Preč sú dni keď som jasne chápal,
ostal mi len ťažký zápal.
Ruky, čo sa chcú len triasť,
oči, akoby sa zabudli smiať.

Už som 4x tu v Bystrici, kvôli mojej závislosti
začínal som odznova, vždy to bola pohroma.

Nikdy som to nevydržal. Nehrať, nepiť, neužívať „radosti“
čo nosili len starosti.

Po odchode z Bystrice,
položím si otázku:
Čo ma čaká, neminie?
Zlý pocit sa rozplynie.

Vianoce sa pominuli,
prichádza k nám nový rok,
vôbec sme sa nezmenili,
spravme k tomu prvý krok.

Zas na mňa prišli ťažké chvíle
zas hlavu plnú smútku mám.
Myslím na dve detičky milé,
v srdci ich obraz nosievam.

Neskrývam, že manželku milujem,
neskrývam, že nebesiam za ňu ďakujem.
Ja skrývam v sebe svoju slabosť,
buď chlap a povedz konečne dosť.

V režime som kvôli hre,
nik mi za to nemôže.
Že som tu, len rozmýšľam,
nechcem mať ten sebaklam.

Hazardné hry mal som rád,
musel som ich denne hrať.
Ako zohnať peniaze?
Závislák to dokáže.

Šiel raz somár do kasína,
zahrať si a vypiť vína.
Vína bolo viac než dosť,
hýril som tam o radosť.

Žena, deti na mňa tlačia,
bránim sa, čo sily stačia.
Doktor trepe nezmysly,
že som od hry závislý.