohnať veľa peňazí, ako oklamať systém čísel a lotérií, získať dnešné noviny o deň skôr, o tom, že keď raz vyhrám, tak zmením celý svoj život. Proste to nejde a žiť bez ideálov sa nedá. Snívam teraz aj o budúcnosti, chcel by som časom byť otcom, mať deti, ženu, ktorá by stála pri mne a dokázal by som sa s ňou baviť o všetkom, riešiť všetko aj to dobré, aj to zlé. Vychovať ich a dožiť sa v kľude dôchodku. Nechcem si však dávať veľké ciele, o to väčší je sklamanie. V tejto chvíli mi stačí ku šťastiu to, aby som mohol rodičom pozrieť do očí a povedať im, že ich ľúbim, aby videli na mne, že mám záujem sa zmeniť a niečo so sebou spraviť. Chcel by som aspoň na chvíľu, aby boli šťastní ony. 15 rokov hrania sa nedá odpustiť a ani zabudnúť len tak. Chcem však, aby sa nemuseli báť o zajtrajšok, čo zasa vyvediem, kde čo porobím a podobne. Žili by strachu a asi ešte aj určitú dobu budú, no chcem im to vynahradiť a spríjemniť im ten strach. Slová tu nestačia. Toho som si vedomý. Chcel by som tomu všetko podriadiť a naozaj aj preto niečo urobiť. Sľuboval som už dosť a aj tak som to nikdy nedodržal. Nechcem už vlastne vôbec snívať, chcem si dávať iba kritike ciele a zdolávať ich jeden po druhom. Snívať je pekné, ale realita je niekedy úplne iná.

Snívalo sa mi, že som predával ovocie a keď som dostal výplatu, išiel som hrať do herne. Dal som 200 Sk do automatu, ale nehral som hneď. Rozmýšľal som, či ísť hrať ruletu, alebo ten automat. V tom v herni vypli elektrinu a môj sen sa skončil... Takto myslím zareagovalo moje podvedomie...

Zas som sa ráno zobudila veľmi podráždená. Snívalo sa mi, že som chcela ísť hrať, ale nešla som, lebo som nestihla ísť na poštu pre peniaze. Mala som posledných 200 Sk a zvažovala som, či pôjdem za ne hrať. Celý chod myšlienok ako predtým, keď som chcela ísť hrať. Možno aj z toho som bola podráždená......
Scroll to top