Slepo oči otváram
strašnú tvár nespoznávam.
Samá vráska, ťažký stres,
žiadna farba, hrôza des.

Nikde úsmev, prázdnota
niet v nej kvapky života.
Zubatá si kosu chystá
tú tvár skosí dozaista.

Tvár sa ešte nechce vzdať
zubatej sa odovzda
ť.
Treba sily pozbierať,
závislosť hry odohnať.

Nech sa na mňa z diaľky díva
nebude viac recidíva.
Nech si v kúte zlostne trčí
do mozgu mi už nevkročí.

Niet už miesta pre ňu tam,
takto sa s ňou porátam.
Nech jej v kúte špak dohorí,
mňa už nikdy nepokorí.

 

 

Prihlásenie

Scroll to top