Ranil som láska teba,
sklamal som, hoc ťa rád.
Zradil som seba,
bol som hrať.
Ako som veril,
bol si istý v duši,
že city moje vrúcne,
stroj už neprehluší.
Kopa sebaklamu,
fúra prázdnych slov.
Nesplnené sľuby,
stať sa sám - sebou!
Vymenil som city,
tvoju nehu, lásku,
za blikanie stroja,
za peňažnú stávku.
Zrak mám zakalený
vidinou peňazí.
Závislosť už opäť,
nado mnou víťazí.
Ďalší pád a prehra,
opäť hlbšie padám.
Miesto srdca nosím
v hrudi svojej balvan.
