Šťastný som bol asi tri mesiace. Potom ma ovládla hra a pri nej som zabúdal na všetky moje povinnosti. Málo som sa so synom hrával. Mal vtedy 1 rok. Keď som mal chuť a manželka išla do práce, dal som mu čo najviac hračiek do postieľky a ja som si sadol za internet a tipoval som. Keď plakal, bol som nervózny. Dával som ho skôr spávať ako mi povedala žena a to všetko len kvôli po...tej hre. Chcem povedať, že s tým je koniec a každú voľnú chvíľku mu budem venovať, hrať sa s ním, učiť ho kopať do lopty a vychovávať tak, aby nedopadol ako ja. Dokonca sa naňho budem pozerať, aj keď bude spať, lebo hra mi úplne zatemnila myseľ...

Scroll to top